Video: Slovenská koncovka na Filipínach

   Píšťalku koncovku považujeme za najstarší typ slovenských ľudových hranových píšťal. Je to píšťalka rovná , ktorá môže mať vŕtanie kónické alebo valcové. Priemer vnútorného otvoru sa pohybuje od 13 do 30mm a dĺžka až do 900mm. Najčastejšie sa vyhotovuje z liesky, a to z mladých výhonkov 30 až 60mm hrubých. Vybraný konár nesmie byť krehký a musí sa vyťať za plnej miazgy, t.j. na jar a začiatkom leta. Potom sa konár rozštiepi a žliabkuje vytrhávaním vlákien strednej dreviny. V jednej z vyžliabkovaných polovíc sa spraví ostrým nožom hlásnička, ktorej hrana je zrezaná do ostrého pyšteka oproti fúkaciemu otvoru prieduchu. Obe vyžliabkované polovice sa potom opäť spoja pomocou miazgy a omotaním kôry z čerešňového alebo brezového dreva. Do horného otvoru koncovky sa nasadí klátik , ktorý je na strane hlásničky pozdĺžne zrezaný tak, aby vháňaný prúd vzduchu usmerňoval na spomínanú hranu. Klátik pritom vyčnieva z dĺžky valca píšťalky, aby ústa lepšie priľahli na otvor, ktorým sa vzduch vháňa, lebo koncovka sa drží pri hre napravo priečne dolu. Veľkou nevýhodou takto zhotovených píšťaliek je ich zoschýnanie, pretože sa zhotovujú z čerstvého dreva. Ak sa majú zachovať, musia sa držať vo vlhkom prostredí a pred použitím ich treba namočiť do vody.

   Výrobno-technická stránka tejto píšťalky nasvedčuje tomu, že sa jedná o nástroj archaický. Naši predkovia ho vyrábali ešte predtým, než spoznali výrobu nástrojov za používania kovových náradí. Koncovka, ako i iné bezdierkové hranové píšťalky zohrali rozhodujúcu úlohu pri vytváraní svojrázneho ľudového hudobného prejavu v oblastiach, v ktorých boli rozšírené. V súčasnosti však tento druh koncovky vyrábanej z dvoch polovíc lieskového konáru takmer zanikol a to aj u výrobcoch tradičných ľudových hudobných nástrojoch.

Goralská koncovka 
        

   Goralská píšťalka – koncovka je takmer zhodná s opisovanou lieskovou koncovkou, nakoľko sa tiež jedná o bezdierkovú píšťalku s rovnakým spôsobom interpretácie piesní pomocou prefukovania, odokrývania a zakrývania konca. Rozdiel je v použitých materiáloch a v spôsobe výroby. Goralská píšťalka je prevažne vyrábaná z rovného a vysušeného bazového alebo jaseňového konára, ktorý sa vŕta železnými stolárskymi vrtákmi – nebožiecmi. Vnútorná svetlosť sa pohybuje medzi 10 až 18mm a celková dĺžka medzi 300 až 600mm. Vsunutý klátik z valca trubice neprečnieva ako to bolo pri lieskovej koncovke a to vplýva aj na jej držanie pri hre zvisle nadol. Mnohé z týchto píšťal sú už aj zdobené jednoduchším vyrezávaním až po zložitú ornamentálnu výzdobu. Toto všetko svedčí o tom, že tento druh píšťal je z mladšieho obdobia ako spomínaná liesková koncovka.

   Goralské píšťalky dodnes vyrábajú a používajú mnohí ľudoví hudobníci, pričom najčastejšie sa s nimi stretneme na hornej Orave. Ako ľudový hudobný nástroj je táto píšťalka vhodná pre sólovú hru ako i pre funkciu sprievodného nástroja. V minulosti bola všeobecne používaným nástrojom nielen u pastierov, ale aj u obyvateľov oravských a tatranských osád vôbec. Bola obľúbená pravdepodobne pre jej ľahké ovládanie a pre čisté ladenie.