VIDEO: Poslanci zrušili Mečiarove amnestie a milosť Michala Kováča - kompletný prehľad

Tagy: Mečiarove amnestie

 

Poslanci Národnej rady (NR) SR dnes zrušili amnestie Vladimíra Mečiara z 3. marca a 7. júla 1998 a milosť exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi z 12. decembra 1997. Dosiahli to prijatím uznesenia, za ktoré hlasovalo 129 členov snemovne zo 144 prítomných.

Hlasovanie si prišli osobne pozrieť aj viacerí členovia vlády na čele s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD). Uznesenie podporili všetci prítomní poslanci Smeru-SD, SNS, Mostu-Híd, SaS, OĽaNO-NOVA aj Sme rodina. Kladne hlasovali aj všetci nezaradení poslanci okrem Petra Marčeka. Uznesenie nepodporili poslanci ĽSNS.





V texte schváleného dokumentu NR SR uznáva, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú amnestie Vladimíra Mečiara a tiež aj udelená milosť Michala Kováča svojmu synovi. Parlament chce tieto rozhodnutia zrušiť "vychádzajúc z presvedčenia, že neoddeliteľnou súčasťou právneho štátu je rešpektovanie základných práv a slobôd, rešpektujúc princíp, že amnestiu nemožno udeliť predstaviteľom štátnej moci, osobám, ktoré konajú v ich mene alebo v súčinnosti s nimi a blízkym predstaviteľom štátnej moci, berúc do úvahy Deklaráciu o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím a Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím a odvolávajúc sa na sľub prezidenta SR, ktorého súčasťou je záväzok vykonávať svoje povinnosti v záujme občanov a zachovávať a obhajovať ústavu a ostatné zákony".

Aj keď plénum amnestie Mečiara a milosť Kováča zrušilo, posledné slovo bude mať Ústavný súd SR. Ten do 60 dní buď rozhodnutie parlamentu potvrdí, alebo zneguje a amnestie budú platiť ďalej. Ak súd neprijme v uvedenej lehote žiadne stanovisko, rozhodnutie parlamentu bude účinné.

Právomoc rušiť protiprávne amnestie či individuálne milosti prezidenta dala parlamentu zmena Ústavy SR. Minulý týždeň za ňu hlasovali všetci prítomní koaliční poslanci, okrem Antona Hrnka z SNS, ktorý bol proti. Kladne hlasovali aj všetci poslanci OĽaNO-NOVA, Sme rodina a väčšina poslancov SaS a nezaradených.
 

Amnestie udelené 3. marca 1998 vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom v zastúpení prezidenta SR sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie Slovenskej informačnej služby (SIS). S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.
 

J.Budaj: Je to úspech predovšetkým občanov SR

Zrušenie Mečiarových amnestií je víťazstvo. Po hlasovaní parlamentu to vyhlásil poslanec OĽaNO-NOVA Ján Budaj. "Je to úspech predovšetkým občanov SR, ktorí si vynútili zmenu postoja premiéra aj strany SNS," povedal na tlačovej konferencii v parlamente Budaj.
 

Mečiarove amnestie sa podľa neho podarilo zrušiť vďaka občanom, ktorí sa zaujímali o veci verejné. "Vďaka nim tu dnes môžeme stáť a ja im chcem poďakovať. Všetci sme urobili to, čo si vyžadovala verejnosť," zdôraznil Budaj.

Pripomenul, že dnešné rozhodnutie parlamentu poputuje teraz na Ústavný súd SR, ktorý má dva mesiace na to, aby ho preskúmal. Pokiaľ ho nezastaví, amnestie budú zrušené. Budaj zdôraznil, že aj keď začne plynúť lehota pre Ústavný súd, "už od zajtra je možné konať aj vo veci únosu, aj vo veci zmareného referenda a ďalších amnestovaných činov".
 

VIA IURIS : Rozhodnutie poputuje teraz na ústavný súd, proces ešte nie je celkom na konci

Národná rada SR urobila historicky významný krok k zrušeniu Mečiarových amnestií. Takto hodnotí VIA IURIS dnešné prijatie uznesenia, ktorým parlament ruší amnestie Vladimíra Mečiara z 3. marca a 7. júla 1998 a milosť exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi z 12. decembra 1997.

Organizácia pripomína, že toto rozhodnutie parlamentu poputuje teraz na Ústavný súd SR a tak proces ešte nie je celkom na konci. Upozorňuje, že Ústavný súd ho môže zablokovať. Ale napriek tomuto riziku dnes poslanci urobili podľa VIA IURIS historicky významný krok a vyslali verejnosti pozitívny signál, potrebný pre nastolenie spravodlivosti.

"Zrušenie Mečiarových amnestií na pôde Národnej rady SR je historická udalosť. Je to významný signál nielen pre nastolenie spravodlivosti a vysporiadanie sa s minulosťou, ale aj pre našu budúcnosť. Znamená, že politici si nemôžu sami pre seba zabezpečiť beztrestnosť," povedal výkonný riaditeľ VIA IURIS Milan Šagát. 

Organizácia nepochybuje, že k tomuto historickému rozhodnutiu parlamentu prispeli veľkou mierou aktívni občania a ich mobilizácia. "Je dôležité, že ľudia nerezignovali a vyslali jasný signál, že napriek rokom, ktoré od udelenia amnestií ubehli, netolerujú nespravodlivosť. Teraz budeme pozorne sledovať, ako sa so svojou historickou úlohou vysporiada Ústavný súd SR," doplnil Šagát.

VIA IURIS pripomína aj online podpisovú akciu www.somza.to, ktorú organizovala. Túto výzvu na zrušenie Mečiarových amnestií podpísalo spolu 84.127 občanov.
 

Policajný exprezident Holdoš: Špecifická situácia si vyžaduje špecifický prístup

Keď bola dobrá vôľa, tak bolo treba zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara. Domnieva sa bývalý policajný prezident a plukovník Jozef Holdoš. "Keď uniesli Michala Kováča mladšieho do Rakúska, ako je tak pretraktované, tak som bol policajný prezident. Viem, že v tom čase som bol doma u svojej rodiny, ani ma nevyrozumeli o tejto situácii a keď som v pondelok prišiel do práce, tak to bolo už aj v médiách všade publikované," povedal exprezident Policajného zboru.

"Ako si spomínam, v každom prípade, keď je dobrá vôľa o zrušení Mečiarových amnestií, no tak ich treba zrušiť, a samozrejme, aj milosti syna prezidenta Michala Kováča tak, aby sa teda dospelo k vyvrcholeniu, čiže k vyšetreniu všetkých nekalých okolností okolo tohto prípadu. V tom čase, keď som bol policajný prezident, podo mňa nespadali vyšetrovatelia personálne, to spadalo pod ministra vnútra. Čiže týmito náležitosťami som ja nemohol ani disponovať a čo robili však oni vedia veľmi dobre, čo zadokumentovali, ako sa skutok stal. Ja len poviem k tomu ešte toľko, že špecifická situácia si vyžaduje špecifický prístup," zdôraznil dnes pre TASR Holdoš.
 

Analytik Žitný : Išlo o politickú maškarádu

Rozhodnutie parlamentu o zrušení Mečiarových amnestií a milosti prezidenta Kováča v danom znení je dôkazom, že poslancom nešlo o snahu nastoliť spravodlivosť a právu učiniť zadosť, ale že šlo o politickú maškarádu, na ktorú doplatí opäť a už druhý raz len ten, kto už raz v danej kauze doplatil na politické darebáctva, domnieva sa bezpečnostný analytik Milan Žitný.
"A to, že obeť zavlečenia do cudziny bol Michal Kováč mladší. Napriek tomu, že mníchovský súd ho už pred devätnástimi rokmi zbavil obvinenia a konštatoval, že sa nepodieľal na podvode voči Technopolu, na Slovensku je realita iná - bude v tejto veci po zrušení milosti opäť trestne stíhaný. To bude mať za následok podľa zákona o štátnej službe postavenie mimo službu a zníženie platu na 40 percent pôvodného," povedal exnovinár a analytik Žitný.

"Michal Kováč mladší dostal od svojho otca, prezidenta Michala Kováča, milosť len preto, aby mohol dostať naspäť pas, bez ktorého nemohol vycestovať do Nemecka, kde chcel predstúpiť pred súd v Mníchove, aby dokázal svoju nevinu v tzv. kauze Technopol. Paradoxom bolo to, že najprv slovenské štátne orgány - ako to konštatoval vyšší krajinský súd vo Viedni - zavliekli prezidentovho syna do Rakúska, aby ho rakúske orgány vydali nemeckým a potom, keď prezidentov syn sám chcel do Nemecka vycestovať, slovenské štátne orgány mu v tom bránili zadržaním pasu s odôvodnením, že je obvinený z podvodu. V duchu tohto paradoxu dnes konali aj slovenskí poslanci, ktorí svojím rozhodnutím urobili z obete zavlečenia podozrivého zo spáchania trestného skutku podvodu. Toho skutku, ktorý v skutočnosti nespáchal, čo už pred devätnástimi rokmi konštatoval mníchovský súd," zdôraznil Žitný.

"Takto to vyzerá, keď sa slovenskí politici rozhodnú presadzovať právo a spravodlivosť. Dúfam, že ústavní sudcovia, ktorí budú o zrušení amnestií rozhodovať, budú rozhodovať podľa práva a nie podľa toho, čo diktujú záujmy politických strán," povedal na záver.
 

Advokát Havlát: Zaujíma ma ako sa ústavný súd vysporiada s retroaktivitou

Zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara poslancami Národnej rady SR je veľmi lichotivé. Uviedol na dnešné rozhodnutie parlamentu dlhoročný obhajca Michala Kováča mladšieho advokát Ján Havlát.
 


"Na obdobie 90. rokov, po únose môjho klienta, si pamätám veľmi dobre. Bolo to neopakovateľné obdobie a také už predpokladám, že v dejinách Slovenska nikdy nebude. Ako vnímam zrušenie amnestií veľkou väčšinou poslancov? Tak je to veľmi lichotivé. Viem, že v týchto dňoch sa bude ďalej pokračovať na parlamentnej pôde. Otázka je, aký názor k tomu zaujme Ústavný súd a či vôbec zaujme. Mňa ako právnika tam fascinujú dve otázky, a to je, že to nie je premlčané, vyslovene, že to nie je premlčané, tak to mi trochu pripomína, ako keď sa postavím k Dunaju a poviem, že teraz prestaň už tiecť. Druhá otázka - právna, ktorá ma veľmi zaujíma, ako sa s tým Ústavný súd vysporiada, je otázka retroaktivity," dodal Havlát.
 

Obhajca Vačok: Zrušenie amnestií považujem za politický akt

Dnešné zrušenie amnestií bývalého predsedu vlády a zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara je predzvesťou zmeny. Uviedol dnes pre TASR dlhoročný policajný vyšetrovateľ, vyšetrovateľ zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska a v súčasnosti obhajca Peter Vačok.
 

"Ako som už uviedol, zrušenie amnestií považujem za politický akt, ktorý je predzvesťou zmeny, ktorá jednak odsúdila a vysporiadáva sa s minulosťou, kde bola hrubo porušovaná ústava a zákony Slovenskej republiky. Toto považujem za podstatné. Čo sa týka pokračovania trestného konania, k tomu sa podľa mňa bude vyjadrovať ešte Ústavný súd a bude vecou ďalších posúdení, vrátane posúdenia súdmi, či bude možné pokračovať v trestnom konaní, ktoré bolo jednak začaté, prípadne iniciovať trestné konanie nové," dodal dnes pre TASR exvyšetrovateľ Vačok.
 

Exšéf rozviedky slovenskej tajnej služby Tóth: Vytvoril sa tým ďalší precedens

Amnestovanie páchateľov zavlečenia prezidentovho syna - Michala Kováča mladšieho a zmarenia referenda bolo nebezpečným precedensom. Uviedol dnes pre TASR exnovinár a bývalý šéf rozviedky slovenskej tajnej služby a v súčasnosti publicista Peter Tóth.

"V súvislosti s prijatým riešením zrušenia Mečiarových amnestií je potrebné zdôrazniť, že ide a musí ísť len o mimoriadne a výnimočné opatrenie. Amnestovanie páchateľov zavlečenia prezidentovho syna a zmarenia referenda bolo nebezpečným precedensom. Po takmer dvoch desaťročiach sa parlament odhodlal tento precedens zvrátiť. Vytvoril sa tým ďalší precedens, ktorý môže byť potenciálne taktiež nebezpečný, ak si správcovia republiky neuvedomia, že k opatreniam podobného významu možno siahať len výnimočne. Prijímať zmeny s retroaktívnymi účinkami musí byť opodstatnené nielen morálne, ale aj s hlbokým pochopením ich účinkov pre našu budúcnosť a stabilitu republiky," vyslovil svoj názor Tóth.

"Zmena ústavy, umožňujúca zrušenie Mečiarových amnestií a Kováčových milostí bola prijímaná v atmosfére, ktorá nabáda k opatrnosti. Médiám a predstaviteľom permanentnej revolúcie v parlamentných laviciach sa opäť podarilo navodiť dojem, že každý, kto nesúhlasí s rušením amnestií alebo sa stavia k tomuto riešeniu skepticky, je nepriateľom demokracie a pomáha páchateľom vyhnúť sa zodpovednosti," povedal mimo iného Tóth, ktorý sa dlhé roky venoval kauze zavlečenia Kováča mladšieho do Rakúska.

 

Výberová chronológia udalostí týkajúcich sa amnestií expremiéra Vladimíra Mečiara.

3. marca 1998 - Vtedajší premiér SR Vladimír Mečiar vydal v zastúpení prezidenta SR Rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa na trestné činy v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda a tiež v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny. Malo sa zastaviť trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním tzv. zmareného referenda z 23. mája a 24. mája 1997 a nemalo sa nezačínať, a ak sa začalo, malo sa zastaviť trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961, do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995.

7. júla 1998 - Vladimír Mečiar oznámil ďalšiu amnestiu, ktorou sa odstránili nepresnosti vo výrokoch predchádzajúcej amnestie (z 3. 3. 1998), ktoré urobila vo výklade Generálna prokuratúra SR. Podstata predchádzajúcej amnestie ostala rovnaká.

8. decembra 1998 - Po parlamentných voľbách v SR nový premiér, zastupujúci prezident SR Mikuláš Dzurinda podpísal Rozhodnutie o amnestii. Vypustením niektorých článkov z rozhodnutí o amnestii, ktoré udelil jeho predchodca a zastupujúci prezident SR Vladimír Mečiar 3. marca a 7. júla 1998, umožnil Mikuláš Dzurinda svojím rozhodnutím konať v kauzách "Zmarené referendum" a "Únos občana Michala Kováča ml.".

4. februára 1999 - Ústavný súd SR rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť, ani zmeniť.

11. februára 2000 - Návrh ústavného zákona, ktorým sa rušia niektoré amnestie Vladimíra Mečiara a Mikuláša Dzurindu, podal v parlamente poslanec Národnej rady (NR) SR a podpredseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Vladimír Palko. Poslanci NR SR návrh KDH neschválili.

29. septembra 2000 - Poslanci NR SR za KDH predložili na rokovanie parlamentu návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií. Plénum NR SR predložený návrh neschválilo.

14. marca 2002 - Poslanci NR SR za KDH opätovne predložili na rokovanie parlamentu návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií. Plénum NR SR predložený návrh neschválilo.

20. decembra 2002 - Najvyšší súd (NS) SR na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry SR proti zastaveniu trestného stíhania v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Senát NS SR konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra SR Vladimíra Mečiara z roku 1998. Vychádzal pritom z predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu SR. Rozhodnutie NS SR bolo právoplatné a nebolo možné proti nemu podať odvolanie.

25. apríla 2005 - Poslanci za KDH po štvrtý raz predložili do parlamentu ústavný zákon o zrušení amnestií udelených bývalým premiérom SR Vladimírom Mečiarom.

18. mája 2005 - Plénum návrh KDH neschválilo. Za zrušenie Mečiarových amnestií hlasovalo 65 zo 132 prítomných poslancov, 54 bolo proti a 13 sa zdržalo hlasovania.

29. septembra 2006 - Poslanec KDH Daniel Lipšic predložil opäť návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií. Kresťanskí demokrati sa tak po piaty raz pokúsili zrušiť amnestie.

19. októbra 2006 – Poslanci opätovne neschválili návrh KDH. Snemovňa akceptovala návrh spravodajkyne Kataríny Tóthovej (ĽS-HZDS), aby sa parlament ďalej týmto návrhom nezaoberal. Zo 131 hlasujúcich návrh podporilo 78 koaličných poslancov, proti bolo 52 členov opozície a József Berényi (SMK) nehlasoval.

26. septembra 2008 - Príslušný návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií podali do parlamentu poslanci za KDH po šiesty raz.

28. októbra 2008 - Plénum NR SR hlasovaním rozhodlo, že amnestie ostávajú naďalej v platnosti. Za zrušenie Mečiarových amnestií hlasovalo 65 zo 132 prítomných poslancov, 54 bolo proti a 13 sa zdržalo hlasovania.

31. mája 2011 - Poslanci NR SR posunuli do druhého čítania návrh ústavného zákona na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií z roku 1998. Okrem koaličných poslancov kladne zahlasovali aj všetci prítomní poslanci Slovenskej národnej strany (SNS), zo Smeru-SD ako jediný prispel svojím hlasom Ján Počiatek.

22. júna 2011 - Vláda SR súhlasila s poslaneckým návrhom na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o tzv. Mečiarových amnestiách.

3. februára 2012 - Amnestie vtedajšieho zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara ostávajú v platnosti. Poslancom sa opäť nepodarilo schváliť ústavný zákon, ktorý by Mečiarove amnestie zrušil.

21. novembra 2016 - Prezident SR Andrej Kiska požiadal poslancov NR SR o vecnú a ústretovú diskusiu o možnosti zrušiť rozhodnutia o takzvaných Mečiarových amnestiách. Zrušenie navrhuje opozícia na čele s Jánom Budajom (OĽaNO-NOVA).

30. marca 2017 - Národná rada SR získa kompetenciu zrušiť amnestie či individuálne milosti prezidenta SR, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Poslanci parlamentu 124 hlasmi odobrili koaličný návrh, ktorý má smerovať k zrušeniu amnestií Vladimíra Mečiara. Zmena Ústavy SR zároveň prináša pravidlo, že zrušenie amnestií či milostí musí do 60 dní posúdiť Ústavný súd SR. Ten buď rozhodnutie parlamentu potvrdí, alebo zneguje a amnestie budú platiť ďalej. Ak súd neprijme v spomínanej lehote žiadne stanovisko, rozhodnutie parlamentu bude účinné. Za novelizáciu ústavy hlasovali všetci prítomní koaliční poslanci, okrem Antona Hrnka z SNS, ktorý bol proti. Kladne hlasovali aj všetci poslanci OĽANO-NOVA, Sme rodina a väčšina poslancov SaS a nezaradených.

3. apríla 2017 - Prezident SR Andrej Kiska podpísal novelu Ústavy SR, ktorá dáva parlamentu kompetenciu rušiť protiprávne amnestie a individuálne milosti prezidenta.

Tagy: Mečiarove amnestie