VIDEO: Činohra SND uvádza premiéru inscenácie Prorok Štúr a jeho tiene

Bratislava 5. júna (TASR) - Činohra Slovenského národného divadla (SND) uvedie v pondelok 8. júna v Štúdiu novej budovy SND premiéru pôvodnej inscenácie dramatika Karola Horáka s názvom Prorok Štúr a jeho tiene alebo zjavenie, obetovanie, a nanebovstúpenie proroka Ľudovíta a jeho učeníkov. Režisérom inscenácie je Roman Polák, dramaturgom Miriam Kičiňová, scénu a kostýmy navrhol Peter Čanecký, hudbu skomponoval Vladislav Šarišský.




V jednotlivých postavách účinkujú Ľubomír Paulovič, Robert Roth, Tomáš Maštalír, Ľuboš Kostelný, Ján Koleník, Ingrid Timková, Ivana Kuxová, Dominika Kavaschová, Dominika Žiaranová, Ján Gallovič, Branislav Bystriansky, Štefan Bučko a Vladimír Šarišský. Druhú premiéru uvedie činohra SND 9. júna.

Predposledná inscenácia sezóny Prorok Štúr a jeho tiene preskúma jedno z ďalších období národných dejín. Doplní tak mozaiku, ktorú činohra skladala celú sezónu. Odhalí tiene minulosti, priblíži nové a pre mnohých nepoznané informácie, ktoré súvisia s rokmi meruôsmymi, teda revolučným pohybom v Uhorsku v rokoch 1848 a 1849.

Meruôsme roky, revolučný čas (1848–1849), ktorý zachvátil Európu. Aj rakúsku monarchiu. Štúr, Hurban i Hodža sa zapojili do revolučného pohybu a organizujú tri bojové výpravy. Inscenácia sleduje svojich národných buditeľov v konfrontácii medzi sebou i s Lajosom Kossuthom, vodcom maďarskej revolúcie. Divák nazrie aj do ich rodinného života.

Je tu pohľad Adely Ostrolúckej, Márie Pospíšilovej, Aničky Jurkovičovej a Kornélie Kellnerovej Hodžovej na udalosti revolučných rokov, na rodinu a život, ktorý treba žiť aj počas bojových udalostí. Je to pohľad na mužov, ktorí prekročili svoj tieň. Rozkrývajú sa tu dva svety. V tom prvom sa mladí vzdelaní intelektuáli rozhodnú so zbraňou v ruke bojovať za demokraciu a slobodu národa. V tom druhom svete po revolúcii skončia v izolácii, samote, emigrácii a v chorobe.

"V istých častiach je to trošku dokumentárna hra, pozeráme sa však na tie isté situácie aj z pohľadu vzťahov. Inscenácia nemá nejakú lineárnu príbehovú líniu, je to akási mozaika situácií, kde až na konci si môže divák vytvoriť ucelený obraz o tom, čo to bolo a čo to mohlo byť," povedal režisér Polák.

Herec Ján Koleník vníma hru tak trochu ako dejepis, pri ktorom sa niekedy pletú dátumy. "Pre mňa je to skúsenosť, kedy som si to od školských čias zopakoval a mohol som sa na to pozrieť detailne," uviedol.

Podľa Roberta Rotha je v hre spojených množstvo vecí, ktoré sa ľudia v škole učili, ale aj neučili, napríklad o ľudskej stránke postáv. "Fascinujúci bol pre mňa pohľad z psychologického hľadiska na človeka, konkrétne na Štúra, ktorého verejnosť pozná z romantického portrétu, kde je "feši" vyretušovaný. No nemuselo to tak celkom byť," skonštatoval.



"Text Karola Horáka sa opiera o reálne historické skutočnosti, je na pomedzí dokumentárnej drámy a fikcie. Spája dva svety, mužský a ženský. Ten mužský hovorí o postojoch, motiváciách a bojoch štúrovcov v troch dobrovoľníckych výpravách. Ten ženský zase odhaľuje rodinnú a vzťahovú imunitu. Dokumentárnosť strieda obraznosť, bitku poézia. Je to akési post mortem panoptikum, ktoré v jednom čase prepája minulosť s prítomnosťou," uvádza k inscenácii v mesačníku SND Portál dramaturgička Miriam Kičiňová.

"Roky 1848/1849 sú špecifickými naprieč celou Európou. Rakúska monarchia sa otriasa v základoch, v národoch sa prebúdza túžba po osamostatnení. Možno boje na Záhorí, severe či na východe Slovenska neboli v porovnaní so zvyškom Európy také krvavé, ale boli kruté, neľahké a vyžiadali si svoje obete. Vďaka nim sme sa však zaradili do európskych dejín, medzi národy, ktoré sa hlásili o slovo," približuje Kičiňová.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR