Vianoce v Rumunsku a Moldavsku sú iné, tvrdí misionárka

NITRA 28. decembra (WEBNOVINY) – Netradičné Vianoce zažila misionárka z Nitry v uplynulých rokoch v Rumunsku a Moldavsku. Sestra Juliana z Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého so sídlom v Ivanke pri Nitre žila 13 rokov vo východnom Rumunsku v meste Roman. Dva roky strávila v moldavskom meste Orhei. Pracovala pre charitu a starala sa o chorých a chudobných.


Vianoce v týchto krajinách sa od tých našich v mnohom odlišujú. Pravoslávni veriaci začínajú prísny pôst už 15. novembra, ktorý dodržiavajú až do polnoci z 24. na 25. decembra. „Nejedia mlieko, syry, mäso ani vajcia. Bez vajíčok a mlieka vedia aj piecť, čo si my nevieme predstaviť,“ hovorí sestra Juliana. Pravoslávni aj katolícki veriaci majú Štedrú večeru až v noci, keď sa vrátia z polnočnej omše. Na sviatočnom stole býva pečené a grilované mäso, klobásy, zemiaky smažené na oleji, podľa toho, kto si čo môže dovoliť.

Nechýba tradičný koláč „kozonak“, čo je vlastne naša vianočka, len má pozdĺžny tvar. „Žiadny sviatok nesmie byť bez kapustného lista, do ktorého zabalia mäso a ryžu. Je to tak v Rumunsku aj Moldavsku,“ hovorí sestra Juliana. Ryba sa v týchto končinách s Vianocami nespája, zemiakový šalát však áno. Rumuni ho ale pripravujú na iný spôsob – s kuracím mäsom a zeleninou.

Polievku na Vianoce nejedia, na miesto nej sa podáva množstvo predjedál. Jedným z nich je v oboch krajinách huspenina, obyčajne z kohúta alebo moriaka. V Moldavsku je slávnostnou polievkou boršč s mäsovými haluškami.

V Rumunsku majú veľmi silnú tradíciu koledy. Deti začínajú koledovať od domu k domu 24. decembra, za to dostávajú ako výslužku rôzne dobroty alebo nejaké drobné. Koledovanie trvá až do Troch kráľov 6. januára. Na Nový rok je zvykom chodiť po domoch s vinšom, pre šťastie miestni rozhadzujú na dvoroch aj v domoch zrnká ryže, pšenice alebo jačmeňa. Darčeky si Rumuni dávajú až ráno 25. decembra. Vianočný stromček býva v kostoloch, v domácnostiach podľa finančnej situácie.

V Moldavsku sa až 93,3 percent obyvateľov hlási k pravoslávnemu náboženstvu. „Stretli sme sa tam s väčšou nedôverou k nám ako v Rumunsku, kde boli silné katolícke farnosti. V Moldavsku je veľa siekt a keď sme mali svätú omšu v dome, automaticky si mysleli, že sme nejaká sekta,“ hovorí misionárka. V tejto východoeurópskej krajine zažila aj násilné prepadnutie priamo v dome, kde bývala s ďalšou misijnou sestrou. Miestni Rómovia si mysleli, že keďže sú cudzinky, majú peniaze. Za pár hodín ich dolapila polícia.

Moldavsko je podľa sestry Juliany pekná krajina, ktorú však veľmi poznačilo 50 rokov komunizmu. Dnes tam badať veľké sociálne rozdiely. Mnohí obyvatelia odišli za lepším životom do zahraničia. Sestra Juliana hodnotí svoje roky v Rumunsku a Moldavsku ako náročné. Stretla sa tam s veľkou biedou a smutnými osudmi. Mnohí ľudia však dnes vďaka nej vedú nový život, a to dôvod, pre ktorý sa vydala na cestu misionárky.