Video: Fotka mŕtveho bin Ládina je potvrdeným podvrhom

Testy DNA potvrdili, že Usáma bin Ládin je skutočne mŕtvy.


Pod podmienkou anonymity to v pondelok povedal predstaviteľ Spojených štátov, podľa ktorého nahľadanejšiemu teroristovi odobrali vzorky DNA pred vhodením tela do mora. Nepovedal, kde sa testy DNA robili, no zdôraznil, že genetická zhoda bola 99,9-percentná.

Príslušníci amerického elitného komanda mali príkaz zabiť, a nie zadržať vodcu teroristickej siete al-Kájda Usámu bin Ládina. Agentúre Reuters to pod podmienkou anonymity povedal americký predstaviteľ.

"Cieľom operácie bolo zabiť," vyhlásil. Bin Ládina zabilo komando počas útoku v Abbotabáde, meste vzdialenom asi 60 kilometrov na sever od pakistanskej metropoly Islamabad. Zúčastnili sa na ňom štyri americké vrtuľníky, ktoré vzlietli zo základne pakistanskej armády na severe Pakistanu, pričom jeden sa zrútil. Stratu vrtuľníka potvrdzuje aj zdroj z Washingtonu, podľa neho bola dôvodom mechanická chyba a Američania vrtuľník zlikvidovali sami.

Bin Ládin žil v luxusnej trojposchodovej vile. Pri útoku, ktorý trval asi 40 minút, zomreli štyria ďalší ľudia - dospelý syn Usámu bin Ládina, ďalej dvaja ďalší muži, ktorí fungovali ako Usámovi poslovia, a žena, ktorú jeden z nich použil ako živý štít.


Správy o zabití najhľadanejšieho teroristického vodcu Usámu bin Ládina vyvolali radosť medzi bežnými Američanmi, ktorí sa spontánne zhromažďujú v uliciach miest a oslavujú jeho smrť ako veľké víťazstvo. Skupina oslavujúcich ľudí sa v nočných hodinách zišla na priestranstve pred bývalým Svetovým obchodným centrom v New Yorku, ktoré sa v roku 2001 stalo terčom útokov bin Ládinovej siete al-Kájda.

Mnohí z nich mávali americkými vlajkami a fotografovali sa, pričom spoločne spievali vlastenecké piesne.

Niekoľko desiatok ľudí tiež postávalo na newyorskom námestí Times Square a väčšiu skupinu hlásili aj priamo z centra Washingtonu. Dav pred Bielym domom sa začal tvoriť ešte pred televíznym vystúpením prezidenta Baracka Obamu, ktorý bin Ládinovo zabitie potvrdil okolo 23:30 miestneho času (pondelok 05:30 SELČ). Ulicu pred priečelím Bieleho domu stihli do polnoci zaplniť ľudia s americkými vlajkami všetkých veľkostí, pričom atmosféra chvíľami pripomínala zhromaždenie pred športovým zápasom.


Oslavy bin Ládinovej smrti sa konajú aj v ďalších častiach USA, zatiaľ čo Američanom už stihli zablahoželať k úspechu viacerí zahraniční lídri. Analytici však varujú, že radosť môže byť predčasná, keďže zabitím vodcu sa boj proti al-Kájde a terorizmu ako takému zďaleka nekončí.



Televízie ukazujú mŕtveho bin Ládina, fotka je podvrhom

Fotografia mŕtveho Usámu bin Ládina, ktorú od pondelka rána vysielajú pakistanské televízie, je podvrhom. Vyhlásila to šéfka islamabadského štúdia najväčšej pakistanskej súkromnej televíznej siete Geo TV Raná Džawádová. "Bol to podvrh, tá fotografia je na internete už od roku 2009. Hneď, ako sme na to prišli, stiahli sme ju z vysielania," povedala Džawádová pre agentúru AFP. Obrázok stiahli z vysielania aj ďalšie pakistanské televízie.

Komentátori pakistanských televízií už predtým pripomínali, že pravosť snímky nie je potvrdená. Bin Ládinova tvár je na fotografii zakrvavená, vlasy rozstrapatené, jedno oko je zatvorené a z druhého vidno beľmo, ústa sú mierne pootvorené. Agentúra AFP už ráno pravosť snímky spochybnila s tým, že na fotografii má bin Ládin hustú tmavú bradu, na rozdiel od snímok, ktoré boli zverejnené v poslednom čase a na ktorých má na brade šediny.

Video s fotkou a objavilo na krátku chvíľu aj na portáli youtube.com, rýchlo ho však stiahli pre nevhodný obsah. Onedlho sa však objavili ďalšie.


Na portáli youtube sa však objavilo aj video, ktorého autor tvrdí, že fotka je podvrhom a demonštruje ako údajne vznikla.


Telo hodili do mora

Telo najhľadanejšieho teroristu sveta po jeho smrti nezakopali do zeme. V utorok o tom s odvolaním sa na nemenované zdroje z prostredia Pentagónu informovali americké médiá. Bin Ládinove pozostatky "pochovali" do 24 hodín po smrti, tak ako to robia moslimovia.

Američania tiež tento krok zdôvodnili tým, že by bolo "ťažké nájsť krajinu, ktorá by bola ochotná prijať jeho pozostatky". Spojené štáty však z bezpečnostných dôvodov odmietli zverejniť, kde sa odohral bin Ládinov "pohreb". Podľa niektorých médií chceli USA zabrániť aj tomu, aby bin Ládinove telo skončilo po jeho smrti v moslimskej hrobke, kde by mohlo byť predmetom uctievania.

O operácii proti bin Ládinovi nevedel nikto, ani Pakistan

Spojené štáty nezdieľali informácie o pripravovanej operácii proti šéfovi teroristickej siete al-Kájda Usámovi bin Ládinovi s nikým, dokonca ani s Pakistanom, na území ktorého operácia prebehla. V pondelok to pre agentúru AFP povedal pod podmienkou anonymity vysokopostavený predstaviteľ americkej administratívy, ktorý si prial zostať v anonymite.

Dôvodom takéhoto konania bolo podľa neho to, že sa americká armáda chcela poistiť, aby tieto informácie zostali v utajení a aby plán na zabitie bin Ládina nikto neprezradil.


USA: Komando dostalo rozkaz bin Ládina zabiť, nie chytiť

Príslušníci amerického elitného komanda mali príkaz zabiť, a nie zadržať vodcu teroristickej siete al-Kájda Usámu bin Ládina. Agentúre Reuters to pod podmienkou anonymity povedal americký predstaviteľ. "Cieľom operácie bolo zabiť," vyhlásil.
 

Bin Ládina zabilo komando počas útoku v Abbotabáde, meste vzdialenom asi 60 kilometrov na sever od pakistanskej metropoly Islamabad. Zúčastnili sa na ňom štyri americké vrtuľníky, ktoré vzlietli zo základne pakistanskej armády na severe Pakistanu, pričom jeden sa zrútil. Stratu vrtuľníka potvrdzuje aj zdroj z Washingtonu, podľa neho bola dôvodom mechanická chyba a Američania vrtuľník zlikvidovali sami. Bin Ládin žil v luxusnej trojposchodovej vile. Pri útoku, ktorý trval asi 40 minút, zomreli štyria ďalší ľudia - dospelý syn Usámu bin Ládina, ďalej dvaja ďalší muži, ktorí fungovali ako Usámovi poslovia, a žena, ktorú jeden z nich použil ako živý štít.

BIN LÁDIN: Symbol fanatizmu a teroru

Zabitie vodcu extrémistickej siete al-Kájda Usámu bin Ládina je zavŕšením "najintenzívnejšieho lovu na človeka v dejinách", reakcie v rôznych častiach sveta sa však môžu výrazne líšiť. Ako upozorňuje vo svojej správe tlačová agentúra AP, muža stojaceho za útokmi na Spojené štáty v roku 2001 Západ vykresľoval ako "stelesnenie zla", určitá časť moslimov ho však obdivovala a uctievala pre jeho víziu "svätej vojny" proti Američanom a zahraničným spojencom, ktorých považujú za nevercov.

Jednou z najznámejších tvárí sveta sa pritom stal práve vďaka nebývalému úderu teroristov na pôde USA, ktorý si vyžiadal okolo 3000 ľudských životov. Verejnosť bin Ládina poznala ako organizátora útokov z 11. septembra 2001, hoci konkrétne súvislosti dodnes zostávajú nejasné. Isté však je, že udalosti spred takmer 10 rokov otriasli tradičným pocitom bezpečia Američanov a spustili sériu krokov vedúcich k vojnám v Afganistane a Iraku ako aj celosvetovej "vojne proti terorizmu".

Správy o smrti Usámu bin Ládina potvrdil v nedeľu neskoro večer východoamerického času prezident USA Barack Obama. Najhľadanejšieho teroristu sveta podľa neho zabili americké jednotky pri prestrelke v centrálnej časti Pakistanu, kde ho vypátrali na základe niekoľko mesiacov starých informácií. Okolnosti samotnej operácie sú stále nejasné rovnako ako aj to, čo sa stalo s bin Ládinovým telom. Podľa tlačovej agentúry AP telesné pozostatky odniesli so sebou Američania, nemenovaný predstaviteľ, na ktorého sa odvolávajú americké televízne stanice, však informoval o pochovaní bin Ládina do mora.

Usáma bin Ládin sa narodil údajne v roku 1957 v Rijáde ako 17. z najmenej 54 detí bohatého saudskoarabského obchodníka pochádzajúceho z Jemenu. Jeho matka Hamída al-Attás, ktorá bola v poradí už desiatou manželkou Muhammada bin Awáda bin Ládina, vyrastala v sýrskej sunnitskej rodine. Mladý Usáma bol známy ako najviac pobožný spomedzi všetkých súrodencov, vďaka čomu sa v 70. rokoch stal prívržencom militantného fundamentalizmu.

V 80. rokoch sa bin Ládin zapojil do vojny proti Sovietom v Afganistane, kde si vybudoval povesť odvážneho a duchaprítomného veliteľa. K získaniu dobrého mena medzi tamojšími mudžáhidmi tiež zrejme prispelo jeho rodinné finančné zázemie. Povstanie proti sovietskej okupácii Afganistanu pritom paradoxne podporovali aj Spojené štáty. Cesty bin Ládina a jeho západných podporovateľov sa rozišli krátko po jeho návrate do Saudskej Arábie, kde sa stal významnou osobnosťou a vystupoval na verejnosti ako obľúbený rečník.

Rozhodujúci moment v jeho živote nastal v roku 1990, keď sa v rámci vojny v Perzskom zálive Američania vylodili v Saudskej Arábii. Bin Ládin vtedy protestoval proti prítomnosti nemoslimských armád v rodisku islamu, saudskoarabská vláda však uprednostnila svoje záujmy a radikálneho oponenta zbavila štátneho občianstva. Po niekoľkoročnom pobyte v Sudáne sa bin Ládin v 90. rokoch vrátil do Afganistanu, kde sa v tom čase dostával k moci režim fundamentalistického hnutia Taliban.

Prvý väčší útok al-Kájdy po bin Ládinovom návrate do Afganistanu sa odohral 7. augusta 1998, keď otriasli výbuchy americkými veľvyslanectvami v Keni a v Tanzánii. Bomby zabili 12 Američanov, väčšinu z 231 obetí však tvorili náhodní okoloidúci. O niekoľko dní neskôr bin Ládin unikol smrti, keď Američania v rámci odvety zaútočili raketami na jeden z jeho výcvikových táborov.

Jedným z najhľadanejších mužov planéty sa stal po útokoch z 11. septembra 2001, napriek obrovskému úsiliu amerických tajných služieb sa mu však darilo ukrývať v nehostinnej oblasti na afgansko-pakistanskej hranici, kam utiekol po invázii do Afganistanu. V nasledujúcich rokoch sa prihováral svetu prostredníctvom nahrávok, v ktorých sa vyhrážal ďalšími útokmi. V médiách sa medzitým opakovane objavili správy, že bin Ládinovo dolapenie je na dosah, no žiadna z nich sa nakoniec nepotvrdila. Bin Ládin pritom ešte pred začiatkom vojny v Afganistane varoval, že Američania ho "nedostanú živého".

Spravodlivosť vykonaná

Americký prezident Barack Obama v nedeľu neskoro večer potvrdil, že najhľadanejší terorista sveta Usáma bin Ládin je mŕtvy. Zabili ho pri pozemnej operácii americké jednotky neďaleko pakistanskej metropoly Islamabad.

"Spravodlivosť bola vykonaná," vyhlásil Obama. K nájdeniu šéfa teroristickej siete al-Kájda podľa neho viedli spravodajské informácie, ktoré mali Američania od augusta.

Americké jednotky zabili bin Ládina pri prestrelke v Abbottabáde, vzdialenom asi sto kilometrov na sever od Islamabadu. Obama v televíznom vystúpení informoval, že informácie o možnom pobyte bin Ládina v centrálnej časti Pakistanu mu americké spravodajské služby odovzdali v auguste minulého roka.

Operáciu "Chytenie bin Ládina" schválil minulý týždeň.


Bin Ládin mal stáť za viacerými smrteľnými teroristickými útokmi po celom svete a bol považovaný za šéfa celosvetovej teroristickej siete al-Kájda, ktorá bojuje proti Spojeným štátom a ich spojencom. Bin Ládin sa priznal k tomu, že stál aj za teroristickými útokmi na New York a Washington, pri ktorých 11. septembra 2001 zahynulo takmer 3 000 ľudí.

Obama informoval, že pri prestrelke na americkej strane nezaznamenali žiadne obete ani zranenia. Washington už požiadal americké veľvyslanectvá po celom svete, aby posilnili bezpečnostné opatrenia. Existujú totiž obavy, že al-Kájda by mohla chystať v odvete za zabitie bin Ládina ďalšie útoky.

Výroky Usámu bin Ládina

"Získavanie zbraní na obranu moslimov je náboženskou povinnosťou... Ak chce niekto získať tieto zbrane, som k dispozícii."
December 1998 odpovedal bin Ládin na otázku reportéra magazínu Time, či sa mu podarilo získať chemické alebo jadrové zbrane

"Ameriku zasiahol Alah v jej najzraniteľnejšom bode, a boli zničené, vďaka Bohu, jej najslávnejšie budovy."
7. októbra 2001 po útokoch z 11. septembra na Svetové obchodné centrum (WTC)

"Džihád bude pokračovať, aj keď ja už nebudem nablízku."
September 2001 po útokoch na WTC, v rozhovore s pakistanským novinárom

"Tí, ktorí chcú vyriešiť naše problémy v OSN, sú pokrytci... Tí, ktorí o sebe vyhlasujú, že sú arabskí lídri a ktorých krajiny sú členmi OSN, sú neveriaci."
November 2001, z videa, ktoré zverejnila televízna stanica al-Džazíra

"Vojna je medzi nami a Židmi. Akákoľvek krajina, ktorá vstúpi do rovnakého zákopu ako Židia, si len spraví hanbu."
Máj 2002, z videa zverejneného viacerými svetovými médiami

"Okupácia Iraku je len článkom diablovej reťaze sionistov a križiakov."
Január 2004, zo zvukovej nahrávky al-Džazíry

"Obama a jeho vláda zasiali nové semená nenávisti proti Amerike."
Jún 2009, bin Ládin kritizuje Obamovu iniciatívu o zlepšenie vzťahov s moslimským svetom

Obeťami syn aj žena

Pri nedeľňajšom útoku prišli okrem Ládina o život ešte ďalší štyria ľudia. Podľa amerického predstaviteľa, ktorý si prial zostať v anonymite, prišiel o život aj dospelý syn Usámu bin Ládina, ďalej dvaja ďalší muži, ktorí fungovali ako Usámovi poslovia, a žena, ktorú jeden z nich použil ako živý štít. Dve ďalšie ženy pri útoku utrpeli zranenia. Niekoľko žien a detí americké sily po útoku zatkli.

Podľa informácií pakistanského predstaviteľa, ktorého cituje agentúra AP, sa útok odohral v Abbotabáde, meste vzdialenom asi sto kilometrov na sever od pakistanskej metropoly Islamabad. Zúčastnili sa na ňom štyri americké vrtuľníky, ktoré vzlietli zo základne pakistanskej armády na severe Pakistanu, pričom jeden z nich zasiahli nepriatelia a zrútil sa.

Stratu vrtuľníka potvrdzuje aj zdroj z Washingtonu, podľa neho však bola dôvodom mechanická chyba a Američania vrtuľník zlikvidovali sami.


BUSH: Zabitie bin Ládina je víťazstvom všetkých, čo bojujú za mier

Smrť vodcu teroristickej siete al-Kájda Usámu bin Ládina, ktorého v nedeľu zabili v Pakistane americké jednotky, je "víťazstvom pre Ameriku, víťazstvom pre všetkých ľudí, ktorí bojujú za mier vo svete a víťazstvom pre všetkých tých, ktorí stratili svojich blízkych 11. septembra 2001". V prvej reakcii na prelomovú správu z Bieleho domu to uviedol bývalý americký prezident George W. Bush. Ako povedal, o zabití bin Ládina ho informoval súčasný prezident Barack Obama.

"Boj proti terorizmu síce pokračuje, ale Amerika týmto vysiela nespochybniteľný signál: Niekedy to trvá dlhšie, ale spravodlivosť vždy zvíťazí," vyhlásil Bush.

Pátranie po bin Ládinovi

1991
Po účasti na partizánskej vojne, ktorá vyhnala sovietske jednotky z Afganistanu, čo podporovali USA, sa bin Ládin obrátil proti svojej domovine Saudskej Arábii aj USA. Namietal najmä proti tam umiestneným americkým jednotkám počas vojny v Perzskom zálive.

1996
Sudán, odkiaľ poskytoval bin Ládin podporu islamským extrémistickým skupinám v Alžírsku a Egypte, ho po tlaku viacerých krajín vrátane USA vypovedal z krajiny. Spolu s organizáciou al-Kájda sa opäť objavil v Afganistane, ktorý padol do rúk fundamentalistickému Talibanu.

1998
Po bombových útokoch na americké veľvyslanectvá v Keni a v Tanzánii americký súd obvinil bin Ládina z vraždy amerických občanov v neprítomnosti.

2001
Po útokoch na Svetové obchodné centrum z 11. septembra sa bin Ládin dostal na čelo najhľadanejších teroristov na svete. Americký prezident vyzval na jeho dolapenie "živého, alebo mŕtveho" a USA vypísali na jeho nájdenie odmenu 25 miliónov dolárov. V decembri americké jednotky vtrhli do Afganistanu a útočili na neprístupné horské oblasti, kde predpokladali, že sa bin Ládin ukrýva.

2002
Bin Ládin sa objavil na novom videu, nedá sa však zistiť, kedy a kde vzniklo.

2002-2005
Pakistan dolapil sériu militantov blízkych bin Ládinovi vrátane jeho dôverníka Abú Zubajdího a Chálida Šajcha Muhammada, o ktorých sa predpokladá, že organizovali útoky na USA v roku 2001.

2003
USA stoja na čele invázie do Iraku obvineného z výroby zbraní masového ničenia ako aj z pomoci al-Kájde

2004
Pakistan začína vojenskú operáciu s cieľom vypátrať členov al-Kájdy v regióne neďaleko afganských hraníc, kde sa predpokladalo, že sa bin a Ládin a jeho zástupca Ajman al-Zawáhirí nachádzali.

2005
Pakistan uviedol, že jeho tajné služby už takmer pred rokom stratili stopu po bin Ládinovi. Afganský prezident Hámid Karzaj uviedol, že hľadaný terorista sa nenachádza v Afganistane.

2006
Vtedajší šéf amerických tajných služieb John Negroponte uviedol, že bin Ládin sa pravdepodobne vyskytuje na pakistansko-afganských hraniciach. Päť rokov po teroristických útokoch v USA americký Kongres schválil 200 miliónov dolárov na špeciálnu jednotku, ktorá má vypátrať bin Ládina. Francúzske tajné služby uviedli, že podľa predstaviteľov Saudskej Arábie bin Ládin už predtým zomrel v Pakistane.

2007
Šesť rokov po útoku na Svetové obchodné centrum v New Yorku sa bin Ládin objavil na videonahrávke, na ktorej chválil jedného z militantov, ktorý sa na samovražedných útokoch zúčastnil.

Júl 2009
Americký protiteroristický predstaviteľ uviedol, že jeden z bin Ládinových synov pravdepodobne zahynul začiatkom roka pri útoku v Pakistane.

2010
Pakistanský premiér Júsuf Ráza Gilání uviedol, že bin Ládin sa v jeho krajine nenachádza. Šéf CIA Leon Panetta uviedol, že bin Ládin sa ukrýva v kmeňovej oblasti Pakistanu.

Máj 2011
Prezident USA Barack Obama oznámil, že americké jednotky pri útoku v Pakistane bin Ládina zabili.

CLINTON: Smrť bin Ládina je zadosťučinením pre pozostalých z 11.9

Smrť vodcu teroristickej siete al-Kájda Usámu bin Ládina, ktorého v nedeľu zabili v Pakistane americké jednotky, je "nesmierne dôležitým momentom nielen pre rodiny tých, ktorí zahynuli 11. septembra alebo pri iných útokoch al-Kájdy, ale aj pre všetkých ľudí na celom svete, ktorí chcú vytvoriť pre naše deti spoločnú budúcnosť mieru, slobody a spolupráce". V prvej reakcii na informácie o zabití bin Ládina to vyhlásil bývalý americký prezident Bill Clinton.

WIKILEAKS: Ak chytia bin Ládina, vypukne nukleárne peklo

Osnovateľ útokov z 11. septembra varoval USA, že ak chytia alebo zabijú Usámu bin Ládina, al-Kájda rozpúta v Európe "nukleárne peklo".

Odhalili to utajované dokumenty americkej diplomacie, ktoré získala organizácia WikiLeaks a v minulý pondelok ich zverejnil britský denník Daily Telegraph. Chalíd Šejk Mohammed údajne vyšetrovateľom počas jedného z mnohých vypočúvaní povedal, že odplata za bin Ládina bude veľmi krutá a jej súčasťou bude okrem výbuchu jadrovej bomby v Európe aj útok na terminál britského letiska Heathrow, najvyťaženejšieho letiska na starom kontinente.

Zadržiavaný podozrivý terorista taktiež vyšetrovateľom povedal, že terčom útoku sa stane aj najvyššia budova v štáte Kalifornia. Chalíd Šejk Mohammed sa od roku 2006 nachádza v americkom zariadení v kubánskom zálive Guantánamo.

V snahe získať informácie o ďalších útokoch ho americkí vyšetrovatelia podrobovali tvrdým vyšetrovacím praktikám hraničiacim až s mučením, akým bol napríklad tzv. waterboarding. Nemecký Der Spiegel preto v pondelok píše, že jeho vyjadrenia o jadrových bombách v Európe môžu byť sporné.