Video: Tanec medzi črepinami bude mať premiéru 21.júna 2012

do novospracovanej súčasnej podoby. Príbeh je postavený na predstavách hlavného hrdinu, vynárajúcich sa z hĺbky jeho pamäte, ktorý prežíva svoje silné životné situácie

a zážitky prostredníctvom tanca, podmanivej hudby, nehy a sily básnického slova.

Jeho putovanie je poskladané z jednotlivých črepín života, ktoré spolu vytvárajú úchvatnú mozaiku obrazov, pohybujúcich sa v čase a v priestore.

Tanec medzi črepinami je pôvodný slovenský hudobno-tanečný film. Príbeh muža v zrelom veku, ktorý znovu prežíva významné okamihy svojho života, zhmotňuje svoje sny, túžby a predstavy. Krehkosť lásky, sila túžby, bolesť odvrhnutia, horkosť i krása poznania, aj nerovný boj so smrťou i sebou samým - silné emócie sú pretavené do temperamentných i poetických tanečných obrazov. Charizmatická osobnosť Mareka Ťapáka, úžasné zábery slovenskej prírody, podmanivá hudba a interpretačné tanečné majstrovstvo vytvárajú jedinečnú snímku, z ktorej srší neskrotná energia.

K myšlienke filmového spracovania príbehu viedla komornejšia verzia divadelného predstavenia. Tanec medzi črepinami bol pôvodne scénickou freskou, vytvorenou na počesť 80. narodenín Martina Ťapáka, rodáka z Liesku, ktorý syna Mareka odmalička viedol k láske ku všetkému ľudovému. Folklórny tanec je pre Mareka Ťapáka niečím podobným ako herectvo - veľkou láskou i chlebíkom. So scénickým programom /v choreografii Ervína Vargu /mal obrovský úspech nielen doma a v Európe, ale aj v USA. Námet a scenár sú dielom Mareka Ťapáka.

V režisérskom debute, ktorý je netradične a moderne vystavaný, hrajú neherci - folkloristi, ktorí tancovali v Lúčnici alebo v SĽUKu. Jedinou herečkou, okrem Mareka Ťapáka, je Anna Javorková.

Film ponúka fascinujúci tanečný zážitok , spojený so strhujúcou hudbou, tempom, podmanivým rytmom a úžasnými výkonmi interpretov. Filmové obrazy spolu vytvárajú fascinujúcu mozaiku života a poskytujú divákovi možnosť intenzívne precítiť jedinečnosť filmového zážitku.

 

Pod hudbu vo filme sa podpísali skupina Banda, Samo Smetana, Tono Popovič, Stano Palúch, Jaroslav Stráňavský a výber skladieb od zahraničných autorov ako sú Lajko Félix, maďarský virtuózny huslista a skladateľ world music, Joszko Broda, poľský multiinštrumentalista, Nikola Parov, bulharský skladateľ a multiinštrumentalista, Zbigniew Namysłowski a Jan Karpiel, poľskí jazzoví hudobníci, maďarská folková skupina Muzsikás, Tonyho Gatlif, alžírsky režisér a hudobník, Ferenca Kiss, maďarský huslista a Papp István Gázsa, maďarský huslista so svojou skupinou, venujúcou sa rómskej ľudovej hudbe.

 

Jaroslav Stráňavský je producentom a zberateľom slovenskej ľudovej a vážnej hudby, Stano Palúch je fenomenálny slovenský huslista, univerzálny hráč, bravúrne sa orientujúci vo swingu, fusion, world music aj v ľudovej hudbe a všestranný Tono Popovič, dirigent, aranžér, hudobný producent je autorom niekoľkých skladieb z filmu, jedna z nich „Svätojánska noc“ je súčasťou filmového traileru. Tono je zároveň hudobným režisérom projektu a kreatívnym producentom, ktorý svojim perfekcionalizmom strážil všetky dôležité detaily realizácie filmu.

 

Banda je world music skupina, ktorej najväčším inšpiračným zdrojom je autentická ľudová hudba. Vznikla v roku 2003, pôsobí v Bratislave, jej členovia však pochádzajú z rôznych kútov Slovenska.       V základnej zostave sú piati, Samo Smetana, Alžbeta Lukáčová, Ivan Hanula, Peter Obuch a Igor Ajdži Sabo (od roku 2010 aj speváčka Eva Brunovská ), ale počet nimi používaných nástrojov je viac ako dvojnásobný. Okrem výrazného speváckeho prejavu  využívajú vo filme Tanec medzi črepinami tradičné akustické nástroje. Na jednej z nahrávok použitých vo filme spolupracujú so ženskou speváckou skupinou Trnki. Ľudovú pieseň ponúkajú v originálnych aranžmánoch, pričom nové prvky hľadajú hlavne v oblasti rytmu a harmónie. Hudobníci z Bandy majú s folklórom, ale aj s inými žánrami dlhoročné skúsenosti a dokážu nachádzať medzi nimi rôzne prekvapivé spojitosti. Podľa etnomuzikologičky Ľubice Záborskej sú najtvorivejšou world music kapelou na Slovensku.
 
Exkluzívne premiéry filmu
S AUTOGRAMIÁDOU tvorcov za účasti Mareka Ťapáka, Anny Javorkovej, Stanislava Marišlera,
Ondreja Mlynárika, Martina Urbana, Kataríny Ťapákovej, Lindy Luptákovej a Bibi Lanczovej

14.6. KINO EUROPA CINEMAS ZVOLEN
16.6. KINO HVIEZDA TRNAVA
17.6. KINO CINEMAX TRENČÍN (ARTFILM FEST)
18.6. KINO CINEMAX ŽILINA
18.6. KINO MOSKVA MARTIN
20.6. KINO CINEMAX BANSKÁ BYSTRICA
20.6. KINO KULTÚRA RUŽOMBEROK
21.6. KINO CINEMAX KOŠICE
21.6. KINO CINEMAX PREŠOV
22.6. KINO CINEMAX POPRAD

Na samom začiatku bola veľká chuť tancovať. Keďže som na strednej škole tri roky tancoval v Lúčnici, spolu s priateľom Ervinom Vargom sme začali rozmýšľať o projekte, v ktorom by som využil svoje zanietenie pre tanec. To bolo na jar 2005, potom prišla moja tanečná príprava a až potom sme začali oslovovať tanečníkov. Premiéra inscenácie Tanec medzi črepinami sa konala na jar 2006. Musím sa však priznať, že môj návrat k tancu bol pre mňa ťažký a veru aj bolestný.

 S myšlienkou urobiť z tanečného predstavenia film prišiel Palo Barabáš, ktorý mi do predstavenia požičal svoje zábery tatranskej prírody a poznamenal: „ z toho by mohol byť zaujímavý film odohrávajúci sa celý v prírode“. A tak sa to začalo. . .

Moja predstava bola spojiť tanec s mojimi hereckými skúsenosťami a využiť i silu poetického slova. Aj preto som oslovil môjho priateľa Dana Heviera o textovú časť a práve on prišiel s nápadom názvu TANEC MEDZI ČREPINAMI, tanca nad čriepkami života, čriepkami spomienok, asociácií – vychádzajúcich z hĺbky pamäte.

Slovensko je nádherná krajina, ktorá na relatívne malom priestore ponúka toľko odlišností, kontrastov, čarovných zákutí, až sa človeku zatajuje dych. Na obhliadky lokácií som sa vždy tešil, pretože prinášali príležitosť objavovať krásy krajiny. Roháče, Šútovský vodopád, Súľovské skaly, skanzen pri Martine a v Zuberci, poloostrov Veľký Lél s tristo ročnými dubmi a šesťsto ročnými vŕbami či fantastická zemianska kúria vo Vyšnom Kubíne. S každou lokáciou sa mi spája aj vôňa tohto priestoru a zostane to tak vo mne naveky.

Mal som na výber dve možnosti - buď do postáv vyberiem hercov a budeme sa spolu s nimi trápiť s tancami a s choreografiami, alebo tanečníkov a potrápime sa s hereckými scénami. Vybral som si druhú a schodnejšiu možnosť a obsadil som špičkových tanečníkov, ktorí aj typologicky spĺňali moje predstavy. Napokon sú to tiež interpretační umelci, takže s emocionálnou stránkou stvárňovaných postáv majú svoje skúsenosti. Som presvedčený, že to bola správna voľba.

So Samom Smetanom a skupinou Banda som sa zoznámil cez spomínaného Ervina Vargu a hneď si ma získali ako ľudia i ako muzikanti svojim pohľadom na  interpretáciu folklórnej  hudby. Pracovať s nimi bola radosť. Mimochodom, mal som to obrovské šťastie, že všetci spolupracovníci v štábe boli naozaj pre film zapálení, tak sa bežne stávalo, že ktosi utrúsil „ dúfam že tento film a nakrúcanie sa nikdy neskončí.“ Nuž napokon to trvalo tri roky .

Nakrúcanie bolo vždy náročné, nielen z časového harmonogramu, ale i realizáciou choreografií v netanečnom prostredí a samozrejme i kondične. Zlúčiť toto všetko kládlo obrovskú náročnosť na prípravu a disciplinovanosť intreprétov a samozrejme i na mňa. Kondičná príprava bola len jedna z príprav, ktorú som musel absolvovať. Ale opäť musím povedať , že som mal okolo seba úžasných ľudí - Tona Popoviča, Petra Bencsíka, Ondra Mlynárika, Stana Marišlera, Maťa Urbana, to bola polovica úspechu. Vtedy zvládnete i stres, tlak, únavu, dokonca sa na ňu tešíte. Emocionálnym základom bola skutočná RADOSŤ z toho čo robíme a verím že sa to z filmu prenesie aj na diváka.

Žijeme v tomto priestore so svojimi dejinami, kultúrou, tradíciou, jazykom – tým všetkým, čo tvorí to, z čoho vychádzame. Folklór ako ľudové umenie v celej svojej šírke je stále živé a má čo povedať aj v dnešnej dobe.

Realizácia filmu Tanec medzi črepinami bola nezaplatiteľná skúsenosť. Môj budúci film bude príbehový, so silnými tanečnými prvkami.  

Dávnejšie sme spolu s Marekom skúšali divadelnú hru a on mi pri tej príležitosti rozprával o svojom pripravovanom scénickom projekte Tanec medzi črepinami a o lyrických textoch Daniela Heviera, ktoré som mu napokon aj nahovorila. Keď som uvidela prvú formu tohto predstavenia, s obdivom som sa prizerala, ako Marek zapadol medzi mladších kolegov a ako stále dobrý tanečník zrealizoval svoj sen. Po divadelných úspechoch prišiel s nápadom natočiť film s touto témou a ja som ho v tejto myšlienke podporila, pretože film tohto žánru sa v slovenskej kinematografii veľmi dlho neobjavil. Mám ho rada ako človeka, kolegu, herca a fandím mu.

Pre mňa samotné nakrúcanie nebolo náročné, cítila som sa príjemne medzi ľuďmi, ktorí Marekovu myšlienku realizovali, pár dní som s nimi strávila v krásnej prírode. Myslím si, že pre ostatných účinkujúcich to bolo oveľa náročnejšie, ale hravo to zvládali. 

Vzhľadom na to, že nie som rodený tanečník, len verný fanúšik tohto krásneho pohybu, tanec ma fascinuje a je mi jedno, či je to tanec moderný, klasický, alebo ľudový. Obdivujem všetkých, ktorí dokážu tancovať s ľahkosťou a s vášňou. Keďže v mojom prípade zostalo iba pri obdive, som rada, že sa tanca môžem dotknúť prostredníctvom herectva a ďakujem za každú takúto príležitosť.

Neuprednostňujem ani jedno ani druhé, na javisku sa cítim výborne a ak je práca pred kamerou zaujímavá a zmysluplná, takisto.

Rada si pozriem dokumenty a kvalitné hrané filmy s klasickým zameraním. Vyberám si ich podľa témy, filmy určené pre náročnejšieho diváka a aj podľa hereckého obsadenia, ktoré predpokladá záruku kvality a dobre spracovaného diela.

      Už v divadelnej verzii projektu Tanec medzi črepinami bola selekcia hudby, ktorú        

      Marek Ťapák a choreograf Ervín Varga elektrizujúca.  Výber hudieb bol postavený na skvelých ľudových hudbách v štýle world music z regiónov historického Uhorska - od

      Hudobný výber  z inscenácie sme sa snažili v rámci realizácie filmu ešte rozšíriť. Tak vznikli aj hudby z produkcie Sama Smetanu a skupiny Banda, ako aj Stana Palúcha a jeho skupiny.

Bez folklóru by tu prakticky nebolo nijakej hudby, v kontinuite hudobného vývoja má nezastupiteľné miesto. Folklór je našim kultúrnym základom, vychádza z neho podstata našej   identity. Aj veľkí európski skladatelia klasickej hudby, ktorých diela formovali naše kultúrne povedomie, v mnohom čerpali z folklórnej hudby, ktorá je našim genetickým kódom.

Keď mi Marek Ťapák predostrel ideu natočiť film Tanec medzi črepinami, pocítil som, že v jeho videní je niečo nové. Myslím si, že tento film prináša originálne a vo veľkej miere aj progresívne oživenie vžitých foriem prístupov k tomuto žánru. Okrem skvelých choreografických konceptov sa koncentruje na hĺbku prežívania postáv, hľadá akúsi ozajstnosť v motivácii ich konania, pretaveného do umeleckých stvárňovacích prostriedkov. 

Veľkú časť detstva som prežil v nádhernom prostredí Oravy, v oblasti, v ktorej sa narodil Pavol Orságh Hviezdoslav, Martin Kukučín, Margita Figuli, mal som príležitosť zažiť aj prítomnosť oravského rodáka básnika Thea H. Florina, ktorý mal s mojimi rodičmi priateľské vzťahy a bol našim sprievodcom nádherami oravskej prírody. Takže nielen v tejto skladbe, ale aj v mojej hudbe pre film Tanec medzi črepinami sa odráža už v detstve zažitá silná emocionálna stopa, ktorá ma – rovnako ako Mareka Ťapáka - spája s čarovnou nádherou slovenskej prírody. Kultový slovenský režisér Martin Ťapák, Marekov otec pochádza z Hornej Oravy, Marek prežil podstatnú časť svojho detstva  na Orave, tento kraj nás akoby „naformátoval“ na spoločné videnie, ktoré sa prejavilo pri našej spolupráci na filme Tanec medzi črepinami.

Na svet prišla prostredníctvom Mareka Ťapáka výrazne odlišná téma od ostatných produkcií, projekt predurčený pre kvalitné umelecké spracovanie, obsahovo postavený na zmyslových vnemoch sprostredkovaných obrazom, hudbou, tancom, poéziou... Jednoducho výzva.

Mala som tú česť zoznámiť sa s pánom Viliamom Gruskom, architektom filmu, okrem iného aj našim významným etnológom, ktorý sa dlhé roky venuje výskumu, štúdiu a záchrane tradičnej ľudovej kultúry, zvykov a zanikajúcich tradičných ľudových remesiel.

Ukázal nám nádherné miesta a zákutia tejto krajiny, v ktorej žijeme a na ktoré môžeme byť právom hrdý. Som šťastná, že sa nám mnohé z nich podarilo “dostať” aj do filmu. Ak sa pozriete na http://www.facebook.com/Tanecmedzicrepinami, nájdete niekoľko komentárov práve k tejto téme lokácií, takže sme s radosťou splnili aj toto posolstvo. Len pre obraznosť, natáčali sme v Tatrách, na Orave, v Martine, v Banskej Štiavnici, v Malackách, pri Veľkom Léli, ale aj v Bratislave.   

Zamyslite sa, kto kedy tancoval na vrchole Roháčovského hrebeňa, v ľadovej vode Šútovského vodopádu, ráno o šiestej na Kráľovej Holi, v  -19 stupňových mrazoch s helikoptérou nad hlavami 30 členného tanečného súboru vo vojenských lesoch, so skákajúcimi chodúľami na nohách po hrboľatej Štiavnickej lúke, v riadnych horúčavách ďaleko od civilizácie v Zlatnej na Ostrove? Dnes sa mi to zdá takmer neuveriteľné, ale podarilo sa to aj preto, lebo sa zišla partia skvelých, veselých, pracovitých, talentovaných a úžasných tanečníkov, hercov, autorov a členov filmového štábu.

Obklopila som sa ľuďmi, s ktorými sa poznám a poznám aj ich vzťah k tejto práci. Zvládali sme to spoločne, pretože sme sa zázračne ocitli na „jednej vlnovej dĺžke“ a potom to už ide takmer samo. Keďže sme točili s prestávkami, tak nás príliš horúce alebo príliš ľadové počasie nestihlo zničiť a popritom sme mali šťastie, že nám počasie prialo a nemuseli sme robiť priveľké kompromisy, alebo zrušiť výrobu. Za to dodatočne ďakujem „tým hore“. To jediné sa „vybaviť“ nedá. Točili sme na tak pôvabných miestach, že sme ani nestačili plakať nad tým, aké je to náročné. Filmové stavby nám zrealizovali šikovní slovenskí remeselníci, predsa len ich je ešte dosť.

O všetky, ktoré sú pri tejto práci nevyhnutnou realitou. Pomenovala som si to v sebe „škola života“. Naučila som sa, že nielen to dobré, čo človeka v živote postretne, mu skvalitňuje život, ale aj to „horšie“ mu pomáha rásť a dozrievať, ak je dostatočne vnímavý a empatický. Za „horšie“ pokladám rôzne procesy, ktoré súvisia so zabezpečovaním finančných prostriedkov, ale o tom práve táto práca je a bez peňazí to zatiaľ nejde. Pracujem ďalej a pripravujem sa do realizácie ďalšieho žánra.

 

 

Pred štyrmi rokmi sa ma moja priateľka Marta Stančíková spýtala, či by som nechcel s Marekom Ťapákom natočiť tanečný film podľa jeho scenára. Keďže som už jeden tanečný film mal za sebou („Tak dávno som ti nenapísala“ r. 2003) a bola to pre mňa vtedy veľmi zaujímavá a inšpirujúca práca, prisľúbil som jej, že sa rád s Marekom stretnem, aby mi predstavil svoj film.

Keď mi Marek fascinovane opisoval svoje vízie a predstavy a množstvo "kaskadérskych" lokácií, bral som ho spočiatku opatrne. Z mojich skúseností som predpokladal, že natáčanie na miestach, ktoré mi popisoval, je v slovenských podmienkach veľmi odvážne, takmer nemysliteľné.

Začal som ho brať vážnejšie, keď bol v jeden deň schopný ukázať mi  na Jánošíkových dierach prvé miesto nakrúcania, na Šútovskom vodopáde druhé a na Roháčoch tretie.

V živote som toľko nešliapal po svojich a keď som na ceste k autu nohy ledva vliekol za sebou, uvedomil som si, že to všetko myslel Marek naozaj vážne.

Vďaka projektu Tanec medzi črepinami som navštívil najkrajšie miesta na Slovensku, stretol som sa s najlepšími tanečníkmi ľudových tancov, zamiloval som sa do ľudovej hudby a začal som vnímať našu folklórnu minulosť.

Chcem sa predovšetkým poďakovať Marte, že ma do tohto projektu zatiahla, Marekovi, že neupustil zo svojich snov a všetkým tanečníkom, hercom a choreografom za to, že okrem svojej absolútnej profesionality sú to aj skvelí ľudia s veľkým srdcom. Popri náročnom filmovaní bola s nimi vždy veľká zábava. Chcem sa tiež poďakovať aj celému filmovému štábu, ktorý bol fantastický, trpezlivý a zdolal niekoľko hodinové výstupy so všetkou tou  technikou na pleciach. Som rád, že som bol súčasťou tohto projektu.