Vianočných kaprov sa nemusíme báť

Potravinárski inšpektori urobili rozbory slovenských kaprov, ktoré majú skončiť na vianočných stoloch. Zistili, že množstvo niektorých ftalátov - látok používaných v chemickom priemysle - je nižšie, než nameralo laboratórium zaplatené ochranármi z Greenpeace. Tí však mali podľa všetkého k dispozícii ryby z českých rybníkov.   

„Nechutný žart Greenpeace“ - týmito slovami komentoval minister pôdohospodárstva Zsolt Simon pred niekoľkými týždňami zverejnené informácie o obsahu ftalátov v rybách predávaných na Slovensku. Štátna veterinárna a potravinárska správa vykonala rozbory slovenských rýb, ktoré sa dostanú na naše štedrovečerné stoly. Zistili, že v rozdiely obsahu niektorých ftalátov v rybách sú rádovo nižšie. Kapry tak možno konzumovať bez obáv.

Potravinový dohľad však skúmal množstvo chemikálií v živých rybách zo Slovenska. Greenpeace mali podľa všetkého k dispozícii ryby z českých rybníkov. Denník 24hodín už priniesol informáciu o tom, že odborníci spochybnili metodiku odberov a najmä analýz konaných v britskom laboratóriu. Najväčšie výhrady mali k stanovovaniu pomerov ftalátov z mokrého mäsa a nie zo sušiny. Nevylúčili ani možnosť, že počas prepravy sa mohla koncentrácia ftalátov zvýšiť ich prestupom napríklad z plastových nádob alebo „igelitových“ vreciek.
V súčasnosti neexistujú limity obsahu ftalátov v rybách, kým napríkad mliečne výrobky a alkohol ich majú. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) zatiaľ určil tolerovateľnú dennú dávku na 3,5 mg pre človeka s hmotnosťou 70 kilogramov. V tejto súvislosti je zaujímavé, že na nedávnom stretnutí šéfov veterinárnych správ európskej dvadsaťpäťky slovenská strana navrhla, aby Európska komisia určila legislatívny rámec na stanovenie maximálnych limitov týchto látok.
Greenpeace reagoval na slová ministra Simona tým, že konzumácia kaprov nepredstavuje priame akútne zdravotné riziko, ale: „Trváme na tom, že prítomnosť týchto látok v telách rýb predstavuje z dlhodobého hľadiska riziko tak pre zdravie človeka, ako aj pre životné prostredie.“ Zámerom Greenpeace pritom nebolo obmedziť konzumáciu kaprov, ale poukázať na fakt, že ftaláty zamorili životné prostredie.
Tieto zmäkčovače plastov sa do potravín môžu dostať aj z plastových obalov, keďže sú rozpustné vo vode. Obalové materiály na Slovensku schvaľuje Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ). Katarína Chudíková z ÚVZ komentuje nebezpečenstvo ftalátov takto: „Pri konzumácii potravín nehrozí nijaké riziko toxicity z ftalátov. Riziko hrozí pri dlhodobej konzumácii potravín, keď ide o veľmi vysoké množstvo alebo o trvalý prísun ftalátov.“ Problém je v tom, že spolu s potravinami jeme aj ftaláty dlhodobo.
Na Slovensku sa ročne predá vyše 2 000 ton kaprov. Len okolo 300 ton sú slovenské ryby, zvyšok dovážame z južných Čiech. Na porovnanie, iba obchodná sieť Tesco má kontrakty na 500 ton vianočných kaprov.

Pokazená zelenina
Štátna veterinárna a potravinárska správa našla okrem ftalátov v kaproch aj ďalšie nedostatky v obchodnej sieti. V predajniach Hypernova v Bratislave, Michalovciach, Bardejove a v Košiciach mali na pultoch zhnité, plesnivé, poškodené alebo primalé ovocie a zeleninu. Rovnaký problém mal aj nitriansky Nitrazdroj. Podobné nedostatky zanamenali inšpektori aj v trebišovskom Terne, bardejovskej Bille, aj v bardejovskom obchode VOS OZ Jožo.
Vojtech Hollan