|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
19. augusta 2011
Vicepremiér Chmel žiada stiahnuť zmeny v hmotnej núdzi
Podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel žiada ministerstvo práce a sociálnych vecí, aby stiahlo z ďalšieho legislatívneho procesu návrh zákona o hmotnej núdzi. Ide ...
Zdieľať
BRATISLAVA 19. augusta (WEBNOVINY) - Podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel žiada ministerstvo práce a sociálnych vecí, aby stiahlo z ďalšieho legislatívneho procesu návrh zákona o hmotnej núdzi. Ide pritom o jeho zásadnú pripomienku k návrhu zákona o hmotnej núdzi. "Žiadam novelou zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanoviť objektívnu dávku v hmotnej núdzi, ktorá by zohľadnila základné životné podmienky a základné životné potreby," odkázal vicepremiér pre ľudské práva ministerstvu práce a sociálnych vecí.
Ako základné životné potreby vicepremiér označil nevyhnutnú stravu, nevyhnutné ošatenie, nevyhnutnú základnú osobnú hygienu a nevyhnutné výdavky na domácnosť. "Novelou by bolo možné tiež prebrať v rámci aktivačného príspevku alebo ochranného príspevku ustanovenia z navrhovanej motivačnej dávky, avšak s ohľadom na súčasný stav a podmienky trhu práce a zamestnanosti, verejnoprospešných prác a služieb, komunitných centier, predškolských zariadení a podobne," upozornil Chmel.
Pri zavedení iba základnej dávky v hmotnej núdzi by sa podľa vicepremiéra Chmela u prevažnej väčšiny obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít zrejme znížili vyplácané dávky. "To by prehĺbilo stav chudoby v osadách, zároveň by sa to negatívne dotklo aj ostatných osôb nachádzajúcich sa v hmotnej núdzi," upozornil. Z ľudsko-právneho hľadiska to podľa neho neguje legislatívny zámer zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách. "Nie je to plne v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi o základných ľudských právach vrátane ústavného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti," tvrdí vicepremiér pre ľudské práva. Nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi žiada vicepremiér Chmel vypracovať "v určitom časovom horizonte po účinnosti zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách a účinnosti prijatých opatrení".
Nový systém hmotnej núdze na Slovensku, ktorý plánuje zaviesť ministerstvo práce od začiatku budúceho roka, by mal byť spravodlivý, zásluhový a motivačný. Na tlačovej besede to začiatkom augusta uviedla štátna tajomníčka rezortu práce a sociálnych vecí Lucia Nicholsonová. "Každý, kto sa ocitne v hmotnej núdzi, bude mať štátom garantované minimum, ktoré dostane bez ohľadu na to, či bude aktívny alebo nie," povedala o návrhu zákona o hmotnej núdzi. Základná dávka v hmotnej núdzi by sa pritom mala znížiť zo súčasných 60,5 eura na 37,97 eura.
Základná dávka má predstavovať 20 % zo sumy životného minima, čo je podľa ministerstva "finančným vyjadrením ústavnej garancie zabezpečenia základných životných podmienok". Občanom, ktorí si z objektívnych dôvodov nemôžu vylepšiť nepriaznivú sociálnu situáciu, má štát poskytovať solidárnu dávku vo výške 40 % životného minima, čo má byť budúci rok 75,94 eura. Ide napríklad o osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, invalidných ľudí, či tehotné ženy.
"Čím bude človek aktívnejší, tým viac peňazí od štátu dostane," skonštatovala Nicholsonová. Popri základnej dávke sa má zaviesť totiž motivačná dávka na dvoch úrovniach. Tá má pre dospelých tvoriť 20 % sumy životného minima (37,97 eura) a 45 % sumy životného minima (85,43 eura). Nižšia suma motivačnej dávky má patriť tým osobám, ktoré sa zúčastňujú programov organizovaných komunitným centrom, občianskym združením, neziskovou organizáciou, nadáciou a činností, ktoré organizuje centrum voľného času.
Vyššiu motivačnú dávku chce rezort práce udeliť uchádzačom o zamestnanie, ktorí študujú externe na strednej alebo vysokej škole, zúčastňujú sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce, či vykonávajú aktivačné práce formou menších obecných služieb. Ministerstvo práce pritom podľa Nicholsonovej rozširuje okruh tých, ktorí budú môcť organizovať aktivačné práce a súčasne ruší obmedzenia pri aktivačných prácach. Tie je totiž v súčasnosti možné vykonávať šesť mesiacov s možnosťou jedného opakovania. "V žiadnom prípade nejdeme brať peniaze chudobným," zdôraznila. Ľudia v hmotnej núdzi, ktorí od štátu dostávajú peniaze, si tieto peniaze podľa Nicholsonovej musia zaslúžiť.
Novinkou má byť riešenie chudoby zamestnaných pracujúcich s nízkymi príjmami. "Aj ten človek, ktorý sa zamestná za veľmi nízku mzdu, bude naďalej dostávať dávku v hmotnej núdzi, respektíve jej motivačnú časť," povedala štátna tajomníčka ministerstva práce. Pre tieto osoby rezort navrhuje ponechať nárok na motivačný príspevok a pre účely posúdenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi príjem nezapočítať v jeho reálnej výške, iba na úrovni 65 %. Rezort práce pritom vymedzuje konkrétne činnosti, ktoré je možné vykonávať a na základe ktorých bude možné poskytnúť motivačnú dávku. Sú to napríklad činnosti v oblastiach sociálnych služieb, zdravotníctva, kultúry, športu, či ochrany životného prostredia.
Pre nezaopatrené dieťa v predškolskom veku má byť motivačná dávka na úrovni 15 % životného minima na dieťa (13 eur), ak dieťa navštevuje komunitné centrum alebo materskú školu a zúčastňuje sa vzdelávania. "Dieťa, ktoré bude chodiť do materskej škôlky alebo sa bude zúčastňovať na programoch komunitného centra, bude dostávať motivačný príspevok," povedala Nicholsonová. Motivačnú dávku v sume 25 % životného minima na dieťa (21,67 eura) má štát poskytovať tomu dieťaťu, ktoré plní povinnú školskú dochádzku, alebo po jej skončení pokračuje štúdiom na strednej škole dennou formou. Musí však súčasne spĺňať tri podmienky. Prvá sa týka správania dieťaťa, ktoré musí byť klasifikované známkou „veľmi dobre“, neopakuje ročník a nemá neospravedlnené vyučovacie hodiny.
Ako základné životné potreby vicepremiér označil nevyhnutnú stravu, nevyhnutné ošatenie, nevyhnutnú základnú osobnú hygienu a nevyhnutné výdavky na domácnosť. "Novelou by bolo možné tiež prebrať v rámci aktivačného príspevku alebo ochranného príspevku ustanovenia z navrhovanej motivačnej dávky, avšak s ohľadom na súčasný stav a podmienky trhu práce a zamestnanosti, verejnoprospešných prác a služieb, komunitných centier, predškolských zariadení a podobne," upozornil Chmel.
Pri zavedení iba základnej dávky v hmotnej núdzi by sa podľa vicepremiéra Chmela u prevažnej väčšiny obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít zrejme znížili vyplácané dávky. "To by prehĺbilo stav chudoby v osadách, zároveň by sa to negatívne dotklo aj ostatných osôb nachádzajúcich sa v hmotnej núdzi," upozornil. Z ľudsko-právneho hľadiska to podľa neho neguje legislatívny zámer zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách. "Nie je to plne v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi o základných ľudských právach vrátane ústavného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti," tvrdí vicepremiér pre ľudské práva. Nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi žiada vicepremiér Chmel vypracovať "v určitom časovom horizonte po účinnosti zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách a účinnosti prijatých opatrení".
Nový systém hmotnej núdze na Slovensku, ktorý plánuje zaviesť ministerstvo práce od začiatku budúceho roka, by mal byť spravodlivý, zásluhový a motivačný. Na tlačovej besede to začiatkom augusta uviedla štátna tajomníčka rezortu práce a sociálnych vecí Lucia Nicholsonová. "Každý, kto sa ocitne v hmotnej núdzi, bude mať štátom garantované minimum, ktoré dostane bez ohľadu na to, či bude aktívny alebo nie," povedala o návrhu zákona o hmotnej núdzi. Základná dávka v hmotnej núdzi by sa pritom mala znížiť zo súčasných 60,5 eura na 37,97 eura.
Základná dávka má predstavovať 20 % zo sumy životného minima, čo je podľa ministerstva "finančným vyjadrením ústavnej garancie zabezpečenia základných životných podmienok". Občanom, ktorí si z objektívnych dôvodov nemôžu vylepšiť nepriaznivú sociálnu situáciu, má štát poskytovať solidárnu dávku vo výške 40 % životného minima, čo má byť budúci rok 75,94 eura. Ide napríklad o osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, invalidných ľudí, či tehotné ženy.
"Čím bude človek aktívnejší, tým viac peňazí od štátu dostane," skonštatovala Nicholsonová. Popri základnej dávke sa má zaviesť totiž motivačná dávka na dvoch úrovniach. Tá má pre dospelých tvoriť 20 % sumy životného minima (37,97 eura) a 45 % sumy životného minima (85,43 eura). Nižšia suma motivačnej dávky má patriť tým osobám, ktoré sa zúčastňujú programov organizovaných komunitným centrom, občianskym združením, neziskovou organizáciou, nadáciou a činností, ktoré organizuje centrum voľného času.
Vyššiu motivačnú dávku chce rezort práce udeliť uchádzačom o zamestnanie, ktorí študujú externe na strednej alebo vysokej škole, zúčastňujú sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce, či vykonávajú aktivačné práce formou menších obecných služieb. Ministerstvo práce pritom podľa Nicholsonovej rozširuje okruh tých, ktorí budú môcť organizovať aktivačné práce a súčasne ruší obmedzenia pri aktivačných prácach. Tie je totiž v súčasnosti možné vykonávať šesť mesiacov s možnosťou jedného opakovania. "V žiadnom prípade nejdeme brať peniaze chudobným," zdôraznila. Ľudia v hmotnej núdzi, ktorí od štátu dostávajú peniaze, si tieto peniaze podľa Nicholsonovej musia zaslúžiť.
Novinkou má byť riešenie chudoby zamestnaných pracujúcich s nízkymi príjmami. "Aj ten človek, ktorý sa zamestná za veľmi nízku mzdu, bude naďalej dostávať dávku v hmotnej núdzi, respektíve jej motivačnú časť," povedala štátna tajomníčka ministerstva práce. Pre tieto osoby rezort navrhuje ponechať nárok na motivačný príspevok a pre účely posúdenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi príjem nezapočítať v jeho reálnej výške, iba na úrovni 65 %. Rezort práce pritom vymedzuje konkrétne činnosti, ktoré je možné vykonávať a na základe ktorých bude možné poskytnúť motivačnú dávku. Sú to napríklad činnosti v oblastiach sociálnych služieb, zdravotníctva, kultúry, športu, či ochrany životného prostredia.
Pre nezaopatrené dieťa v predškolskom veku má byť motivačná dávka na úrovni 15 % životného minima na dieťa (13 eur), ak dieťa navštevuje komunitné centrum alebo materskú školu a zúčastňuje sa vzdelávania. "Dieťa, ktoré bude chodiť do materskej škôlky alebo sa bude zúčastňovať na programoch komunitného centra, bude dostávať motivačný príspevok," povedala Nicholsonová. Motivačnú dávku v sume 25 % životného minima na dieťa (21,67 eura) má štát poskytovať tomu dieťaťu, ktoré plní povinnú školskú dochádzku, alebo po jej skončení pokračuje štúdiom na strednej škole dennou formou. Musí však súčasne spĺňať tri podmienky. Prvá sa týka správania dieťaťa, ktoré musí byť klasifikované známkou „veľmi dobre“, neopakuje ročník a nemá neospravedlnené vyučovacie hodiny.