Vianočné sviatky majú na Slovensku rôzne mená

BRATISLAVA 24. decembra  – Štedrý deň


Adam je z hebrejského slova hádám, čo znamená prsť, zem, t. j. človek z hliny, pozemšťan. Meno je čoraz viac obľúbené. Eva je z hebrejského Chavvá(h), Havvá(h), čo znamená živá, prenesene matka života, pôvodným významom blízke sú mená Zoe, Zoja, Živa. Meno bolo na Slovensku vždy veľmi obľúbené.
K Štedrému dňu sa viažu viaceré pranostiky: Na Adama a Evu čakajte oblevu. Aký je čas na Adama a Evy, také budú nasledujúce dni. Keď je na Štedrý večer hmla, bude plané počasie.


1. sviatok vianočný

Ku dňu Božieho narodenia sa viažu viaceré pranostiky: Na Božie narodenie o blšie prevalenie, Keď na narodenie Krista pršať začne, za štyri týždne počasie bude mračné, Keď je hus na Vianoce na blate, na Jozefa bude na ľade, Biele Vianoce, zelená Veľká noc, Aký je čas na Vianočný deň, taký má byť aj budúci január a Koľko sa ukáže prvý sneh pred Vianocami, toľko bude trvať po Vianociach.Pre 24. december máme na Slovensku niekoľko názvov.

Oficiálne sa tento deň a večer pre bohato prestretý stôl a množstvo jedál nazýva Štedrý.

Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa vyskytuje názov “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku.

Slávenie sviatku večer pred jeho skutočným termínom prebrala cirkev zo židovskej tradície. Pre Židov sa totiž deň začína predchádzajúcim večerom.

Preto sa slávnostné vianočné omše slúžia o polnoci z 24. na 25. decembra. Hlavná vianočná omša je však 25. decembra predpoludním.

V prevažne evanjelických dedinách stredného Slovenska nájdeme staré pomenovanie Dohviezdny večer. Používajú sa aj spojenia Pôstny alebo Postiaci a Svätý večer.

V Novohrade a v časti Hontu a Zemplína sa zachovalo staré slovo Kračún. Používa ho aj ukrajinčina (Kračun), bulharčina (Kračon), maďarčina (Karácsony) aj rumunčina (Grăčiun).

Jeho etymológia sa vysvetľuje dvojako - pochádza buď zo slovesa krátiť, čo súvisí s krátkosťou dní v čase zimného slnovratu, alebo z latinského creatio – narodenie.

V juhozápadnej polovici Slovenska sa ustálil názov Vianoce zo staronemeckého Winnahten. V severovýchodnej časti Slovenska sa na označenie Vianoc používa slovo Hody. V severnej časti Trenčianskej stolice a na Kysuciach sa im hovorilo jednoducho Sviatky.

Vianoce boli až do 16. storočia zároveň novoročnou oslavou, pretože 1. január sa chápal len ako ôsmy deň vianočný.

Začínal sa nimi nový hospodársky rok, a preto boli popretkávané množstvom magických úkonov, ktoré mali zabezpečovať prosperitu hospodárstva a rodiny. Ľud veril, že “tak ako bolo cez Vianoce, bude aj po celý rok”.

Po dedine chodili mládenci v maskách kozy alebo býka s magickou plodonosnou funkciou. Symbolizovali potenciu a počas výstupu v každom dome sa vyváľali v hnoji alebo na zemi, čím jej odovzdali silu svojej plodnosti.

Dôležitým predmetom plodonosnej mágie bola slama, a to nielen v Európe ale aj v Ázii, Amerike a v Tichomorí. Ľudia ju stlali pod štedrovečerný stôl a spávali na nej.

Vianočná slama sa podkladala pod sliepky, aby dobre niesli, obväzovali sa ňou stromy, aby dobre rodili, alebo sa pálila na obilnom poli. Magickú funkciu ľudia pripisovali aj závesným slameným predmetom, ktoré nazývali kvočka, pavúk alebo slamená baba.

Boli to predmety upletené zo slamy alebo klásky zapichnuté do zemiaka a ozdobené srsťou, stuhami a poľnými plodinami.

Niekedy mali stromovitý tvar a boli vlastne predchodcami vianočného stromčeka. Po Vianociach ich gazdiné odkladali do komory a používali ako magický predmet v ľudovom liečení.

Z ďalších zvyklostí možno spomenúť železnú reťaz, ktorou sa omotali nohy stola, čo malo zaručiť súdržnosť rodiny. Gazdovia dávali k štedrovečernému stolu aj dožinkový veniec, aby si zabezpečili dobrú úrodu v nasledujúcom roku.