Vieme, ktoré mestá boli v roku 2018 najzadĺženejšie

Bratislava 29. júla (TASR) – Najzadlženejším mestom na Slovensku bol vlani Modrý Kameň. Najlepšie hospodáril Svätý Jur, najhoršie Myjava. Vyplynulo to z analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) za rok 2018.

Dlh mesta Modrý Kameň dosiahol vlani 70,3 percenta bežných príjmov, čím prekročil zákonnú hranicu 60 percent. „Stal sa tak jediným mestom, ktoré si aktuálne podľa zákona už nemôže vziať ďalší úver,“ vysvetlil analytik INEKO Matej Tunega. Pre vysoký dlh mu navyše hrozí pokuta zo strany ministerstva financií.

Priemerná úroveň dlhu všetkých miest sa podľa INEKO zvýšila o tri percentá. „Nepripájame však záver, že by to bol výsledok nedobrého hospodárenia samospráv, došlo totiž, pokiaľ ide o meranie dlhu, k významnej zmene metodiky na strane ministerstva financií,“ uviedol inštitút. Rezort financií po novom rozšíril zoznam položiek, ktoré sa zarátavajú do dlhu. INEKO tento krok ocenilo, hodnotí ho ako zlepšenie metodiky. Zároveň však upozornilo, že porovnávanie údajov z rokov 2017 a 2018 je teraz náročnejšie.

Najlepšie hospodáriacimi mestami boli podľa analýzy Svätý Jur, Dubnica nad Váhom a Nové Mesto nad Váhom. Najhoršie obstáli mestá Myjava, Modrý Kameň a Martin. Priemerná známka finančného zdravia za všetky mestá zostala na hodnote 4,41 bodu, platná aj v roku 2017. „Tým mestá vyrovnali najvyššiu dosiahnutú hodnotu od vzniku hodnotenia,“ uviedlo INEKO.
 

Najzadlženejšie mestá v SR za rok 2018.

Foto: INEKO

Svoje finančné zdravie najviac zlepšili Stupava, Martin, Detva, Kráľovský Chlmec a Turany. Zhoršili sa Nováky, Dudince, Kežmarok, Leopoldov a Modrý Kameň. Príčinu poklesu vidia analytici INEKO v zmene metodiky ministerstva financií, podľa ktorej sa do dlhu započítava väčší okruh záväzkov.

Okrem Bytče sa podarilo všetkým mestám dosiahnuť kladnú bilanciu bežného účtu. Najlepší výsledok dosiahli v Strážskom, Leopoldove a Svätom Jure.

Inštitút INEKO v analýze po prvý raz sledoval všetkých 140 miest Slovenska. Hodnotil tiež hospodárenie vyšších územných celkov. Cieľom projektu je zlepšiť informovanosť a prispieť tak k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie hospodárenia samospráv.