Vjačeslav Tichonov patril k najznámejším ruským hercom

Pavlovskij Posad/Bratislava 4. decembra (TASR) – Päť rokov uplynie vo štvrtok 4. decembra od skonu ruského herca Vjačeslava Vasilieviča Tichonova.


Slávu a popularitu nielen v rodnej krajine si získal svojimi hereckými výkonmi v oscarových filmoch Vojna a mier (1967) alebo Unavení slnkom (1994). K jeho známym úlohám patrí tiež rola agenta Otta von Stierlitza vo vojnovom seriáli Sedemnásť zastavení jari (1973). V roku 1973 bol Vjačeslav Tichonov menovaný národným umelcom Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR).

Narodil sa 8. februára 1928 v Pavlovskom Posade v bývalom ZSSR. Matka pracovala ako vychovávateľka v škôlke, otec bol textilným mechanikom. Počas druhej svetovej vojny musel V. Tichonov prerušiť bežnú školskú dochádzku, vyučil sa za sústružníka a začal túto profesiu vykonávať vo vojenskom priemysle.

Obaja rodičia chceli mať zo syna inžiniera, no mladý Tichonov tajne sníval o kariére herca. Podporu našiel u svojej babičky, na ktorej podnet si podal prihlášku na filmovú školu v Moskve. Na prvýkrát pri skúškach neuspel, všimol si ho však ruský herec a pedagóg Boris Bibikov a prijal ho do svojej triedy. Vjačeslav Tichonov sa stal populárnym už počas štúdii vďaka filmu Molodaja gvardija (Mladá garda, 1948), ktorý sa stal odrazovým mostíkom pre celú generáciu ruských filmových hviezd ako boli Jekaterina Valerievna Makarová, Sergej Gurzo alebo Sergej Bondarčuk.

Napriek triumfálnemu začiatku si umelec na ďalšiu zaujímavú rolu počkal desať rokov. Medzitým pôsobil v moskovskom Divadle filmového herca. Prelom a divácke uznanie prišlo v roku 1957 s úlohou nevšedného traktoristu Matveja Morozova v dráme Delo bylo v Penkove (Rázcestie, 1957). Tento film režíroval Stanislav Rostocskij, ktorý sa stal dobrým priateľom Vjačeslava Tichonova i režisérom jeho ďalších piatich úloh. Veľký úspech dosiahol ich spoločný film Č.P. - Črezvyčajnoje proisšestvije (Ulúpená loď, 1958), ktorý sa stal najúspešnejšou snímkou roka 1959.

Charizmatický Tichonov svoj herecký talent naplno predviedol v rozsiahlom štvordielnom filme režiséra S. Bondarčuka Vojna i mir (Vojna a mier, 1965, 1966, 1967). Vo filmovej a Oscarom ocenenej adaptácii slávneho románu Leva Nikolajeviča Tolstoja výborne stvárnil knieža Bolkonského.



Nasledujúci film Vjačeslava Tichonova Doživjom do ponedelnika (Dočkáme sa pondelka, 1969) mu vyniesol Štátnu cenu ZSSR. K vrcholom kariéry populárneho ruského herca bezpochyby patrí televízny seriál Semnadsať mgnovenij vesny (Sedemnásť zastavení jari, 1973) z čias druhej svetovej vojny. Tichonov nezabudnuteľne stvárnil Otta von Stierlitza - agenta KGB (Výbor pre štátnu bezpečnosť v ZSSR), ktorému sa podarilo infiltrovať do SS (nemecké ozbrojené oddiely Schutzstaffel) a zabrániť tajným vyjednávaniam medzi nacistami a západnými veľmocami. Téme druhej svetovej vojny ostal Tichonov verný aj v drámach Oni sražalis za Rodinu (Bojovali za vlasť, 1975) alebo Front v tylu vraga (Front v tyle nepriateľa, 1981). V roku 1980 oneskorene získal cenu za snímku Belyj Bim - Čornoje ucho (Biely Bim, čierne ucho, 1977). Najúspešnejším Tichonovovým filmom 90. rokov minulého storočia sa stala dráma Utomljonnyje solncem (Unavení slnkom, 1994), ktorá získala Oscara ako najlepší cudzojazyčný film. Od tej doby sa umelec venoval filmu už len príležitostne.

Posledné roky svojho života prežil legendárny herec v kruhu svojich blízkych. Pri príležitosti jeho osemdesiatych narodenín prijal vysoké štátne vyznamenanie z rúk ruského prezidenta Vladimíra Putina, no oficiálne oslavy s vďakou odmietol. Vjačeslav Tichonov zomrel na následky infarktu 4. decembra 2009 v Moskve vo veku 81 rokov. Zármutok nad smrťou slávneho filmového špióna vyjadrila aj ruská zahraničná rozviedka.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR