Virológ Klempa o boji s covidom: Zjavne je niekde problém, keď opatrenia nezaberajú ako by sme si želali

Čaká nás v blízkej budúcnosti ďalšia veľká pandémia? Bol na to niekto pripravený? Čo s tými, ktorí vakcínu odmietajú?

Na tieto aj iné otázky odpovedá portálu vZdravotníctve.sk virológ Boris Klempa z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV).

Moja prvá otázka je možno na úvod náročná, avšak jednoznačná odpoveď na Slovensku zaujíma každého. Ako sme na tom? Ako sa nám darí zvládať pandémiu?

No, očividne zle. Čísla neklamú. Takže nie je žiadne tajomstvo, že je zjavne niekde problém, keďže opatrenia nezaberajú tak, ako by sme si želali.

Niektorí vedci tvrdia, že si na prítomnosť koronavírusu musíme zvyknúť, že už to takto bude stále. Dôkazom sú podľa nich aj omnoho infekčnejšie mutácie, ktorých je čoraz viac a budú ďalej pribúdať. Vakcíny podľa nich nebudú vedieť šírenie vírusu zastaviť. Súhlasíte s nimi?

Nie, ja som presvedčený o tom, že vakcíny budú tým prostriedkom, ktorý pomôže situáciu zvrátiť, aj keď to možno bude komplikovanejšie, než sme si mysleli. Možno bude treba nejaký „update“ alebo bude nutná ďalšia aktualizačná dávka po nejakom čase, ale aj napriek tomu, stále si myslím, že vakcíny budú zásadný zlom.

Zverejnili ste pred pár dňami štúdiu o mutácií koronavírusu, ktorá sa pohybuje v strednej Európe, najviac na Slovensku a v Česku. Táto mutácia je infekčnejšia a je nositeľom vyššej vírusovej nálože. Podarilo sa vám ju odhaliť, aj keď ste hľadali anglickú mutáciu v starších vzorkách. Čo to pre nás znamená? Je to jeden z dôvodov, pre ktorý sa nám napriek opatreniam nedarí zlepšiť epidemickú situáciu?

Hlavne tento československý variant treba veľmi jasne vysvetliť, lebo to bolo absolútne nepochopené niektorými médiami. Štúdia, ktorá vyšla na virological.org, je mimochodom štúdia priamo od slovenských autorov. Okrem nás, Biomedicínskeho centra SAV, sa na ňom podieľali dve pracoviská Univerzity Komenského a časť výsledkov vznikla aj vďaka spolupráci s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Trenčíne (RÚVZ Trenčín). Virological.org je len niečo ako diskusné fórum, kde môžu ľudia vkladať svoje zistenia. Táto štúdia nemala za úlohu začať šíriť poplašnú správu o novom československom variante. Práve naopak, my sme poukazovali na to, že už na konci minulého roka u nás na Slovensku, ale aj v Čechách, bol vo významnej miere prítomný tento variant. Aj on má v sebe jednu z delécii, ktorú má aj ten britský, a teda mohol byť aj zamieňaný s anglickým variantom. Navyše, aj tento variant je zjavne infekčnejší, ako pôvodný vírus.

Každopádne, v tejto chvíli už vieme, že u nás už tak či tak dominuje britský kmeň. Takže to nie je nijaká novinka, že teraz sa začína od nás niečo nové šíriť ďalej. Práve naopak, je zjavné z dostupných dát, priamo v tej štúdii je to ukázané, že nevznikol s najväčšou pravdepodobnosťou na Slovensku, ani v Čechách. Tie najstaršie sekvencie, ktoré patria do tejto istej línie, boli nájdené vo Švajčiarsku a v Anglicku už v auguste. Takže tieto vedecké dáta sú veľmi nešťastne interpretované médiami, ako nejaká nová senzačná správa, v skutočnosti to vôbec tak nie je. Napríklad, už keď sme mali prvé informácie o výskyte britského kmeňa na východnom Slovensku, tak na tlačovej konferencii, na ktorej som sa aj ja priamo zúčastnil, tak už tam som hovoril, že nachádzame aj také sekvencie, také kmene, ktoré majú túto deléciu.

Raz vyšlo aj vyjadrenie od Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ), že v decembrových vzorkách z Trenčína, ktoré boli odobrané počas tej trenčianskej masovej testovacej akcie, že tam bolo 57 percent britského kmeňa. Vtedy my sme sa ozvali a kritizovali to, že na základe dostupných dát to vôbec nemôžu tvrdiť a že je možné, že časť toho vôbec nebol britský kmeň. To sa vlastne aj potvrdilo. Neskôr prišla korekcia, že v skutočnosti britského kmeňa v decembrových vzorkách boli štyri percentá a ten zbytok bol vlastne tento kmeň, ten B.1.258, presnejšia jeho podskupina B.1.258D, ktorý teraz zrazu médiá nazvali československý variant. V skutočnosti o tom hovoríme už od decembra. To nie je žiadna novinka posledných dní.

Zo štúdie je zrejmé, že asi nepatríte k skupine virológov, ktorá sa domnieva, že keďže vírus už nakazil stovky miliónov ľudí, už sa nebude ďalej vyvíjať. Istá štúdia dokonca naznačuje, že SARS-CoV-2 sa s najväčšou pravdepodobnosťou stane endemickým v najbližších piatich až desiatich rokoch. Môže to tak byť alebo si myslíte, že vakcíny ho úplne vymietia?

Nepredpokladám, že by vakcíny viedli k úplnej eradikácii (pozn. vykorenenie nejakého ochorenia na celom svete). Úplná eradikácia sa v celej histórii podarila iba raz pri ľudskom víruse, a to boli pravé kiahne (variola) a bol to výsledok mnohoročnej celosvetovej očkovacej kampane. Určite súhlasím s tým, že vakcíny nespôsobia úplné vymiznutie tohto vírusu. Koniec koncov, je to živočíšny vírus, zoonotický, takže aj keby sme ho z ľudskej populácie dokázali úplne vyhľadiť, tak stále tam niekde v divej prírode koluje.

Mimochodom aj prvý SARS-CoV, ktorý sa podarilo úplne zastaviť, aj ten tam ešte niekde je a môže sa znova zjaviť. Takže SARS-CoV-2 určite nevymizne úplne, ale práve vďaka vakcínam prestane byť taký absolútny zdravotnícky problém, ktorý zahlcuje, vlastne paralyzuje zdravotnícke systémy. To je ten jeho hlavný problém alebo hlavný dôvod, prečo toto všetko zažívame, čo sa teraz deje. Pokiaľ zredukujeme počty ťažko chorých, teda počty ľudí vyžadujúcich hospitalizáciu a začnú zdravotnícke systémy znova fungovať, tak postupne sa naozaj naučíme s týmto vírusom žiť a možno z neho bude niečo na ten štýl, ako je v súčasnosti chrípka.

SASR-CoV-2 sa podľa všetkého preniesol z netopiera, o zoonotických vírusoch sa preto pomerne veľa diskutuje. Niektorí tvrdia, že aj keby sa nám podarilo vyhubiť SARS-CoV-2 u ľudí, zvieratá by mohli spôsobiť podobnú infekciu, možno ešte smrteľnejšiu. Myslíte, že sa také niečo v blízkej budúcnosti môže stať? Intervaly medzi jednotlivými pandémiami sa skracujú, myslíte, že by to mohlo prísť v najbližších povedzme piatich až desiatich rokoch?

Určite sa niečo také dá očakávať a môže to byť aj niečo nečakané, nemusí to byť zrovna koronavírus. Možno sa naplnia obavy, ktoré boli spájané najmä s chrípkou. Možno vznikne nový pandemický kmeň chrípky, ale môže nás prekvapiť aj úplne iná skupina vírusov. Každopádne, zoonotické vírusy predstavujú akúsi neustálu hrozbu, že niektorí z týchto vírusov dokáže prekonať medzidruhovú bariéru a stane sa nebezpečným pre človeka.

Varovania prišli už pred niekoľkými rokmi, keď Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaradila do rebríčka chorôb, na ktoré by sa mali štáty pripraviť, takzvanú Chorobu X. Predstavovala práve neznámy vírus, ktorý by mohol spôsobiť celosvetovú pandémiu. Bralo sa to podľa Vás dostatočne vážne? Boli prípravy na to adekvátne?

Myslím, že sa teraz naozaj v reálnom živote ukázalo, že žiadna krajina na to nebola dostatočne pripravená. Možnože absolútne najlepšie sa nakoniec ukázalo, že na to bola pripravená Čína, ale to len vďaka tomu, aký režim tam funguje a aké opatrenia si oni môžu dovoliť robiť. Je absolútne zjavné, že tie najprísnejšie opatrenia fungujú, ale zrejme nie sú zopakovateľné v iných krajinách, aspoň teda nie v tých našich.

Ľahko sa teraz spätne mudruje o tom, že to všetci podcenili, ale máme reálnu skúsenosť, že pandemické plány neboli dostatočne zvládnuté alebo dostatočne vážne brané. V tomto táto pandémia, o tom nemám pochybnosti, bude veľkým poučením.

Hovoríte, že najprísnejšie opatrenia sú najlepšie, no nie sú opakovateľné všade. Znamená to, že by si každá krajina mala nájsť vlastný systém boja proti pandémii?

Práveže, ja mám pocit, že to, čo sa aj teraz deje, že každá krajina si s tým bojuje tak nejako po svojom, nie je dobrý systém. Malo by to byť omnoho lepšie koordinované. Toto je pre mňa trošku sklamanie, že vlastne ani WHO, ani európska CDC, sa ukázalo, že nemajú silu a autoritu, aby to skutočne reálne koordinovali, aby sme to ako ľudstvo lepšie zvládali. Krajiny si v podstate idú svoje a nemyslím si, že to je dobrý postup.

Rovnaké je to aj pri očkovacích plánoch, každá krajina zvolila inú taktitu, iné vakcíny, často aj podľa ceny. Nedávno ste prezentovali názor, že nie je fér voči vakcíne od AstraZeneca, že jej vyčítajú nižšiu účinnosť proti mutáciám, podľa Vás majú všetky vakcíny približne rovnakú účinnosť. Nezabudáme trošku aj na to, že všetky vakcíny proti COVID-19 majú aj tak nadštandardnú účinnosť, keď vezmeme do úvahy, že na to, aby vakcínu schválila akákoľvek lieková agentúra, stačí omnoho nižšia účinnosť, akú deklarujú výrobcovia vakcín proti COVID-19?

Áno, v podstate medvediu službu v tomto prípade urobili bombastické prvé výsledky spoločností Pfizer a Moderna, 95 / 94 percent, to je vlastne strop, to sa už nedá prekonať. Len bohužiaľ, potom je všetko porovnávané s nimi, a je to o to ťažšie pre všetky nové vakcíny prichádzajúce po nich. Keď sú klinické skúšky vykonávané v súčasnosti, tak situácia je úplne iná, ako keď prebiehali klinické skúšky Pfizeru a Moderny.

Na druhej strane, klinické skúšky, ktoré prebiehajú až teraz, nám prinášajú dôležité dáta o účinnosti voči novým variantom. Tiež si treba uvedomiť, aké kritériá boli použité pri vyhodnocovaní účinnosti pri jednotlivých vakcínach. Sú tam drobné rozdiely v tom, čo je považované za jeden prípad a od toho sa veľa vecí odvíja. Takže určite vakcíny, ako je AstraZeneca alebo aj ďalšie, ktoré budú prichádzať, tak si nemyslím, že sú v skutočnosti nejako zásadne horšie ako mRNA vakcíny, ktoré dosiahli také bombastické výsledky.

Vo vedeckých kruhoch sa tiež diskutuje o tom, že očkovaní ľudia budú pred vírusom chránení lepšie ako tí, ktorí prekonali infekciu a majú tak prirodzené protilátky. Ku ktorému názoru sa prikláňate?

Toto by ani nemalo byť, že „možno“, toto je jednoznačný cieľ vakcín, aby chránili lepšie. To je dôvod, prečo sa odporúča očkovanie aj tým, čo ochorenie prekonali. Po prekonaní infekcie je medzi jednotlivcami obrovská variabilita v sile imunitnej odpovede. Vakcína aj vďaka dvom dávkam a definovanému množstvu prináša určitú konzistentnosť, kvalitu imunitnej odpovede a hlavne aj dlhšiu trvácnosť. Takže určite by mali byť vakcinovaní aj ľudia, čo to prekonali, pretože z toho budú profitovať.

K tejto téme mi ešte nedá opýtať sa na učiteľov. Podľa prieskumu z októbra takmer polovica z nich očkovanie odmietala, verili rôznym konšpiráciam. Čo však robiť s ľuďmi, ktorí očkovanie odmietajú, no sú v pozíciach, kde tým naozaj výrazne ohrozujú ostatných, ako sú napríklad učitelia? Bola by cesta povinné očkovanie?

Najprv by som chcel povedať, keďže stále deklarujeme, že školstvo je naša priorita, tak veľmi oceňujem, že konečne aj konkrétnym činom to dokladujeme, a to tým, že učitelia boli pri očkovaní uprednostnení. Aj vo všeobecnosti vnímam pozitívne, že stratégia sa upravovala práve na základe pripomienok, vedeckých poznatkov, skúseností z iných krajín…

o, že učitelia budú očkovaní je výborná vec. To, že veľká časť z nich sa nechce dať očkovať… Bohužiaľ, ukazuje sa, že ani učitelia nie sú v ničom iní, ako iné skupiny ľudí, sú to tiež len ľudia. Takže aj medzi nimi kolujú rôzne takéto nálady a informácie alebo dezinformácie. Nijako inak proti tomu nemôžeme bojovať, ako vysvetľovacou kampaňou a pozitívnou motiváciou. Osobne si neviem predstaviť, ako by malo prebiehať povinné očkovanie, k čomu by to viedlo, čo by to mohlo spôsobiť. Týmto smerom by som vôbec neuvažoval.

Izrealčania a Taliani upozorňujú na to, že sa im rapídne zvyšuje počet nakazených detí v školských a predškolských zariadeniach. Deti sú, už len z povahy toho, čo to znamená byť dieťaťom, ešte ďaleko rizikovejší prenášači ako učitelia. Bolo podľa Vás múdre rozhodnutie teraz otvoriť školy? Nebolo by rozumnejšie počkať na to, kým budú aspoň tí učitelia, ktorí chcú, zaočkovaní?

Bohužiaľ, tu sa nám zbiehajú do seba dve nezávislé udalosti, ktoré sú naozaj veľmi nešťastné. Prvou je dĺžka obdobia, počas ktorého sú zatvorené školy a ktorá je skutočne neúnosne dlhá. S ňou súvisiaci tlak na otváranie škôl je obrovský, sú skutočne už veľmi dlho zatvorené. Ale bohužiaľ, prichádza to práve v čase, keď prichádza v pandémii aj k dôležitému novému bodu v súvislosti s novými variantmi.

Priznám sa, že absolútne vnímam potrebu otvárať školy, zároveň vnímam aj zvýšené riziko prenosu kvôli novým variantom. Je to naozaj veľmi ťažká otázka, veľmi ťažké rozhodovanie, sám som v tomto rozpoltený. Nie som za to rozhodnutie zodpovedný ja, ale ak by som mal byť za to zodpovedný, tak by to bolo určite veľmi ťažké rozhodovanie a určite by som sa snažil mať k tomu čo najviac dát, aby som sa vedel rozhodnúť správne. Hlavne treba poctivo vyhodnotiť situáciu v iných krajinách. Nemusíme sa stále pokúšať o nejakú slovenskú cestu, treba brať do úvahy skúsenosti z iných krajín, najmä tých, ktoré pandémiu dobre zvládajú.

Chcel by som ešte na záver dodať, že čo bude teraz najlepšie všetkých presviedčať o bezpečnosti očkovania, je fakt, že sú tu už desiatky až stovky miliónov zaočkovaných ľudí. To je už obrovské číslo, ktoré musí obavy z hľadiska bezpečnosti postupne rozptyľovať. Samozrejme, že sa vyskytnú nejaké správy, ale v médiách sa dozviete o 15 prípadoch, no na pozadí je 170 miliónov ľudí, čo sa očkovali. Toto treba vnímať a ja verím, že to postupne presvedčí tých, ktorí majú obavy z hľadiska vedľajších účinkov. Samozrejme, vždy ostane určitá časť ľudí, ktorú nepresvedčíte nikdy, ale s tými ani netreba bojovať. Treba sa snažiť presvedčiť tých, ktorí len váhajú kvôli obavám o bezpečnosť a nie z nejakého absolútneho presvedčenia alebo kvôli nejakej konšpiračnej teórii.