VIDEO: Snímka Cez kosti mŕtvych je rozprávka o hneve

Bratislava 7. apríla (TASR) - Do slovenskej kinodistribúcie vstúpil najnovší film Agnieszky Holland Cez kosti mŕtvych. Snímka, ktorou poľská režisérka slávnostne uzavrela 24. ročník Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest, nie je len príbehom o záhadných vraždách, je aj správou o stave spoločnosti.


Hlavnou hrdinkou filmu je postaršia žena Janina Duszejko, milovníčka a ochrankyňa zvierat. V jej okolí dôjde v krátkom čase k sérii vrážd, spáchaných za záhadných okolností. Duszejko je presvedčená o tom, že vie kto (alebo čo) má zločiny na svedomí, avšak nikto jej neverí. Jednoduchá kriminálna zápletka je len základom pre netradičnú hru, ktorú sa rozhodla Agnieszka Holland rozohrať s divákom. Na scenári spolupracovala s Olgou Tokarczuk. Práve tá je autorkou knižnej predlohy filmu, románu Svoj voz aj pluh veď cez kosti mŕtvych. "Kniha má pomerne silnú dejovú líniu, výraznú hrdinku, ktorá má hneď okúzlila a takmer detektívnu zápletku. Zaujala ma téma (anarchistický, feministicko-ekologický thriller s prvkami čiernej komédie), excentrická hrdinka a forma, ktorá bola pre mňa osobne veľkou výzvou," hovorí režisérka. Nakoniec do spolupráce na scenári pribudol aj Štěpán Hulík, ktorý pomohol s finálnou podobou. "Vyzeralo to tak, akoby umýval špinavé okná v tom našom domčeku a mohlo sa tam razom dostať svetlo," dopĺňa Holland.

Do výroby filmu zasiahlo aj Slovensko. O nahrávanie hudby sa postarala Bratislava Symphony Orchestra v priestoroch Slovenského rozhlasu a kamery sa zhostil medzi inými aj Tomáš Juríček. Snímka má aj slovenského koproducenta. Spoločnosť nutprodukcia tu zastúpil Jakub Viktorín. "Som veľmi rád, že som mohol pracovať na takomto veľkom projekte a s takým profesionálnym a kvalitným štábom. A som takisto rád, že práca celého tímu okolo Agnieszky bola aj ocenená," komentoval spoluprácu.

Film však nerozpráva len o záhadných zločinoch. Jeho podstatou je aj obraz o tejto dobe. Dobe, kedy staršie ženy sú marginalizované, kedy je moc na strane toho, kto k nej má najbližšie. Sama režisérka hovorí, že film by sa mohol volať Táto krajina nie je pre staré ženské. "Svet, v ktorom žijeme, obzvlášť Poľsko, kde sa film odohráva, je práve takým miestom. Protagonistka nás vedie cez krajinu, v ktorej krása prírody a ľudské priateľstvo sú miešané so špinou, korupciou, krutosťou, hlúposťou a krvou. Cez kosti mŕtvych nekončí len morálnym ponaučením. Filmové žánre sa miešajú, tak ako sa mieša fantázia a realita."

Dôležitým prvkom filmu je tiež postoj katolíckej cirkvi voči masovému zabíjaniu a masakrovaniu divej zveri v prebiehajúcej loveckej sezóne. Práve v tom môžeme aj samotnú knižnú predlohu označiť za nadčasovú. "Olga Tokarczuk napísala knihu pred deviatimi rokmi. My sme začali film pripravovať pred štyrmi rokmi. Vtedy sa nám nezdalo, že dve hlavné témy: ekológia - práva zvierat a situácia žien sú obzvlášť aktuálne. Medzitým sa ale zmenila vláda v Poľsku (podobne ladená aj v USA) a ukázalo sa, že práva žien a ekológie sú ich hlavnými nepriateľmi. Takže náš film, táto rozprávka o hneve slabých, sa stala politickou udalosťou," hodnotí Agnieszka Holland.

Pracovať s tak aktuálnou a dôležitou sociálnou témou sa režisérke vyplatilo. Snímku vybrali do hlavnej súťaže na festivale Berlinale a neodišla odtiaľ naprázdno. Získala Strieborného medveďa - Cenu Alfreda Bauera. "Reakcie na Berlinale boli naozaj skvelé, nielen od Nemcov a ostatných Európanov, ale aj od hostí z Ameriky a Ázie," prezradila režisérka s tým, že riaditeľ berlínskeho festivalu Dieter Kosslick jej zavolal hneď, ako film videl a bol nadšený. "Myslím si, že hodnotou tohto filmu je jeho nepredvídateľnosť: opakovalo sa, že taký film ešte nevideli," uzavrela Agnieszka.

Počas MFFK Febiofest sa v rámci bratislavskej časti festivalu stala snímka druhým najnavštevovanejším filmom. Na plátna slovenských kín ju prináša od 6. apríla Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK).





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR