Vizionár Arthur C. Clarke mal vždy v budúcnosti jasno

BRATISLAVA 24. marca (WEBNOVINY) - Zosnulý vizionár Arthur C. Clarke mal v tom, ako bude vyzerať budúcnosť vždy jasno. Aj v roku 2000, kedy s ním v Colombe na Srí Lanke robil rozhovor Alstair Lawson z BBC. "Niekedy, v budúcom storočí existuje veľká pravdepodobnosť, že človek ráno vstane, zapne svoj počítač a dočká sa odpovede: 'Prepáč Dave, nemôžem to urobiť'. Myslím si, že na Zemi bude existovať aj nový druh, ja to volám robo sapiens a do roku 2020 sa možno z nás stanú druhotriedni obyvatelia tejto planéty," uviedol v rozhovore krátko po tom ako mu udelili rytiersky titul. Aj keď sedel na invalidnom vozíku a ťažko sa mu dýchalo, stále budil dojem vizionára. Vo veľkej študovni, plnej rôznych kníh a počítačov napojených na veľkú anténu na streche spomenul aj svoj život na milovanej Srí Lanke. "Ako dieťa som nikdy nevidel hnedú tvár. Tu je zriedkavá skôr biela. Vôbec mi to však nevadí, pretože Srílančania sú tí najlepší susedia na svete," spresnil. Pred ôsmimi ho trápili rôzne veci. "Najväčšími hrozbami sú globálne otepľovanie, znečistenie, gama lúče a náraz asteroidu do Zeme," priznal. To, akú hrozbu predstavujú zmeny v klíme väčšina ľudí vie, no výbuch gama lúčov až taký jasný nie je. "Je to náhly výbuch energie niekoľkonásobne silnejšej ako Slnko, ktorý sa môže náhle objaviť. Ak sa to stane, máme to všetci spočítané. Myslím si, že tento fenomén už evolúciu ovplyvnil," prezradil Clarke. Legendárny spisovateľ sci-fi si pritom nemyslel, že nás čaká katastrofická budúcnosť. "Neexistuje žiaden dôvod, prečo by ľudstvo nemohlo zastaviť klimatické zmeny. Komu pred štyridsiatimi rokmi čo i len napadlo, že raz budú existovať kompaktné disky, na ktoré sa zmestí celá encyklopédia? Alebo, že mikročip tak radikálne zmení naše životy k lepšiemu? Niektoré z dnešných zariadení nemajú ďaleko od mágie. Takže máme know-how, ale máme aj vôľu zastaviť klimatické zmeny?," pýtal sa Clarke. Pragmatik Clarke pritom v nič nadprirodzené ani paranormálne neveril. "V mojich knihách bol vždy určitý mystický element. Musím sa však priznať, že nikdy som skutočne neveril na nič nadprirodzené alebo paranormálne. Myšlienka, či Boh existuje alebo nie vo mne vždy vyvolávala rozpor. Myslím si, že ľudstvo môže snažením sa zodpovedať otázku, prečo je tu niečo namiesto ničoho, celú večnosť. Chcem však pripomenúť, že v obrovskom vesmíre sme iba maličká čiastočka. Mali by sme byť pokorní," dodal autor knihy Hliadka, ktorá sa stala predlohou k filmu Stanleyho Kubricka 2001: Vesmírna odysea (1968).