|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 6.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Renáta
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
13. augusta 2009
VIDEOANALÝZA: Naša ekonomika sa prepadla menej, ako sa očakávalo
Slovenská ekonomika sa v druhom kvartáli prepadla o – 5,3 %. Ide tak o miernejší prepad ako sa vo všeobecnosti očakávalo. Priemer trhu sa totiž hýbal niekde okolo mínus šiestich percent. Podľa tohto ...
Zdieľať
BRATISLAVA 7. augusta (WEBNOVINY) - Slovenská ekonomika sa v druhom kvartáli prepadla o – 5,3 %. Ide tak o miernejší prepad ako sa vo všeobecnosti očakávalo. Priemer trhu sa totiž hýbal niekde okolo mínus šiestich percent. Podľa tohto predbežného odhadu to navyše vyzerá tak, že ide o miernejší prepad v porovnaní s prvým štvrťrokom tohto roka. Podľa analytičky Poštovej banky Eva Sárazovej vtedy sa totiž hrubý domáci produkt našej krajiny prepadol podľa predbežného odhadu o –Ten však štatistický úrad nakoniec zrevidoval ešte smerom nadol a to na úroveň – 5,6 %. V nasledujúcich troch týždňoch čaká prehodnotenie aj na zverejnené čísla z druhého štvrťroka.
Spresnené čísla ako i podrobnejšiu štruktúru hrubého domáceho produktu krajiny zverejnia štatistici až na začiatku septembra. Predpokladáme však, že druhokvartálny prepad slovenskej ekonomiky bol ovplyvnený ako zahraničným tak aj domácim dopytom. Slovensko je malá otvorená proexportne orientovaná ekonomika. A tak práve záujem zo zahraničia, ktorý ju niekoľko rokov ťahal smerom nahor, sa stal v čase krízy takpovediac jej Achilovou pätou. Na slabší dopyt z vonka ako prvé zareagovali pochopiteľne výrobné podniky, ktorých produkty putujú do zahraničia. Tie boli pod tlakom krízy nútené zužovať výrobu, zatvárať prevádzky, posielať ľudí na celozávodné dovolenky, znižovať alebo minimálne zmrazovať ich mzdy. Mnohí Slováci ale zostávajú aj bez práce. Nezamestnaných ochotných nastúpiť do zamestnania ihneď bolo podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny k polroku 2009 asi o 120 tisíc viac ako pred rokom. No a mnohí tí, čo sa boja a stratu práce, sú ochotní pracovať aj za menej. Nižšie príjmy domácností však vedú ľudí k prehodnocovaniu ich doterajších nákupných zvyklostí. Negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku malo podľa nás v druhom štvrťroku aj pokračujúce alebo minimálne doznievajúce chodenie Slovákov za nákupmi do zahraničia. A tak sa na pokles slovenského hrubého domáceho produktu nepodpisuje len slabší záujem zo zahraničia, ale aj z domáceho prostredia. V čase krízy navyše zaostávajú aj investície firiem. Viac ako sedempercentný medziročný prepad ekonomiky bol zaznamenaný aj v prípade nášho najväčšieho obchodného partnera Nemecko, tvrdí Sárazová.
Miernejší ako očakávaný prepad slovenského hospodárstva zmierni aj náš odhad pre celý rok. Ten sme doposiaľ držali na úrovni – 5,6 %. Aj naďalej si ale myslíme, že slovenská ekonomika v tomto roku poklesne minimálne o päť percent. Priestor na veľký optimizmus zatiaľ nevidíme v prípade tretieho štvrťroka. Miernejší, teda menej ako 4 % - ný prepad očakávame až v poslednom štvrťroku.
V budúcom roku to už síce vidíme skôr na zelené čísla, avšak desaťpercentné nárasty, na ktoré sme boli doposiaľ zvyknutí, sú už zrejme pre najbližšie obdobia za nami. Priebeh krízy a následného oživovania slovenskej ekonomiky bude podľa nás pripomínať skôr tvar písmena „L“. Po prudkejšom prepade tak očakávame miernejšie tempá oživovania slovenského hospodárstva, hovorí Sárazová.
SITA
Spresnené čísla ako i podrobnejšiu štruktúru hrubého domáceho produktu krajiny zverejnia štatistici až na začiatku septembra. Predpokladáme však, že druhokvartálny prepad slovenskej ekonomiky bol ovplyvnený ako zahraničným tak aj domácim dopytom. Slovensko je malá otvorená proexportne orientovaná ekonomika. A tak práve záujem zo zahraničia, ktorý ju niekoľko rokov ťahal smerom nahor, sa stal v čase krízy takpovediac jej Achilovou pätou. Na slabší dopyt z vonka ako prvé zareagovali pochopiteľne výrobné podniky, ktorých produkty putujú do zahraničia. Tie boli pod tlakom krízy nútené zužovať výrobu, zatvárať prevádzky, posielať ľudí na celozávodné dovolenky, znižovať alebo minimálne zmrazovať ich mzdy. Mnohí Slováci ale zostávajú aj bez práce. Nezamestnaných ochotných nastúpiť do zamestnania ihneď bolo podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny k polroku 2009 asi o 120 tisíc viac ako pred rokom. No a mnohí tí, čo sa boja a stratu práce, sú ochotní pracovať aj za menej. Nižšie príjmy domácností však vedú ľudí k prehodnocovaniu ich doterajších nákupných zvyklostí. Negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku malo podľa nás v druhom štvrťroku aj pokračujúce alebo minimálne doznievajúce chodenie Slovákov za nákupmi do zahraničia. A tak sa na pokles slovenského hrubého domáceho produktu nepodpisuje len slabší záujem zo zahraničia, ale aj z domáceho prostredia. V čase krízy navyše zaostávajú aj investície firiem. Viac ako sedempercentný medziročný prepad ekonomiky bol zaznamenaný aj v prípade nášho najväčšieho obchodného partnera Nemecko, tvrdí Sárazová.
Miernejší ako očakávaný prepad slovenského hospodárstva zmierni aj náš odhad pre celý rok. Ten sme doposiaľ držali na úrovni – 5,6 %. Aj naďalej si ale myslíme, že slovenská ekonomika v tomto roku poklesne minimálne o päť percent. Priestor na veľký optimizmus zatiaľ nevidíme v prípade tretieho štvrťroka. Miernejší, teda menej ako 4 % - ný prepad očakávame až v poslednom štvrťroku.
V budúcom roku to už síce vidíme skôr na zelené čísla, avšak desaťpercentné nárasty, na ktoré sme boli doposiaľ zvyknutí, sú už zrejme pre najbližšie obdobia za nami. Priebeh krízy a následného oživovania slovenskej ekonomiky bude podľa nás pripomínať skôr tvar písmena „L“. Po prudkejšom prepade tak očakávame miernejšie tempá oživovania slovenského hospodárstva, hovorí Sárazová.
SITA