Vitamínový seriál: Bystrozraký vďaka áčku

Tagy: vitamíny

BRATISLAVA 16. septembra (WEBNOVINY) – Deťom sa často hovorí, aby jedli veľa mrkvy, ak chcú mať zdravé oči. Je pravda, že mrkva, podobne ako červená paprika, mango, cukrový melón, špenát či kel obsahujú betakarotén, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A. Významnejším zdrojom tohto životne doležitého vitamínu je však strava živočíšneho pôvodu, nachádza sa v plnotučných mliečnych výrobkoch, vajciach a pečeni a nazýva sa retinol.



Betakarotén kontra retinol

Na získanie rovnakého množstva retinolu je potrebné šesťnásobné množstvo betakaroténu. Najbohatším zdrojom retinolu je pečeň - v troch gramoch dostane človek svoju plnú dennú dávku. Pretože sa tento vitamín rozpúšťa v tukoch, a v tele sa neštiepi ľahko, sú nadmerné dávky retinolu jedovaté a majú vplyv na poškodenie plodu v ranom štádiu tehotenstva.

To je dôvod, prečo sa tehotným ženám alebo ženám, ktoré chcú otehotnieť, neodporúča jesť pečeň.

Na rozdiel od retinolu neprinášajú karotenoidy nijaké zdravotné riziko, aj keď trvalý príjem betakaroténu vedie ku karotenémii, pri ktorej nadobúda koža žltkastý odtieň, najmä na dlaniach a plochách chodidiel. Nepredstavuje však nijaké poškodenie, a ak sa zníži príjem karoténu, koža zase nadobudne normálnu farbu.


Funkcie vitamínu A

Áčko je nevyhnutné pre bunkové delenie a pre rast, zúčastňuje sa na udržiavaní slizníc dýchacieho, tráviaceho a močového traktu, je životne dôležité pre zrak, pretože hrá kľúčovú úlohu pri premene svetla na elektrické signály. Okrem toho je v primeraných dávkach veľmi dôležité pre správny vývoj plodu.
Betakarotén zohráva aj ďalšiu dôležitú úlohu ako antioxidačné činidlo. Vedci zistili, že strava s vysokým obsahom karotenoidov sa často spája so znížením rizika určitých typov rakoviny. Túto ochranu dokáže zatiaľ poskytnúť iba betakarotén obsiahnutý v potrave.


Keď je vitamínu A málo

Nedostatok áčka vyvoláva suchosť slizníc a zvyšuje tak riziko infekcie. Spôsobuje i šeroslepotu, narušenie rastu kostí, anémiu, poruchy slizníc, poruchy rastu, kože i žliaz. Objaviť sa môžu aj popraskané kútiky úst a svrbiaca hrubá pokožka. Trvalý nedostatok vitamínu A môže spôsobiť progresívne zhoršovanie zraku vedúce v krajnom prípade až k slepote. V rozvinutých krajinách sa takýto prípad objaví zriedkakedy, no celkovo je nedostatok tohto vitamínu jednou z hlavných príčin zbytočnej slepoty vo svete.


A keď je ho priveľa

Nadbytok vitamínu A je rovnako nebezpečný ako jeho nedostatok. Prejavuje sa stratou chuti do jedla, nevoľnosťami, poruchami pečene, bolesťami hlavy, odlupovaním a sčervenaním kože, vypadávaním vlasov či spontánnymi kostnými zlomeninami. Najzávažnejšie je obdobie tehotenstva, kedy môže nadbytok tohto vitamínu spôsobiť trvalé poškodenie plodu.


Vitamíny

* sú organické látky, ktoré sú dôležité pre fungovanie ľudského organizmu. Pomáhajú udržať rovnováhu metabolizmu v tele, sú nevyhnutné pre správnu funkciu orgánov, tkanív, svoj význam majú aj pri reprodukcii a raste.

* si všetky nedokáže ľudské telo vyrobiť samo, je potrebné ich prijímať v potrave.

* správne identifikoval až holandský úradný lekár Christian Eikman v roku 1896 počas svojho pobytu na Jáve, hoci o ich účinkoch sa vie už vyše dvesto rokov.

* sa delia na ropustné v tukoch (A,D,E,K,F) a rozpustné vo vode (P, B, C, H)

* dostali názov vďaka poľskému biochemikovi Kazimírovi Funkovi, ktorý tento termín začal používať v roku 1912. Podľa neho šlo o životne dôležité vitálne látky podobné zlúčeninám dusíka – amínom. Aj keď chcemickú podobu vyvrátili, názov sa ujal a v roku 1920 termíny vitamíny oficiálne prijali.

Spracované podľa knihy Jedlo ako jed, jedlo ako liek a webových stránok vitaminy.alteon.sk, www.vitaminy-mineraly.estranky.sk a www.vyzivadeti.sk.

Tagy: vitamíny