Video: Divadlo na Slovensku začalo po dlhšom období útlmu konečne dýchať

Štrukturalizmus a presnosť pôvodného jazyka, v ktorom bola hra napísaná, umožnilo tvorcom predstaviť Slovensku problémy, v ktorých sa nachádzame. Či už je to strata zamestnania, problémy neplodnosti, imigrantstvo, ako aj problémy vlastnej identity. Toto všetko v čase, kedy sa na Slovensku, ako teraz ocitáme v období spomienok na Nežnú revolúciu, nám pripomína najmä absenciu Boha a viery. Človek stráca pôdu pod nohami, nedokáže zniesť hendikep, stáva sa otrokom materializmu. Ľudia akoby už ani nenachádzali styčné body so sebou samým, a už vôbec s okolím. Nepodaná pomocná ruka, nevera, nepochopenie trápení opačnej strany, toto všetko sa ocitá na špirále, z ktorej vlastne ani niet úniku. Veľmi realisticky poňatá scéna v tvare lievika, okolo ktorej sa nachádzajú reťaze po obvode, pochádza z dielne  scénickej a kostýmovej výtvarníčky Evy Kudláčovej - Rácovej. Pokým teatrológ Andrej Maťašík vyslovil v knihe  štúdií Slovenské divadlo v premenách času názor, že divadlo v porevolučnom období akoby stratilo témy, mám pocit, že práve v súčasnosti dýchať začalo. Spomenuté predstavenie Nevina, ako aj Zo života ľudstva Pavla Weissa, rovnako uvádzané na scéne Činohry SND, prinášajú tomuto jazyku novú tvár. Je ňou práve absencia spomínanej viery, výchovy, vedenia dieťaťa vôbec, k hodnote samotného života.

Kým inscenácia Nevina spočiatku môže na diváka pôsobiť negativisticky, ide práve o opak. Veď samotná postava Mariána Geišberga nabáda k rozumu. Je ale otázne, nakoľko je osobnosť zrelá a dokáže sa popasovať s vlastným svedomím. Samozrejme, človek má v sebe rezervy, ale vždy zo všetkého je cesta von. Možno by mohol niekto oponovať voči názoru, ale skutočná hodnota života pramení vo výchove, v rodinnom zázemí, a ak sa dieťa už za detstva ocitá v bludnom kruhu, nemožno očakávať viac, ako extrémizmus, intoleranciu a pád vlastnej osobnosti. Je možno klišé, keď sa povie, že život ide po špirále, ale na mieste je myšlienka, že nie je treba o vlastnej existencii  uvažovať ako o zlo/žitej/, ale ako o jedno/duchej, a na to človeku skutočne stačí naplnenie vlastného života vecami a ľuďmi, ktorí prinášajú len to, čo sami dávame. Teda, východisko sa v predstavení Nevina otvára pred každou existenciou, či už je to hendikepované dievča, alebo homosexuálne orientovaný chlapec. Repríza predstavenie bude práve počas tohto týždňa 30.11. o 19:00 hodine na scéne  Sály Činohry SND. Predstavenie získalo ocenenie Dosky 2016 práve za scénické stvárnenie.

Autor: Jana Jurkovičová, Foto: Braňo Konečný