Vláda dala zelenú celoštátnej stratégii ľudských práv

Bratislava 18. februára (TASR) - Vláda dnes schválila návrh Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR. Proces prípravy trval dva roky, pričom úlohu vypracovať ju, prijala ešte predchádzajúca vláda Ivety Radičovej v novembri 2011.


Kým nadobudla súčasnú podobu, predchádzalo jej množstvo kritiky, nesúhlasných stanovísk a vzájomného osočovania. Napriek tomu, že sa k nej uskutočnilo množstvo odborných podujatí a diskusií, v niektorých témach sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus vo všetkých diskutovaných bodoch.

Zo stratégie vyplýva niekoľko úloh ako napríklad komplexná analýza stavu uplatňovania a ochrany ľudských práv v SR; ustanovenie celoštátnej komisie pre výchovu a vzdelávanie k ľudským právam; posilnenie účinnej prevencie a eliminácie všetkých foriem násilia a intolerancie či ochrana práv a slobôd pre tých, ktorí žijú v partnerskom zväzku bez uzavretia manželstva.

Dokument má 51 príloh, ktoré tvoria východiskové podklady obsahujúce výstupy z odborných podujatí venovaných jednotlivým zraniteľným skupinám. Majú informatívnu povahu a slúžili ako základ na vypracovanie stratégie.

V rámci pripomienkového konania prišlo k materiálu 163 zásadných pripomienok, tie si uplatnili nielen ministerstvá, ale hlavne jednotlivci či mimovládne organizácie. Niektoré z nich ešte dnes vyzvali kabinet, aby stratégiu neprijal a zároveň spustili petíciu proti nej.

Premiér Robert Fico si stojí za tým, že vláda schválila vyváženú stratégiu a všetci vrátane tých, ktorí posielali pripomienky, mali možnosť sa k tomuto dokumentu dostatočne vyjadriť. "Len vyvážený a kompromisný materiál môže byť východiskom, nemôžeme prijať materiál, ktorý bude príliš naklonený jednému alebo druhému extrémnemu názoru," upozornil po rokovaní.



Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý zároveň ako predseda ľudskoprávnej rady vlády koordinoval vypracovanie stratégie, zdôraznil, že materiál nikomu nič nenanucuje, ani nemá za cieľ rozhodovať o veciach. Jej prijatím sa nezmení súčasný právny stav na Slovensku. "Je to príspevok do diskusie, je to rámcový a programový dokument," vysvetlil. Jeho príprava podľa neho priniesla zaujímavý poznatok, a síce, že slovenská spoločnosť ešte nie je pripravená na diskusiu o ľudských právach a že jej chýba tolerancia.

"Jedným z jej hlavných záverov je, že sa potrebujeme viac orientovať na východ a vzdelávanie k ľudským právam," konštatoval s tým, že na jednej strane je Slovensko súčasťou všetkých dôležitých ľudskoprávnych konvencií, ale do reálneho života sa to premieta minimálne.

Podľa podpredsedníčky parlamentu Eriky Jurinovej (OĽaNO) tento dokument veľká časť občanov nechce. Poukázala na už spomínané spustenie petície, pod ktoré sa za niekoľko hodín podpísalo takmer 14.000 signatárov. "Je to bezprecedentne rýchla mobilizácia a jasný prejav názoru občanov," poznamenala Jurinová, ktorá sa do procesu prípravy stratégie aktívne zapájala od roku 2013.

Upozornila na to, že ide len o ďalší papier, ktorý konkrétne nerieši vymožiteľnosť alebo lepšiu ochranu ľudských práv.

Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Richard Vašečka si myslí, že proces prípravy stratégie, v ktorom konzervatívne mimovládne organizácie boli zredukované len na štatistov, vydláždil cestu k referendu. "V ňom sa len zhmotnili obavy občanov, že vláda nedostatočne zohľadňuje ich názory a postoje, ako to ukázala aj teraz," konštatoval.

Ombudsmanka návrh víta

Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová víta schválenie návrhu Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR. Dokument odobrila na svojom zasadnutí vláda SR. "Oceňujem aj to, že stratégia zohľadnila aj pripomienky, ktoré úrad verejného ochrancu práv vzniesol počas prípravy dokumentu," uviedla ombudsmanka.

Dnešné rozhodnutie vlády víta aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP). Riaditeľ SNSĽP Marián Mesároš upozorňuje, že prijatie stratégie by sa malo odraziť aj na tvorbe jednotlivých štátnych politík. "Očakávame zintenzívnenie odbornej diskusie o konkrétnych opatreniach na ochranu a podporu ľudských práv," povedal Mesároš. Vyjadril tiež presvedčenie, že prijatie stratégie je dobrým krokom k tomu, aby sa uskutočnili legislatívne úpravy, ktoré zabezpečia, že sa žiadni slovenskí občania nebudú cítiť diskriminovaní.

Riaditeľ Nadácie Milana Šimečku Laco Oravec hodnotí prijatie stratégie ako míľnik, ktorý má najmä symbolický význam. "Je to prvý dokument tohto druhu u nás a vláda tým dáva najavo, že ľudskoprávnej tematike je potrebné venovať pozornosť," povedal Oravec. Upozornil však na to, že stratégia je vo finálnej verzii mäkká až bezzubá a nedefinuje zásadný posun. "Nenašla sa odvaha prijať prostredníctvom stratégie nové záväzky a vytýčiť smerovania v oblasti ľudských práv," uviedol Oravec.

Za užitočné však hodnotí to, že stratégia predpokladá vypracovanie komplexnej analýzy stavu ľudských práv na Slovensku. "Tá by sa mohla vrátiť k zadefinovaným problémom a prispieť ku konkrétnym riešeniam," povedal Oravec.

KDH upozorňuje na nedostatky

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) upozorňuje na vážne nedostatky celoštátnej stratégie ľudských práv, ktorú dnes schválila vláda. Ako pripomenul predseda hnutia Ján Figeľ, dokument nie je v súlade s ustanoveniami slovenského ústavného poriadku a univerzálnych ľudských práv ako ich garantuje ústava a Listina základných ľudských práv a slobôd.

Vláda podľa neho taktiež nereflektuje na hlasy takmer milióna občanov, ktorí 7. februára prišli k referendu o ochrane rodiny a z nich viac ako 90 percent kladne odpovedalo na všetky referendové otázky.

Upozorňuje na to, že stratégia je inšpirovaná rodovou ideológiou, takže jej prijatie bude naďalej rozdeľovať a polarizovať spoločnosť.

"V prípade získania silného mandátu od voličov v nasledujúcich parlamentných voľbách na účasť vo vláde KDH presadí zrušenie, respektíve zásadné prepracovanie tohto dokumentu," avizoval Figeľ s tým, že sú pripravení spolu s expertmi z rôznych oblastí ponúknuť zodpovednú alternatívu voči vládnej ľudskoprávnej stratégii.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR