Viete, čo jete?

Foto: IBM BRATISLAVA 20. augusta (WBN/PR) - V minulosti boli ľudia odkázaní na vlastnoručne dopestované potraviny, prípadne na sortiment lokálneho farmára. Dnes je väčšina z nás pri potravinách závislá na sieti obchodných reťazcov, u ktorých mnohokrát ani nevieme, čo jeme a odkiaľ jednotlivé suroviny pochádzajú. Aby sme dokázali udržať našu stravu rozmanitú a jedli s rozumom, mali by sme sa viac zaujímať o stav a pôvod potravín, ktoré konzumujeme.


Spoločnosť IBM prináša inovatívnu digitálnu technológiu, ktorá umožňuje jednoduché vystopovanie produktu, od jeho výroby až po predaj v jednotlivých obchodných reťazcoch. Nová technológia sa stará aj o zdravie zákazníkov, keďže jednotlivé produkty podliehajú biologickému rozboru a potravinovej inšpekcii.

Technológia RFID (radio frequency identification), ktorú v Nórsku zaviedla firma IBM v spolupráci s najväčším dodávateľom potravín v krajine, má sprístupniť informácie o jednotlivých produktoch, o ich výrobe, prípadne o pestovaní a chove, ako aj podmienky prepravy a skladovania v regáloch obchodných reťazcov. Tento systém bol vyvinutý pre väčšiu informovanosť zákazníkov o produktoch, ktoré sa dostávajú na ich stoly a zredukovanie prípadov otravy z potravín na minimum.

Keď v máji roku 2008 udrel cyklón Nargis, ľudia v Mianmarsku prišli približne o jednu tretinu zásob ryže. V USA sa zase infikovalo okolo 1300 ľudí záhadnou salmonelou, ktorá stála poľnohospodárov pestujúcich paradajky viac ako sto miliónov dolárov. Tieto udalosti nám dokazujú zraniteľnosť potravinovej siete ako aj celkovú krehkosť potravín.

Poľnohospodárstvo je zároveň najväčším odberateľom vody, približne 69% z celkovej spotreby vody. Podľa Guya Blissetta, konzultanta IBM v divízii Global Business Services a vedúceho pracovníka v oblasti spotrebiteľských produktov v inštitúte IBM Institute for Business Value, ak bude pokračovať súčasný trend, do roku 2050 bude nutné zdvojnásobiť produkciu jedla na zemi, aby sme zasýtili ďalšie 2 miliardy ľudí (viac informácií nájdete v štúdii IBM Chuť na zmenu / Appetite for change). Je teda zrejmé, že je potrebné šetrnejšie hospodáriť s potravinami. Technológia samotná tento problém vyriešiť nedokáže. Musíme ju aplikovať pri vytvorení inteligentnej siete na pestovanie, správu a distribúciu potravín.

V uplynulých rokoch čelili pestovatelia kakaových bôbov sérií ochorení, ktoré ich ročne stáli 700 miliónov USD. Ministerstvo poľnohospodárstva USA spolu so spoločnosťami Mars a IBM prišli s myšlienkou spolupráce na sekvencovaní genómu kakových bôbov. Detailná genetická mapa by mala pomôcť pri identifikácii špecifických genetických charakteristík, ktoré by priniesli väčšie výnosy kakaa. Samotné pestovanie kakaa je veľmi krehký biznis, pretože rastie iba na malom území okolo rovníka. Krajiny pestujúce túto surovinu každoročne zápasia s obrovskými stratami spôsobenými zamorením škodcami, chorobami a suchom. Genetické zmapovanie kakaového bôbu by znamenalo vyššiu produkciu kakaa a následne aj zníženie finančných strát, ktoré privádzajú poľnohospodárov v týchto zaostalých krajinách ku krachu.

Viac informácií o inteligetných potravinách nájdete na stránke http://www.ibm.com/smarterplanet/us/en/food_technology/ideas/index.html?re=sph