Video: Sagan obsadil na Miláno - San Remo štvrté miesto

San Remo 23. marca  -

Dvadsaťšesťročný jazdec tímu Deceuninck-Quick Step sa presadil v špurte 11-člennej skupiny, ktorá sa sformovala v klesaní zo záverečného stúpania Poggio a pripísal si na konto premiérové víťazstvo na niektorom z piatich cyklistických monumentov.

Alaphilippe dosiahol už siedme víťazstvo v tomto roku (celkovo 25.), pred dvomi týždňami ovládol aj klasiku Strade Bianche.

„Je ťažké si uvedomiť, čo som dosiahol a čo pre to urobil môj tím. Snažili sa ma chrániť celý deň. Tim Declerq ťahal celé preteky, vo finále sme situáciu kontrolovali a chceli sme narobiť súperom čo najviac starostí. Skutočne som sa veľmi sústredil, aby som kontroloval akékoľvek snahy o útok a 600 metrov pred cieľom, keď to skúsil Mohorič, som si povedal teraz alebo nikdy. Je to neuveriteľné. V cieli všetci moji tímoví kolegovia plakali. Som veľmi šťastný,“ povedal Alaphilippe, víťaz Okolo Slovenska 2018.

Na druhom mieste skončil Belgičan Oliver Naesen vo farbách Ag2r La Mondiale, tretiu priečku obsadil poľský víťaz spred dvoch rokov Michal Kwiatkowski (Sky).

Sagan stále čaká na triumf na „Primavere“

Slovenský trojnásobný majster sveta Peter Sagan z tímu Bora-Hansgrohe bojoval v závere o prvenstvo, ale napokon sa musel uspokojiť so štvrtou pozíciou. V úplnom závere zostal trochu vzadu a manko na najlepších už nedokázal dohnať.

Sagan má „vo vrecku“ tri tituly majstra sveta, víťazstvá na tzv. monumentoch Okolo Flámska (2016) aj Paríž-Roubaix (2018), ale triumf na najdlhšej jarnej klasike Miláno – San Remo (291 km), mu zatiaľ uniká. Stále platí, že najvyššie tam bol dvakrát druhý (2013 a 2017) a tiež trikrát štvrtý (2012 a 2015, 2019), pred rokom si pripísal šieste miesto.

Absolútnym rekordérom v počte víťazstiev na La Primavere či La Classicissme je legendárny Belgičan Eddy Merckx so 7 víťazstvami. Šesťkrát sa v cieli tešil Talian Constante Girardengo, jeho krajan Gino Bartali aj skvelý Nemec Erik Zabel ovládli tieto preteky štyrikrát (Zabel zatiaľ ako posledný dvakrát po sebe 2000 – 2001).

Španiel Óscar Freire sa radoval trikrát (2004, 2007, 2010), po jednom triumfe si zo San Rema odniesli ďalší vyslovení šprintéri – Talian Alessandro Petacchi (2005), Brit Mark Cavendish (2009) či Francúz Arnaud Démare (2016).

Po štarte sa vytvoril únik dňa

Únik dňa sa vytvoril prakticky hneď po odštartovaní a bolo v ňom desať jazdcov – Fausto Masnada (Androni Giocattoli-Sidermec), Mirco Maestri, Alessandro Tonelli (obaja Bardiani-CSF), Guy Sagiv (Israel Cycling Academy), Luca Raggio, Sebastian Schönberger (obaja Neri Sottoli-Selle Italia-KTM), Joones Henttala, Andrea Peron, Charles Planet a Umberto Poli (Novo Nordisk).

Pomerne rýchlo si vypracovali náskok až desiatich minút, ktorý postupne klesal. Pred prvým z trojice „Capo“ stúpaní 50 km pred cieľom mala vedúca skupina k dobru už len 2:40 min. O 10 km neskôr náskok úniku klesol o ďalšiu minútu. V kopci Capo Berta zaútočil Masnada a rozdelil čelnú skupinu na viacero častí, pelotón sa čoraz viac približoval.

V úplnom závere to skúsil aj Trentin

Pod predposledným stúpaním Cipressa (dĺžka 5,6 km, priemerný sklon 4,1 %) mal Masnada pred hlavným balíkom len 12-sekundový náskok a pelotón ho v kopci definitívne pohltil.

V zjazde z Cipressy prekvapujúco zaútočil taliansky šprintér Niccolo Bonifazio (Direct Energie) a vypracoval si náskok 22 sekúnd. Domestici v pelotóne však zabrali a 10 km pred koncom boli všetci pokope.

V poslednom kopci Poggio (3,7 km, 3,7 %) nasadili vysoké tempo jazdci tímu Deceuninck-Quick Step, ale k útoku sa odhodlal Sebastian Langeveld (EF Education First). Zakrátko ho však prebehol Alaphilippe a za neho sa dostali Sagan, Kwiatkowski, Matteo Trentin, Alejandro Valverde, Wout van Aert a Oliver Naesen. K nim sa v zjazde pridali ďalší cyklisti.

V úplnom závere to skúsil Trentin, ale nebol úspešný a napokon sa z víťazstva tešil Alaphilippe pred Naesenom a Kwiatkowským.