|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
Kabinet sa dnes bude zaoberať aj novelou ústavného zákona o spolupráci Národnej rady SR a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach EÚ. Ilustračné foto SITA/Michal Svitok BRATISLAVA 9. marca (WEBNOVINY) - Odmeny pre úspešných športovcov dnes bude na svojej 36. schôdzi rozdeľovať vláda, rozdeliť sa im chystá 264 246 eur. Spomedzi 211 športovcov a dvoch družstiev v kolektívnych športoch má najviac zinkasovať strelkyňa Zuzana Štefečková, ktorá za triumf na majstrovstvách sveta a druhé miesto na majstrovstvách Európy v trape dostane spolu 10 790 eur. Výsledky kanoistu Michala Martikána vláda ocenila na 9 130 eur, majster Európy v hode kladivom Libor Charfreitag dostane 4 150 eur, skeetarka Danka Barteková si pripíše 7 470 eur a bratia Peter a Pavol Hochschornerovci, ktorí súťažia vo vodnom slalome, si rozdelia 12 450 eur.
Dnes aj o spolupráci NR SR a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach EÚ
Kabinet sa dnes bude zaoberať aj novelou ústavného zákona o spolupráci Národnej rady SR a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach EÚ. Schválenie zákona by znamenalo, že slovenský parlament bude môcť priamo zasiahnuť do tvorby legislatívy EÚ. Poslanci Národnej rady SR by po novom mohli úniu aj zažalovať, ak dospejú k názoru, že únia svojou legislatívou porušila zásadu subsidiarity. Vládou by mala novela prejsť hladko, ťažkosti však možno očakávať v parlamente, keďže na schválenie ústavného zákona je potrebných 90 hlasov, ktorými koalícia nedisponuje a opozícia už avizovala, že novelu nepodporí. Predseda klubu poslancov Smeru-SD Pavol Paška to zdôvodnil euroskepticizmom koaličnej väčšiny a nedostatočnou diskusiou v parlamente.
Reč bude aj o malých vodných elektrárňach
Na stôl vláda dostane aj návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030. Vyplýva z nej, že malé vodné elektrárne by mali do roku 2015 vyrobiť ročne 450 GWh a do roku 2030 by mal objem elektriny, ktorú vyprodukujú, ešte vzrásť, a to až na ročnú produkciu 850 GWh. V predchádzajúcej stratégii vláda ako cieľ uvádzala zvýšiť do roku 2010 ročný objem elektrickej energie vyrobenej v malých vodných elektrárňach na 350 GWh. Podiel výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na jej celkovej výrobe sa v SR v súčasnosti pohybuje na úrovni približne 16,6 percenta. Z toho okolo 90 percent pripadá na veľké vodné elektrárne. Vzhľadom na to, že lokality vhodné pre umiestňovanie veľkých vodných elektrární sú v súčasnosti už hydroenergeticky využívané, respektíve v štádiu príprav a výstavby nových, koncepcia ich ďalší rozvoj nerieši a zameriava sa len na malé vodné elektrárne.
Ministri sa tiež pozrú na zoznam medzinárodných organizácií a koľko Slovensko stojí členstvo v nich
Suverénne najvyššie sú odvody do EÚ, do jej fondov SR odviedla v roku 2009 spolu 711,6 milióna eur. Ostatné členské poplatky dohromady vyšli v roku 2009 Slovensko na necelých 20 miliónov eur, z toho viac ako piatimi miliónmi eur sme prispeli do rozpočtu NATO. "Celková výška príspevkov SR do medzinárodných organizácií je dlhodobo na štandardnej úrovni," hodnotí výdavky Slovenska na členstvo v medzinárodných organizáciách rezort zahraničných vecí.
Dnes aj o spolupráci NR SR a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach EÚ
Kabinet sa dnes bude zaoberať aj novelou ústavného zákona o spolupráci Národnej rady SR a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach EÚ. Schválenie zákona by znamenalo, že slovenský parlament bude môcť priamo zasiahnuť do tvorby legislatívy EÚ. Poslanci Národnej rady SR by po novom mohli úniu aj zažalovať, ak dospejú k názoru, že únia svojou legislatívou porušila zásadu subsidiarity. Vládou by mala novela prejsť hladko, ťažkosti však možno očakávať v parlamente, keďže na schválenie ústavného zákona je potrebných 90 hlasov, ktorými koalícia nedisponuje a opozícia už avizovala, že novelu nepodporí. Predseda klubu poslancov Smeru-SD Pavol Paška to zdôvodnil euroskepticizmom koaličnej väčšiny a nedostatočnou diskusiou v parlamente.
Reč bude aj o malých vodných elektrárňach
Na stôl vláda dostane aj návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030. Vyplýva z nej, že malé vodné elektrárne by mali do roku 2015 vyrobiť ročne 450 GWh a do roku 2030 by mal objem elektriny, ktorú vyprodukujú, ešte vzrásť, a to až na ročnú produkciu 850 GWh. V predchádzajúcej stratégii vláda ako cieľ uvádzala zvýšiť do roku 2010 ročný objem elektrickej energie vyrobenej v malých vodných elektrárňach na 350 GWh. Podiel výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na jej celkovej výrobe sa v SR v súčasnosti pohybuje na úrovni približne 16,6 percenta. Z toho okolo 90 percent pripadá na veľké vodné elektrárne. Vzhľadom na to, že lokality vhodné pre umiestňovanie veľkých vodných elektrární sú v súčasnosti už hydroenergeticky využívané, respektíve v štádiu príprav a výstavby nových, koncepcia ich ďalší rozvoj nerieši a zameriava sa len na malé vodné elektrárne.
Ministri sa tiež pozrú na zoznam medzinárodných organizácií a koľko Slovensko stojí členstvo v nich
Suverénne najvyššie sú odvody do EÚ, do jej fondov SR odviedla v roku 2009 spolu 711,6 milióna eur. Ostatné členské poplatky dohromady vyšli v roku 2009 Slovensko na necelých 20 miliónov eur, z toho viac ako piatimi miliónmi eur sme prispeli do rozpočtu NATO. "Celková výška príspevkov SR do medzinárodných organizácií je dlhodobo na štandardnej úrovni," hodnotí výdavky Slovenska na členstvo v medzinárodných organizáciách rezort zahraničných vecí.