Víťazi cien a tradičných ankiet NEF Hospodárdsky klub sú známi

Bratislava 17. marca (OTS) - V Pálffyho paláci na bratislavskej Zámockej ulici č. 47 sa vo štvrtok 16. marca konalo 112. riadne zhromaždenie a celkove 261. podujatie združenia. Zúčastnilo sa 101 členov a deväť hostí. V rokovacej sále boli občania Slovenskej republiky, Českej republiky, Francúzska, Chorvátska, Lichtenštajnska, Nemecka, Ruska, Slovinska, Talianska a Spojených štátov.


Zhromaždenie otvoril predstaviteľ združenia Peter Kasalovský:
"Mám tú česť otvoriť 112. riadne zhromaždenie a celkove 261. podujatie nášho združenia. Osobitne sa tešíme účasti francúzskeho veterána, spisovateľa a podnikateľa Jacquesa Hogarda, a filmového producenta Rudolfa Biermanna, ktorý stojí za historickým česko-slovenským filmom Masaryk.

Naše pozvanie prijalo aj niekoľko osobností, ktoré boli nominované na prestížny Zlatý biatec za rok 2016 a na „Mierovú cenu zo Slovenska 2015“ za rok 2017. Sú tu aj osobnosti, ktoré figurovali v našich tradičných internetových anketách World Politician, Svetová osobnosť mieru a bezpečnosti, Best Bank a Najsympatickejšia osobnosť slovenskej politiky.

Tlmočím vám pozdravy našich zahraničných priateľov, osobitne prezidenta americkej spoločnosti MEBO Group Kevina Peng Xu-a a bývalého ruského premiéra Viktora Zubkova. Kvôli pracovným povinnostiam sa ospravedlnilo tridsaťsedem riadnych členov a veľvyslancov. Okrem iných predseda NR SR Andrej Danko, predseda Svetovej komorovej federácie a predseda SOPK Peter Mihók, poslanci Európskeho parlamentu Jan Keller a Eduard Kukan.

Pred týždňom sa štrnásť členov združenia a jeho Medzinárodného mierového výboru opäť diskutovalo k aktuálnym otázkam spoločenského života. Ide o vyše dvadsaťročnú tradíciu takýchto diskusií na Morave. Takáto výmena názorov predchádza vždy prvému jarnému a tiež poslednému zhromaždeniu v kalendárnom roku.

Vážené zhromaždenie,
odjakživa vznikali podivné komunity, ktorých členovia dospeli k názoru, že sú predurčení, ba dokonca vyvolení, ale aj povolaní priam tajomnými silami určovať vývoj iných ľudí, no i štátov, ba celého sveta. A to s vedomím, že sú to oni, kto určuje, čo si môžeme a hlavne, čo si máme myslieť, ako konať.

Pred 21 rokmi som bol pozvaný na šálku kávy Georgom Sorosom. Bolo to v čase, keď sa rozhodol u nás založiť Nadáciu otvorenej spoločnosti. Jeho myšlienky ma zaujali a aj provokovali. A vtedy, dámy a páni, by som s istotou vylúčil, že práve v jeho mene a za jeho financie bude dnes na Slovensku potláčané právo na názor.

Na mediálne, no i spoločensky, hospodársky, politicky – štátne a vládne významných postoch sú akoby jeho ľudia. Chcú „diktovať“, čo je správne a čo si máme myslieť. A dnes už majú snahu robiť aj personálnu politiku. Za nimi sú však konkrétne podnikateľské skupiny, ktoré chcú vládnuť. Tie sa nepoučili v histórii. Mali by si zopakovať z dejepisu napríklad to, čo je napísané o dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia v Nemecku a v Taliansku. Napokon by si mali pripomenúť to, ako vznikla historicky najširšia celosvetová koalícia proti túžiacim po svetovláde.

A v závere svojich návratov do minulosti by si mohli preštudovať, ako to bolo s Postupimskou dohodou. Kto vôbec inicioval odsun sudetských Nemcov z Československa, a čo odkázal občanom vtedajší prezident Eduard Beneš. Netrúfam si odhadnúť, koľkí ľudia z vydávajúcich sa za elitu národa vedia, o čom to bolo a o čom to je. Žiaľ, história sa opakuje, a to vo veľmi skrátených intervaloch v porovnaní s minulosťou.


Vážené zhromaždenie,
vytrvale už niekoľko rokov upozorňujeme na trestuhodnú nezodpovednosť politikov doma a v spriatelenom zahraničí. Ich predstava o vývoji EÚ, resp. verejnom blahu je absurdná a vyvolávajúca v masovom meradle praobyčajný ľudský, sociálny, no aj existenčný strach.

Na tomto neblahom stave majú najväčšiu zásluhu politici, teda viacerí z Rady EÚ a z Európskej komisie, no i viaceré vlády členských štátov. Tí, ktorí svojím konaním napomáhajú deštrukcii Európskeho domu. Tí, ktorí dehonestujú partnerov za to, že majú iný názor a nepodvoľujú sa ich nátlaku. Takéto „partnerské vzťahy“ príliš pripomínajú časy, ktoré sa už nemali opakovať. Nevyhnutné potreby integrácie začali títo vodcovia opomínať, obchádzať, deformovať, či doslova zatracovať.

Faktom je, že bez otvorenej komunikácie otvorili Európu masovej migrácii. Nimi deklarovaný úmysel „ľudskej solidarity“ sa však nemohol naplniť, a to bolo známe. Nepripravenosť „poskytovateľov a prijímateľov ľudskej solidarity“ založila bezpečnostné riziká.

Dodnes sa nikto z týchto politikov verejne neospravedlnil maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi za dehonestáciu jeho osoby. Ani páni Junkers a Schulz, ktorý z čela Európskeho parlamentu zbehol na pozíciu lídra SPD s naivnou predstavou, že porazí v parlamentných voľbách pani Merkelovú.

Necítime sa byť „ochránkou“ Viktora Orbána, ale je to o čistom víne. Je to o princípe, o tom, čo znamená v praktickom živote organizmu EÚ sloboda, bratstvo a rovnosť ?! Je takýto pojem „čisté víno“ známy pánovi Tuskovi a pánovi Šefčovičovi, či pani Mogheriniovej, atď. ?!

Kde je tá Európa spred dvadsiatich-pätnástich rokov, alebo aspoň spred piatich rokov ?! To je otázka, ktorú si kladú normálni Európania. Nie vyznávači superštátu, ktorý by sa mohol stať realitou pri náraste počtu azylantov, či migrantov na viac ako desať percent z obyvateľstva tej-ktorej krajiny.

Dámy a páni,
vyše dvadsaťštyri rokov a šesť mesiacov pôsobí naše združenie. Podpísalo sa pod celý rad dokumentov : za celoeurópsku integráciu, za jej obranyschopnosť, za právo na názor, za riešenie životných podmienok rómskeho etnika, za spojenectvo so Spojenými štátmi, za antikorupčné opatrenia, za dobré susedské vzťahy medzi národmi a ich štátmi, za antifašizmus, ako aj za pevnú vládu D. J. Trumpa ...

A nielen my myslíme, ale dúfame v zmenu myslenia. Disidentka a chartistka, spisovateľka Lenka Procházková napísala toto : - ... Na sepětí minulosti a přítomnosti s budoucností je dnes embargo. Chováme se, jakobychom žili v bezčasí. A zatímse čas nachyluje. Obranné mechanismy, mezi které patří například instinkt,pozvolna mizí,když jsou atakovány nepřetržitým proudem informací. Většina těch informací má jepičí životnost a nulovou výpovědní hodnotu. Přesto si namlouváme, že jsme in.
(...) Máme, coj sme nechtěli. Žijeme ze dne na den a ve strachu, co bude zítra. A zítramůžebýt i válka. Ekonomové se obávají, že je neodvratná. Zbrojařské koncerny v to doufají. -

Dámy a páni,
na druhej strane – na protipóle akoby bola redaktorka satelitnej televízie MSNBC Mika Brzezinski. V programe "Morning Joe" vyhlásila 2. marca, že úlohou médií je "určovať, čo si ľudia majú myslieť".
Dodnes mám v pamäti jedinečné, kultúrne, racionálne a podnetné diskusie z prvej polovice 80-tych rokov otca onej dámy, dnes 88-ročného Zbigniewa Brezinského so sovietskym partnerom dnes už 90-ročným Valentinom Falinom. Obaja „projektovali“ do hláv vtedajších lídrov budúcnosť sveta, a predovšetkým zjednotenie Nemecka. A pri tom vôbec nemuseli hlásať, že : "Čo si ľudia majú myslieť, to je naše práca“. Ľudí so zdravým rozumom presvedčili a navigovali, ako hodnotiť procesy, javy a konkrétne akty.

Vážené zhromaždenie!
Je tu čas návratu k demokracii. Na jej reštart. Hovorím to preto, lebo aj dnes v tejto sále sú osobnosti, ktoré si bohato vystačia s vlastným rozumom. Váš intelekt, a to čo ste dokázali, sú závideniahodné. A to nehovorím len o tých, ktorým dnes vzdáme poctu. Každého z nás by mali vaše úspechy inšpirovať k osobnostnému a duševnému rastu, vzdelanosti – rozhľadenosti, poznaniu reálneho života a pochopeniu šťastia, či zmyslu života. Ako ľudia si iste vystačíme bez spomínaných samozvaných vyvolencov.
Dnes sme vskutku na hranici stability a nestability. O to sa postarali lídri, ktorých zatiaľ nemá kto poslať do zabudnutia. Sú zabetónovaní na svojich miestach bez ohľadu na to, že fungujú v nesúlade, ba dokonca sú v príkrom rozpore s vôľou najširších vrstiev obyvateľstva v celoeurópskom priestore.

Je tu snaha o debakel Roberta Schumana, Helmuta Kohla, Francoisa Mitteranda, ale aj generála de Gaulla, či prezidenta Adenauera. Je tu snaha o zanášanie infekcie nepriateľstva voči našej ekonomickej integrácii a existencii samotnej Európskej únie... Teda o zničenie toho európskeho domu, o ktorý sme sa aj my postarali ako generácia. Je chybou, že sme si nevymohli efektívnu kontrolu našich „vodcov“. Brexit je žiaľ prvým z veľkých dôsledkov, ale lídri sa z neho nepoučili.

Desím sa mediálneho a vôbec verejného priestoru, ktorí majú v rukách nepriatelia slovenského národa, Slovenskej republiky a Európskej únie. Mnohí sú krytí či priam riadení zo zahraničia a s jeho výdatnou podporou a, žiaľ, aj voličmi, z ktorých mnohí netušili, že svojím hlasom dávajú krídla nepokoju a chaosu. A tu máme štátne zvrchovanú – suverénnu republiku so svojím štátnym územím a občanov so štátnymi občianstvom. Sú však takí občania, ktorí to nerešpektujú, a pomaly neskrývane to popierajú konkrétnymi aktivitami.

Akákoľvek nečinnosť otvorí dokorán dvere do čias, keď sa do kúta dostal zdravý rozum. Kedy slovanské a kresťanské tradície, a tiež národy všetkých svetových strán, ale aj viera v boha, humanita, a civilizácia vôbec, boli krok-dva od zániku.

Dámy a páni,
je symbolické, že v tomto čase a práve tu si pripomenieme úlohu šľachetných osobností bez anjelských krídiel v dejinách – v zlomových situáciách stretu dobra so zlom. A o tom je dnešné zhromaždenie."

Rokovanie pokračovalo 2. časťou Správy o Slovensku. Téme Média sa venoval G. Murín, problematike Obranyschopnosti republiky genmjr. Ing. S. Naďovič a o pozíciách Inteligencie v blízkej budúcnosti hovoril P. Kasalovský. Na tému Bezpečnosť republiky a jej občanov mal hovoriť gen. PaedDr. T. Gašpar, ale nestalo sa tak kvôli mimoriadnym pracovným povinnostiam.

Výbor združenia sa obráti na členov združenia s prosbou finančne prispieť na pamätník jednému z iniciátorov SNP gen. Augustínovi Malárovi, ktorý bol zavraždený v polovici marca 1945 v koncentračnom tábore Flossenburg. Genmjr. Ing. S. Naďovič inicioval túto aktivitu, pričom informoval viacerých členov o vojenskom, no i civilnom živote gen. A. Malára.
Po prestávke informoval predsedajúci P. Kasalovský o tom, že Medzinárodný mierový výbor prijal na svojej schôdzi 9. marca 2017 v Českej republike Vyhlásenie o hrozbách z robotizácie zbraní.

Devínskymi fanfárami od E. Suchoňa predsedajúci a spoluiniciátor Medzinárodného mierového výboru P. Kasalovský otvoril slávnostný akt vyhlásenia nových laureátov „Mierovej ceny zo Slovenska 2015“ za rok 2017 (mimoriadna edícia bola schválená osemnástimi z 25 členov Medzinárodného mierového výboru) a Zlatého biatca za rok 2016, ako aj víťazov tradičných ankiet World Politician, Najsympatickejšia osobnosť slovenskej politiky, Best Bank a Svetová osobnosť mieru a bezpečnosti. Z ocenených sa svojími názormi na otázky mieru, bezpečnosti, morálky a medziľudských vzťahov prezentovali francúzsky veterán, spisovateľ a podnikateľ J. Hogard a politológ a publicista J. Baránek. (Skrátené zvukové záznamy prejavov zverejňujeme na www.hospodarskyklub.sk pod titulným banerom).)

V záverečnej časti zhromaždenia historik PhDr. Dušan Kováč, DrSc. prezentoval projekt Petra Kršáka Dejiny sebavedomia – Diplomati bez pasu. Legacy Team Europe prezentoval svoje prípravky na celkové posilnenie zdravia. Neformálne výmeny názorov pokračovali 90 minút na spoločenskom stretnutí.


UPOZORNENIE: Upozorňujeme čitateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby, zverejňujeme ich v plnom znení, a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR