Vláda chce dať druhú šancu pristihnutým užívateľom drog

BRATISLAVA 20. februára (WEBNOVINY) – Druhú šancu na slušný život by mohli dostať ľudia, ktorých pristihnú s drogou pre vlastnú potrebu.


Taká je filozofia novely Trestného zákona, ktorú dnes schválila vláda. Trestné sadzby za drogové delikty by sa pritom nemali paušálne meniť smerom nadol. Ministerstvo spravodlivosti navrhuje v Trestnom zákone znížiť len dolnú hranicu možného potrestania za trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nim.

Minimálny trest za takýto delikt by už nebol štyri, ale len tri roky väzenia. Táto zmena by totiž umožnila odsúdenému úplne sa vyhnúť väzeniu. Ak trest odňatia slobody neprevyšuje tri roky, súd môže jeho výkon podmienečne odložiť a nariadiť probačný dohľad.


Skutočných dílerov sa novela nebude týkať

„V takýchto prípadoch často ide o mladých ľudí, kde stačí len nepatrná odchýlka v skutkových okolnostiach, a namiesto podmienečného odsúdenia musia ísť na dlhé roky do väzenia. Dôležité je, že v prípade skutočných dílerov drog zákon naďalej bude umožňovať ukladanie veľmi prísnych trestov,“ uviedla hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Jana Zlatohlávková.

Návrh schvaľuje aj odborník na drogové závislosti Ľubomír Okruhlica. Naše zákony sú podľa jeho názoru u drogových deliktov prísne pre tých, čo drogami neohrozujú iných ľudí. Okruhlica hovorí, že aj v Európe v súčasnosti prevláda takýto trend.

Dôležité je, aby takýto užívateľ drog pobytom vo väzení nevypadol z bežného života. „Tí, ktorí nie sú závislí, mali by chodiť na testovanie, tí, ktorí závislí sú, mali by podstúpiť liečbu,“ uviedol v novembri Okruhlica.


Výkon trestu závislosť komplikuje

Zo zdravotného hľadiska považuje túto cestu za správnu, u závislých výkon trestu problémy ešte skomplikuje. Nové pravidlo by sa vzťahovalo najmä na hraničné prípady, ak sa odsudzuje páchateľ za nelegálnu držbu drogy, ktorej množstvo mierne prevyšuje hranicu desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky.

Návrhom sa do nášho trestného práva dostanú pravidlá z niektorých eurosmerníc. Jedna novinka by mala napríklad motivovať obete obchodovania s ľuďmi, činov proti ľudskej dôstojnosti, alebo výroby detskej pornografie, aby ich oznamovali.

Novelou by sa totiž odstránilo riziko kriminalizácie takýchto ľudí za iné trestné činy, ktoré spáchali v priamom dôsledku toho, že sa sami stali obeťou spomínaných skutkov. Súdy by v takom prípade upustili od ich potrestania.

Premlčacia doba viacerých trestných činov spáchaných na deťoch by mala podľa návrhu uplynúť najskôr tri roky po dosiahnutí dospelosti obete. Vytvorilo by to dostatočný časový úsek pre rozhodnutie obete, aby trestný čin oznámila.

Katalógu trestných činov extrémizmu sa má rozšíriť o trestný čin popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov. Zmenou Trestného poriadku by zas mala vzniknúť možnosť použiť v prípadoch extrémizmu informačno-technické prostriedky - konkrétne odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky, ako aj agenta.