|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
21. augusta 2016
Vírusy sú nebezpečnejšie ráno
Vírusy predstavujú väčšie riziko, keď svoje obete infikujú ráno. Tvrdí to ...
Zdieľať
Vedci zistili, že vírusy sú až desaťkrát úspešnejšie, ak k infikovaniu dôjde v ranných hodinách.
BRATISLAVA 21. augusta (WebNoviny.sk) - Vírusy predstavujú väčšie riziko, keď svoje obete infikujú ráno. Tvrdí to britsko-maďarský tím vedcov na čele s Rachel Edgar z University of Cambridge s tým, že vírusy sú až desaťkrát úspešnejšie, ak k infikovaniu dôjde v ranných hodinách. Odborníci okrem toho zistili, že ľudia s narušeným cirkadiánnym rytmom, spôsobeným napríklad pracovnými smenami alebo pásmovou chorobou, sú vždy zraniteľnejší voči vírusom. Tieto objavy publikované v časopise PNAS podľa nich môžu viesť k novým metódam zastavovania pandémií.
Edgar s kolegami vo svojom výskume nainfikovali myši vírusmi chrípky alebo herpesu, pričom následne zistili, že zvieratá infikované ráno mali v tele desaťnásobne viac vírusov než tie, ktoré infikovali večer. Dôvodom je, že bunky menia svoju aktivitu práve v rámci spomínaného cirkadiánneho rytmu, ktorý riadia biologické hodiny. "Ide o veľký rozdiel, pretože vírus potrebuje, aby bol celý bunkový mechanizmus dostupný v pravý čas, inak sa mu nepodarí bunku infikovať. Avšak aj malá infekcia v ranných hodinách sa môže rýchlo rozšíriť a zachvátiť celé telo," uviedol Akhilesh Reddy z University of Cambridge.
Vedci následne zistili, že narušenie cirkadiánneho rytmu spôsobuje, že zvieratá a ľudia zostávajú trvalo v stave, keď sú náchylnejšie k infekcii. "Naznačuje to, že ľudia pracujúci na smeny, ktorí v niektoré noci pracujú a v iné nie, majú narušený biorytmus, čiže sú náchylnejší k vírusovým ochoreniam. Ak je to naozaj tak, títo ľudia by mohli byť hlavnými kandidátmi na každoročné zaočkovanie proti chrípke," vyhlásila Edgar.
Tá síce s kolegami vo svojom výskume pracovala iba s dvoma druhmi vírusov, keďže však šlo o jeden DNA a jeden RNA vírus, dá sa predpokladať, že tieto výsledky sa dajú aplikovať na veľké množstvo vírusov. Vedci sa v štúdii zameriavali na aktivitu génu Bmal1, ktorý je u myší aj ľudí najaktívnejší v popoludňajších hodinách. "Práve spojitosť s génom Bmal1 je dôležitá. Keďže jeho aktivita je ráno nízka, človek je vtedy náchylnejší k vírusovým infekciám. Tento gén je u ľudí taktiež menej aktívny v zimných mesiacoch, čo naznačuje, že zohráva rolu vo väčšom riziku infekcií v tomto ročnom období," vysvetlil Reddy.
Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.com.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.
Edgar s kolegami vo svojom výskume nainfikovali myši vírusmi chrípky alebo herpesu, pričom následne zistili, že zvieratá infikované ráno mali v tele desaťnásobne viac vírusov než tie, ktoré infikovali večer. Dôvodom je, že bunky menia svoju aktivitu práve v rámci spomínaného cirkadiánneho rytmu, ktorý riadia biologické hodiny. "Ide o veľký rozdiel, pretože vírus potrebuje, aby bol celý bunkový mechanizmus dostupný v pravý čas, inak sa mu nepodarí bunku infikovať. Avšak aj malá infekcia v ranných hodinách sa môže rýchlo rozšíriť a zachvátiť celé telo," uviedol Akhilesh Reddy z University of Cambridge.
Vedci následne zistili, že narušenie cirkadiánneho rytmu spôsobuje, že zvieratá a ľudia zostávajú trvalo v stave, keď sú náchylnejšie k infekcii. "Naznačuje to, že ľudia pracujúci na smeny, ktorí v niektoré noci pracujú a v iné nie, majú narušený biorytmus, čiže sú náchylnejší k vírusovým ochoreniam. Ak je to naozaj tak, títo ľudia by mohli byť hlavnými kandidátmi na každoročné zaočkovanie proti chrípke," vyhlásila Edgar.
Tá síce s kolegami vo svojom výskume pracovala iba s dvoma druhmi vírusov, keďže však šlo o jeden DNA a jeden RNA vírus, dá sa predpokladať, že tieto výsledky sa dajú aplikovať na veľké množstvo vírusov. Vedci sa v štúdii zameriavali na aktivitu génu Bmal1, ktorý je u myší aj ľudí najaktívnejší v popoludňajších hodinách. "Práve spojitosť s génom Bmal1 je dôležitá. Keďže jeho aktivita je ráno nízka, človek je vtedy náchylnejší k vírusovým infekciám. Tento gén je u ľudí taktiež menej aktívny v zimných mesiacoch, čo naznačuje, že zohráva rolu vo väčšom riziku infekcií v tomto ročnom období," vysvetlil Reddy.
Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.com.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.