![]() |
16. júla 2018
Helsinki 16. júla - Spojené štáty a Rusko musia nájsť spôsoby, ako spolupracovať s cieľom sledovať spoločné záujmy. Vyhlásil to v pondelok americký prezident Donald Trump po rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vo fínskych Helsinkách.
Podľa Trumpa je produktívny dialóg medzi USA a Ruskom dobrý pre obe krajiny a "pre celý svet".
Na tlačovej konferencii uviedol, že nezhody medzi oboma štátmi "podrobne" prediskutovali. Dodal, že vzťahy medzi Spojenými štátmi a Ruskom nikdy neboli horšie. To sa však podľa jeho mienky "približne pred štyrmi hodinami zmenilo".
Trump ďalej vyhlásil, že pri rozhovore s Putinom priamo nadniesol tému zasahovania Ruska do amerických prezidentských volieb v roku 2016. Ako však uvádza agentúra AP, správanie Moskvy verejne neodsúdil.
Americký prezident podľa vlastných slov strávil značný čas hovorením o zasahovaní do volieb a Putin mal v tejto súvislosti "zaujímavú myšlienku". Nepovedal však o nej viac. Trump pritom odsúdil americké vyšetrovanie ruského zasahovania do volieb v roku 2016 a označil ho za "pohromu". Toto vyšetrovanie podľa neho stále "oddeľuje" Ameriku od Ruska. Opätovne zdôraznil, že nedošlo k "žiadnemu spolčovaniu" jeho kampane s ruskou vládou.
Putin pred ním na tlačovej konferencii uviedol, že Moskva do amerického volebného procesu nezasahovala a nebude tak robiť ani v budúcnosti. Priznal však, že dúfal, že vo voľbách zvíťazí Trump, "pretože chcel znormalizovať vzťahy s Ruskom".
Americký prezident vyslovil tiež presvedčenie, že sa obaja v budúcnosti opäť stretnú.
Na snímke vpravo ruka ruského prezidenta Vladimira Putina a vľavo amerického prezidenta Donalda Trumpa v úvode stretnutia v prezidentskom paláci vo fínskej metropole Helsinki 16. júla 2018.
Foto: TASR/AP
Ruský prezident Vladimir Putin pricestoval do fínskej metropoly Helsinki.
Foto: TASR/AP
Celkovo 13 protestných zhromaždení zaregistrovala v pondelok fínska polícia na viacerých miestach v centre Helsínk, kde sa popoludní stretli americký prezident Donald Trump a jeho ruský partner Vladimir Putin.
Pred hlavnou železničnou stanicou demonštrovali za ľudské práva aktivisti z Amnesty International, na vežu evanjelického kostola vo štvrti Kallio údajne so súhlasom správy kostola zase aktivisti Greenpeace vyvesili transparent "Zahrejte naše srdcia, nie našu planétu."
V parku Esplanadi, ktorý vedie až k Tržnému námestiu pri Prezidentskom paláci, rozvinuli asi dvadsiati aktivisti v červených šiltovkách pripomínajúcich Donalda Trumpa z jeho prezidentskej kampane transparenty "Make America Trade Again" (Nech Amerika znovu obchoduje).
Išlo o slovnú hračku s hlavným sloganom Trumpovej kampane "Make America Great Again" (Spraviť Ameriku znovu veľkou.) Demonštráciu usporiadala mládežnícka organizácia fínskej stredopravicovej Národnej koaličnej strany (Kokoomusnuoret).
"Na svete sú dvaja autoritárski lídri – Donald Trump a Vladimir Putin," rozhovoril sa pre TASR jeden z mladíkov pridŕžajúci veľký transparent. Oblečené mal tričko s menami amerických prezidentov Reagana a oboch Bushov. "Skutoční republikáni sú za voľný obchod a medzinárodný poriadok. Trumpova administratíva nerobí ani jedno z toho," zdôraznil mladík z juhofínskeho pobrežného mesta Espoo.
"Putinovi chceme odkázať, že okupácia Krymu je nelegálna. Mal by rešpektovať minské dohody a vrátiť Krym Ukrajine," dodal mladý Fín.
V strede esplanády sa zase zhromaždila skupinka asi pätnástich Ukrajincov z organizácie Slobodní ľudia, podchvíľou skandujúca: "Sláva Ukrajine!" Cez megafón prečítali otvorený list americkému prezidentovi pri príležitosti jeho helsinského stretnutia s ruským lídrom. Aktivisti pripomenuli, že sa priamo zúčastnili revolúcie na Majdane a "naďalej bojujú proti ruskej vojenskej agresii a hybridnej vojne na Ukrajine". Trumpa pochválili za poskytnutie "obranných smrtiacich zbraní" Ukrajine, za spoluprácu na výcviku ukrajinských vojakov a podporu v oblasti vojenského spravodajstva.
"Za rok a pol urobila Trumpova administratíva pre Ukrajinu viac než Barack Obama za celých osem rokov v úrade. Za Obamu politiku Spojených štátov voči Ukrajine riadila nemecká kancelárka Angela Merkelová," povedal pre TASR jeden z postarších protestujúcich, ktorý sa predstavil ako Boris Potapenko. Zdôraznil, že USA vyčlenili na pomoc Ukrajine "proti ruskej agresii" 400 miliónov dolárov.
Vyzdvihol tiež dôležitosť amerického tlaku proti vybudovaniu plynovodu Severný prúd 2. "Spojené štáty zvažujú uvalenie sankcií voči firmám podieľajúcim sa na Severnom prúde 2," upozornil.
"Americký Kongres vždy jasne podporoval Ukrajinu. Teraz má však Amerika prezidenta, ktorý Kongresu v tejto podpore nebráni. Ak mu Kongres povie, aby uvalil sankcie, možno trochu otáľa, ale nakoniec ich uvalí," vysvetľoval Potapenko.
Zároveň neverí, že by Trump na stretnutí s Putinom vymenil podporu Ukrajine za nejaké iné ústupky, napríklad v Sýrii. "Americký minister obrany James Mattis by potom podľa mňa určite nezotrval vo funkcii. V prospech Ukrajiny totiž vložil celú svoju prestíž a autoritu. Pentagón je do situácie zainteresovaný už do takej miery, že pre Trumpa je nemožné urobiť obrat o 180 stupňov," dodal ukrajinský protestujúci.
Obdobie prezidenta Jeľcina
26. január 1992, Washington D. C., USA
Ruský prezident Boris Jeľcin navštívil USA, spoločne s prezidentom USA Bushom ustanovili americko-ruskú komisiu pre vojnových väzňov a zmiznutých v boji.
3. januára 1993, Moskva, Rusko
Bush a Jeľcin podpísali dohodu START II, ktorá mala obmedziť počet samostatných bojových hlavíc. Nikdy nevstúpila do platnosti, americký Senát ju schválil, no ruská strana schvaľovací proces pozastavila vzhľadom na americkú invázii do Iraku, vojenské akcie v Kosove a tiež ďalšie rozširovanie NATO .
4. apríl 1993, Vancouver, Kanada
Prvý raz sa stretli prezidenti Bill Clinton a Boris Jeľcin. Dohodli sa na finančnej pomoci pre budovanie demokracie v Rusku.
14. január 1994, Moskva, Rusko
Prezidenti Bill Clinton a Boris Jeľcin podpísali tzv. Kremeľský dohovor, ktorý sa týka jadrových zbraní a ich preprogramovania tak, aby ich cieľmi neboli USA a Rusko.
9. a 10. máj 1995, Moskva, Rusko
Prezidenti Bill Clinton a Boris Jeľcin sa zúčastnili na Summite o európskej bezpečnosti.
14. marec 1996, Šarm aš-Šajch, Egypt
Obaja štátnici sa zúčastnili na egyptskom protiteroristickom summite.
20. apríl 1996, Moskva, Rusko
Clinton a Jeľcin sa stretli na summite o nukleárnej bezpečnosti.
21. marec 1997, Helsinki, Fínsko
Clinton a Jeľcin usporiadali ďalší summit o európskej bezpečnosti v Helsinkách.
27. mája 1997, Paríž, Francúzsko
Clinton a Jeľcin sa zúčastnili na spoločnom summite NATO-Rusko. Podpísali spoločnú deklaráciu Ruska a NATO, ktorá „z Ruska ako bývalého nepriateľa NATO urobila spojenca“. Rusko však zároveň trvalo na svojom nesúhlase s rozširovaním NATO.
1. a 2. september 1998, Moskva, Rusko
Na schôdzke Clinton a Jeľcin odsúhlasili výmenu informácií o plutóniu.
18. a 19. november 1999, Istanbul, Turecko
Na stretnutí v rámci summitu OBSE sa hovorilo aj o Čečensku a práve Ruska bojovať proti terorizmu.
Obdobie prezidentov Putina a Medvedeva
3. až 5. jún 2000, Moskva, Rusko
Bill Clinton sa počas návštevy Moskvy stretol s novým ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ako prvý americký prezident vystúpil v Štátnej dume, kritizoval však postup ruských vojsk v Čečensku.
6. september 2000, New York, USA
Americký prezident Bill Clinton a ruský prezident Vladimir Putin sa v rámci Miléniového summitu OSN stretli v New Yorku, aby prerokovali otázky spojené s kontrolou zbrojenia a sporným americkým projektom protiraketovej obrany, ktorý Moskva odmieta.
16. jún 2001, Brdo pri Kranju, Slovinsko
Vladimír Putin mal veľmi priateľské stretnutie s novým prezidentom USA Georgeom W. Bushom. Putin označil dvojhodinové rokovanie na hrade Brdo za "úprimný dialóg". Vyhlásil, že USA a Rusko "nie sú nepriateľmi a môžu sa stať dobrými spojencami".
24. máj 2002, Moskva, Rusko
Obaja štátnici sa stretli pri podpise Dohody o obmedzení strategických útočných zbraní (SORT)- Dohoda známa aj ako Moskovská zmluva predpokladá zredukovanie jadrového arzenálu na 1700-2200 hlavíc do roku 2012.
24. február 2005, Bratislava, Slovensko
Bush a Putin sa stretli na summite v Bratislave. Obaja štátnici navštívili hlavné mesto Slovenska prvý raz. Bush počas stretnutia kritizoval úroveň demokracie v Rusku, Putin ho ubezpečil, že Rusko ostáva demokratickým štátom.
1. apríl 2009, Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
Novozvolený prezident USA Barack Obama sa s Medvedevom prvý raz stretol na summite G-20. Dohodli sa na rokovaniach o novej zmluve o odzbrojení a prisľúbili si zlepšenie vzťahov medzi RF a USA po ich ochladení na najhoršiu úroveň od konca studenej vojny.
6. júl 2009, Moskva, Rusko
Barack Obama sa stretol počas návštevy Ruska s prezidentom Medvedevom aj s premiérom Putinom. Obamova administratíva signalizovala, že chce odštartovať novú éru americko-ruských vzťahov, ktoré sa za vlády predchádzajúceho prezidenta USA Georgea W. Busha dostali na najnižšiu úroveň od čias studenej vojny.
8. apríl 2010, Praha, Česko
Obama a Medvedev podpísali dohodu Nový START, ktorá nahradila zmluvu START 1. Zmluva zaväzuje Rusko a USA k zníženiu počtu strategických jadrových hlavíc zo súčasného limitu 2200 na 1550. Počíta tiež s obnovením monitorovacieho a kontrolného systému, zakotvenom v predošlej zmluve START.
19. a 20. november 2010, Lisabon, Portugalsko
Dmitrij Medvedev sa zúčastnil na summite NATO s Obamom mali na pôde summitu asi 15-minútový súkromný rozhovor.
26. marec 2012, Soul, Južná Kórea
Obama a Medvedev sa stretli na Summite o jadrovej bezpečnosti. Časť ich rozhovoru, ktorá mala byť súkromná, zachytili mikrofóny.
18. a 19. jún 2012, Los Cabos, Mexiko
Obama a Putin sa stretli pred začiatkom summitu G-20, okrem iného rokovali o situácii v Sýrii. Obaja politici sa stretli po prvý raz, odkedy sa Putin vrátil na post ruského prezidenta. Obama a Putin podľa tlačovej agentúry AP pochopili, že sa navzájom potrebujú.
7. august 2013
Americký prezident Barack Obama zrušil plánované bilaterálne stretnutie s Vladimirom Putinom, ktoré sa malo uskutočniť v rámci septembrového summitu G20 v Moskve. Obamov krok bol odpoveďou na rozhodnutie Ruska udeliť dočasný azyl bývalému spolupracovníkovi americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) Edwardovi Snowdenovi.
6. september 2013, Petrohrad, Rusko
Obama a Putin sa zúčastnili na summite G-20 v Petrohrade, no ich plánované spoločné stretnutie pred summitom v Moskve sa neuskutočnilo.
28. a 29. september 2015, New York, USA
Za veľmi užitočné a úprimné označil Vladimír Putin stretnutie s Barackom Obamom medzi štyrmi očami, ktoré trvalo asi 90 namiesto pôvodne plánovaných 55 minút a uskutočnilo sa v New Yorku po vystúpeniach oboch politikov v rozprave 70. Valného zhromaždenia OSN.
7. júl 2017, Hamburg, Nemecko
Vladimir Putin sa prvý raz stretol s novým prezidentom USA Donaldom Trumpom na summite G-20, témou ich rozhovoru bolo aj ruské zasahovanie do amerických prezidentských volieb v roku 2016..
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
©2005-2025 Denník 24hodin | Webdesign by WEBkomplex.sk |