Vidiecka aglomerácia Cabaj-Čápor spája dve obce a päť osád

Cabaj-Čápor 30. decembra (TASR) – Cabaj-Čápor je s viac ako 4000 obyvateľmi druhou najväčšou obcou v Nitrianskom okrese. Skladá sa z dvoch kedysi samostatných obcí, ktoré sa v minulosti niekoľkokrát rozdelili a opäť zlúčili. Naposledy došlo k ich spojeniu do jedného sídelného útvaru v roku 1974. Dnešný Cabaj-Čápor je vidieckou aglomeráciou, v ktorej sú okrem dvoch dedín zahrnuté aj starobylé osady Pereš, Riegler, Hrúšťov a Fízeš a postupne sa rozrastajúca novodobá osada Nový Cabaj.


Podľa jazykovedca a slavistu Jána Stanislava je názov Cabaj odvodený od ľudového pomenovania šantivého, dobiedzavého chlapca. Meno Cabaj patrilo aj zemianskej rodine Czabaiovcov. Jeden z jej členov, Tomáš, prednášal začiatkom 15. storočia na Viedenskej univerzite metafyziku. Meno obce Čápor sa zasa odvodzuje od slova capnúť a súvisí s pastierskym bičom s krátkou rukoväťou, ktorý bol nazývaný čapor.

Prvá písomná zmienka o Cabaji je v Zoborskej listine z roku 1113, Čápor sa po prvý raz spomína v listine ostrihomského arcibiskupa Martíria z roku 1156, ktorou dáva ostrihomským kanonikom desiatky zo 70 dedín, aby zažehnal ich časté hladovanie. Samotné osídlenie tejto oblasti však siaha až do mladšej doby kamennej, čo potvrdzujú aj výsledky archeologických nálezov. V okolí obce sa našli pamiatky z rôznych období praveku. Významným nálezom bola mohyla z doby bronzovej i stredoveké pohrebisko z 11. storočia.

Obce Cabaj a Čápor boli po prvý raz zlúčené v roku 1924. Dovtedy sa dlhé storočia vyvíjali samostatne. Zatiaľ čo Cabaj patril podľa dochovanej listiny z roku 1248 k Nitrianskemu hradu, Čápor bol majetkom Nitrianskej kapituly a neskôr Nitrianskeho biskupstva. Starosta obce Jozef Ligač pripomenul, že rozdielni vlastníci dedín spôsobili, že vývoj v oboch obciach bol odlišný. "Cabaj bol súčasťou kráľovských majetkov a postupne sa z neho stala zemianska obec. Bolo to spôsobené tým, že ak kráľ chcel niekoho odmeniť, daroval mu pôdu zo svojich majetkov. Viacerých zemanov odmenil práve pozemkami v Cabaji," vysvetlil Ligač.

Čápor bol biskupským majetkom, ktorý sa podľa cirkevného práva nesmel deliť. Ak sa teda aj niektorý Čáporan vyznamenal a kráľ ho povýšil do zemianskeho stavu, nemohol dostať za odmenu pôdu v čáporskom chotári. "Kráľ mu ju vydelil na niektorom svojom majetku a nový zeman z Čápora odchádzal na svoju vlastnú zem inam," povedal o rozdielnom vývoji Cabaja a Čápora Ligač. Kvôli nemu v Čápore nežil ani jeden zeman, zatiaľ čo v Cabaji bolo podľa daňového súpisu z 18. storočia 16 zemianskych rodín. K najbohatším patrili Gellérdovci, ktorí si okrem paholkov mohli dovoliť aj 14 sluhov.

Aj napriek tomu, že Cabaj-Čápor už niekoľko desaťročí existuje ako jedna obec, viacerí jej obyvatelia priznávajú, že predovšetkým starší ľudia stále vnímajú rozdiel medzi Cabajčanmi a Čáporčanmi. Podľa starostu preto aj obecné zastupiteľstvo pri svojich rozhodnutiach dbá na to, aby sa obe časti dediny rozvíjali rovnako a peniaze z rozpočtu boli vynakladané spravodlivo. "V súčasnosti však rozdiely medzi Cabajom a Čáporom pomaly odznievajú. Sťahuje sa k nám pomerne veľa ľudí z mesta, takže tie väzby a identifikácia ľudí s niekdajším starým Cabajom alebo Čáporom už postupne miznú," dodal Ligač.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR