Video: Päť vecí, ktoré sa dejú s ľudským telom vo vesmíre

 

Predlžuje sa chrbtica

 

Ľudské telo je na Zemi ťahané k zemi. Neustále, každý deň, každú minútu. Je všeobecne známe, že večer sme o niečo nižší, ako ráno, pretože nás doslovne gravitácia zmenší. Na obežnej dráhe Zeme sa gravitácia kompenzuje obiehaním po jej orbite, takže na ľudí vo vesmírnych staniciach pôsobí zdanlivo nulová gravitácia. V týchto podmienkach sa kostra chrbtice správa odlišne, nie je žiadnou silou stláčaná a skracovaná. Astronaut Leland Melvin spomína, že počas pobytu vo vesmíre narástol takmer o jeden palec, teda asi o dva a pol centimetra. Po návrate na Zem sa však opäť zmenšil na svoju pozemskú výšku.

 

Zmenšuje sa srdce

 

Bez gravitácie sa aj krvný obeh správa odlišne. Gravitácia odrazu nepôsobí proti tlaku krvi a umožňuje tak jej oveľa pohodlnejšie kolovanie v cievach, žilách a tepnách. Dôsledkom toho sa začne zmenšovať a zoslabovať aj srdce, pretože už jednoducho nepotrebuje vyvíjať také úsilie, aby rozpumpovalo krv do všetkých častí tela.

 

Kosti a svaly strácajú svoju pevnosť

Vo vesmíre má všetko svoju hmotnosť, aj jednotlivé predmety a aj ľudské telo. Ale nemajú váhu, pretože nie sú priťahované k podlahe žiadnou silou. Pre človeka je to veľmi zásadné, pretože sa jeho svaly namáhajú iba veľmi mierne, nepomerne menej ako na Zemi.

Ľudia žijúci vo vesmíre aj krátky čas preto musia pravidelne cvičiť, niekedy až tri hodiny denne. Používajú na to stacionárne bicykle, gumové expandery a iné športové potreby, aby umelo zaťažovali svaly a udržiavali ich v normálnej kondícii.

Negatívny dopad má beztiažový stav aj na samotné kosti. Tie strácajú pevnosť, pretože v nulovej gravitácii nastáva zaujímavý jav - do kostí sa nedostáva dostatok vápnika. Existuje veľa rôznych zdôvodnení, prečo sa tak deje, strata pevnosti kostí je však citeľná a merateľná.

Zdroj: Great Big Story (youtube.com)

 

Zhoršuje sa zrak

 

Keď ste si niekedy pozerali videá z vesmírnych staníc, možno ste boli prekvapení, že niektorí astronauti nosia okuliare. Ako je vôbec možné, že vesmírne agentúry pošlú tam hore niekoho, kto má problémy so zrakom? Popravde, krátkozrakosť nemusí byť pri plnení vesmírnych misií problémom, ale tiež platí, že niektorí astronauti letia hore s perfektným zrakom a okuliare potrebujú až potom.

V beztiažovom stave sa totiž môže zhoršiť zrak aj zdravému človeku. Preto sa na vesmírnych staniciach nachádzajú aj náhradné okuliare, hoci práve nikto z prítomných žiadne nikdy nepotreboval. Jednou z príčin je aj vyšší očný tlak, ktorý vo beztiažovom stave nastáva celkom prirodzene.

 

Prichádzajú závraty a nevoľnosť

 

Vo vesmíre nie je hore a dole. Tu na Zemi aj so zatvorenými očami vieme presne a bez chyby povedať, kde je dole, pretože tým smerom sme priťahovaní gravitáciou. V tomto prostredí sa nachádzame nielen od narodenia, ale ešte v čase, keď sme boli iba nepatrným embryom v tele matky.

Vo vesmíre a v stave beztiaže, prípadne celkom bez gravitácie, však neexistuje hore a dole a ľudský mozog tomu nie je prispôsobený. Na zadnej časti nášho mozgu sa nachádza takzvaný mozoček - ten zodpovedá za pohyby, koordináciu a rovnováhu tela. Je priamo závislý na gravitácií a preto nie je vôbec ojedinelé, keď človek dostane v dôsledku beztiažového stavu závrat. Zvyčajne však do vesmíru lietajú fyzicky zdatnejší ľudia, ktorí už majú beztiažový stav aspoň čiastočne natrénovaný a preto nepodliehajú takémuto problému často.

Aj pre skúseného človeka je však fyzicky veľmi nepríjemné, keď sa v beztiažovom stave roztočí. Mozog vtedy nedokáže na základe objektívnych fyzických podnetov rozpoznať, či sa otáča telo alebo celé prostredie a prichádza nevoľnosť.
»