VIDEO: Slovensko sa lúči s profesorom Štefanom Nosáľom

Tagy: Štefan Nosáľ

 BRATISLAVA 28. júla - V historickej budove Slovenského národného divadla sa uskutoční dnes posledná rozlúčka s jednou z najväčších osobností slovenského folklóru, s umeleckým vedúcim a choreografom Lúčnice Štefanom Nosáľom.

Od 12.00 do 14.00 h budú prebiehať kondolencie lúčničiarov a širokej verejnosti, o 14.30 h sa očakáva príchod pozvaných hostí. Posledná rozlúčka sa začne o 15.00 h, verejnosť ju bude môcť sledovať na obrazovke pred budovou alebo v priamom prenose RTVS.



Profesor Štefan Nosáľ zomrel v sobotu (22.7.) večer v Bratislave vo veku 90 rokov. Jeho život je spätý prakticky s celou históriou umeleckého súboru Lúčnica. Od roku 1949 v Lúčnici pôsobil ako tanečník, v roku 1951 sa stal umeleckým vedúcim a hlavným choreografom súboru Lúčnica. Vytvoril viac ako 100 choreografií a celovečerných programov. Jeho takmer 70-ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice, ktorá sa ako reprezentačné teleso interpretujúce originálnu národnú kultúru zaraďuje medzi najlepšie svetové súbory vo svojom odbore, je odborníkmi i širokou verejnosťou považované za svetový unikát. Okrem Lúčnice pôsobil Nosáľ desiatky rokov aj na pôde Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Ako jej absolvent začal v roku 1963 na VŠMU aj svoju pedagogickú kariéru, od roku 1982 s akademickým titulom profesor.

Správu o úmrtí profesora Nosáľa prijali s pohnutím aj najvyšší predstavitelia štátu. Prezident SR Andrej Kiska pripomenul, že Štefan Nosáľ spravil z folklóru dôležitú značku našej krajiny, ktorú právom obdivujú aj v zahraničí. Premiér Robert Fico (Smer-SD) skonštatoval, že odišla nezabudnuteľná postava slovenského folklóru s obrovským osobným prínosom. Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) v reakcii na správu o Nosáľovom úmrtí povedal, že slovenská kultúra stratila vzácneho človeka. Uznanie nad Nosáľovým dielom vyjadril i minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD), ktorý poukázal na to, že Štefana Nosáľa charakterizoval výnimočný talent, súčasťou ktorého bola usilovnosť, pokora a múdrosť.



Medzi prejavmi kondolencie zaznela aj výzva Folklórnej únie na Slovensku, ktorá vyhlásila dnešný deň za Národný deň smútku slovenského folklóru. "Okrem minúty ticha na začiatku poslednej rozlúčky s profesorom Nosáľom, o ktorú prosíme celé folklórne spoločenstvo i priaznivcov, odporúčame, aby bol úvod folklórnych vystúpení či spoločenských stretnutí venovaný spomienke na Štefana Nosáľa," informoval TASR predseda Folklórnej únie na Slovensku, bývalý sólista Lúčnice Štefan Zima.

Takáto bola životná cesta osobnosti slovenského folklóru Štefana Nosáľa:

Tanečník, choreograf, dlhoročný umelecký vedúci súboru Lúčnica a profesor Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. Silné folklórne zázemie rodného kraja rozvinulo jeho vrúcny vzťah k ľudovému umeniu.

V rokoch 1947-1953 študoval na Fakulte inžinierskeho staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes STU) v Bratislave, kde získal titul stavebného inžiniera. Od roku 1949 pôsobil ako tanečník, postupne umelecký vedúci tanca a choreograf mužskej skupiny Odzemkári, neskoršej zložky Lúčnice. V rokoch 1953–1957 absolvoval odbor choreografia tanca na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972-1992 zároveň aj viedol. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu prezident republiky udelil titul profesor.
 

Umeleckým vedúcim a choreografom súboru Lúčnica, ktorý už roky plným priehrštím rozdáva neopakovateľné plody bohatej slovenskej tradície publiku doma i v zahraničí, sa Štefan Nosáľ stal v roku 1951. Na tomto poste ovplyvnil umelecké smerovanie Lúčnice, vytvoril svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov a ich umeleckej javiskovej štylizácie. Pod jeho vedením tancovali stovky tanečníkov a vychoval viac ako tridsať profesionálnych choreografov. Jeho choreografie patria k najvýznamnejším umeleckým výtvorom v oblasti scénickej štylizácie ľudového tanca. Vyznačujú sa rešpektovaním autentickosti folklórneho materiálu pri umeleckej štylizácii tanca, výraznou priestorovou kresbou, výtvarným cítením a vyváženou diferenciáciou sólistov a zboru.
 

Z tanečných choreografií, ktoré vytvoril prof. Ing. Štefan Nosáľ sú známe: Zbojnícky tanec (1950), Detvianska veselica (1952), Stretnutie mladosti (1954), Radvanský jarmok (1955), Jarná voda (1956), Zbojnícka rozprávka (1956), Pod naším Kriváňom (1957), Romano čapašik (1958), Na Liptove (1959), Cepíkový tanec (1961), Goralská ľúbosť (1962), Na obnôcke (1964), Do šóru (1965), Hôrni chlapci (1966), Na detvianskych lazoch (1967), Sviatok na Zemplíne (1968), Širákový (1970), Kresaný (1971), Palicový (1972), Romanes (1972), Ej, husári (1973), Hry (1974), Marmuriena (1975), Pozdišovskí hrnčiari (1978), Hrnčiarsky čardáš (1978), Po valasky od zeme (1978), Priadky (1978), Svadba (1978), Hra a práca (1978), Pieseň a práca (1983), To je Lúčnica (1988). Medzi posledné patria 50 rokov krásy (1998), Pieseň a hra (2001) a 55. výročie (2003).
 

Choreograficky spolupracoval aj so Slovenským národným divadlom (SND), Národným divadlom v Prahe alebo Belgickou kráľovskou operou v Antverpách. Legendárne Na skle maľované, na ktorom sa autorsky spolupodieľal, malo v SND 640 repríz, čo je absolútny rekord v slovenskom divadle. Spolupracoval tiež na filmoch Rodná zem (1953) a Rok na dedine (1967). Režíroval programy folklórnych festivalov v Strážnici, vo Východnej či v Detve. Bol autorom publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala).

Štefan Nosáľ bol nositeľom titulu Zaslúžilý umelec (1968) a titulu Národný umelec (1989). Vo februári 1997 mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2001 dostal Krištáľové krídlo v kategórii hudba. V januári 2007 sa stal laureátom Pribinovho kríža I. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj SR. V roku 2010 si prevzal Cenu Pavla Straussa za trvalý prínos v oblasti kultúry a umenia. Nie je náhoda, že manželka profesora Nosáľa je lúčničiarka, tak ako nie je náhoda, že práve z dielne speváka Joža Ráža pochádza hit Tanečnice z Lúčnice, roker je jeho zaťom.

V tomto roku si 2. februára profesor Štefan Nosáľ prevzal z rúk ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka Zlatú plaketu pri príležitosti významného životného jubilea 90 rokov.

Profesor Štefan Nosáľ zomrel v sobotu 22. júla v Bratislave vo veku 90 rokov.
 

 

Tagy: Štefan Nosáľ