Vianoce v Európe: Koledy, príchod škriatkov či návšteva sauny

Turku/Atény/Londýn/Kyjev 24. decembra (TASR) - Zatiaľ čo v niektorých európskych krajinách sa ľudia obdarúvajú 24. decembra - v predvečer Narodenia Pána -, v iných štátoch si darčeky pod vianočným stromčekom ľudia nájdu o deň neskôr, v prvý sviatok vianočný. Rozličné vianočné tradície v jednotlivých európskych štátoch priblížili spravodajská stanica BBC i nemecký týždenník Der Spiegel.


V bývalej metropole Fínska Turku sa oslavy Štedrého dňa začínajú o 12.00 h prečítaním vyhlásenia vianočného pokoja. Rodiny potom spoločne idú na cintorín a do sauny. Súčasťou sviatočných zvyklostí je ukrývanie mandlí do ryžovej kaše. Toho, kto vo svojej porcii mandľu nájde, údajne čaká šťastný rok. Keďže darčeky nosí mýtická postava Joulupukki, čo znamená "Vianočný cap", ľudia večer rozdávajú darčeky oblečení do capích masiek.

Islandské deti navštívi počas 13 dní pred Vianocami postupne 13 vianočných škriatkov nazývaných Jólasveinn (v množnom čísle Jólasveinar), ktoré žijú v lese a do miest prichádzajú len vo vianočnom období. Dobrým deťom vložia do pančúch darčeky, a zlým zase zhnité zemiaky. Podľa ďalšej tradície musí každý na Vianoce dostať nový kus oblečenia. Vianočným jedlom na Islande je pečené jahňacie stehno.

V Grécku chodia na Štedrý večer deti od domu k domu a spievajú koledy, za čo dostávajú sladké odmeny. Pred Vianocami sa okolo dreveného kríža obmotá vetvička čerstvej bazalky. Tá sa používa na pokropenie príbytku vodou, čo má odohnať zlomyseľných škriatkov nazývaných Kallikantzaros (v množnom čísle Kallikantzaroi), žijúcich v podzemí. Na Štedrý večer sa pečie špeciálny vianočný chlieb tsureki (christopsomo), ktorý má na povrchu z cesta vytvarovaný kríž. Darčeky sa zvyčajne rozbaľujú až 1. januára, keď si ich ľudia nájdu ukryté pod posteľou.

V Británii sa ľudia obdarúvajú 25. decembra. V noci prichádza cez komín vianočná postava, ktorá je obdobou amerického Santu Clausa, a deťom prináša prekvapenia do pančúch visiacich na krbe. Tradičnú výzdobu domácností tvorí imelo. Mnohí ľudia sledujú v televízii po rannej návšteve kostola popoludňajší prejav vládnuceho monarchu, v súčasnosti teda kráľovnej Alžbety II.

Briti si najčastejšie pochutnávajú na plnenej pečenej morke so zemiakmi a zeleninou. Obľúbeným dezertom je vianočný puding, v ktorom sú ukryté mince a malé darčeky. Významný je aj Druhý sviatok vianočný alebo tzv. Boxing Day, keď si ľudia na britských ostrovoch navzájom vyjadrujú vďačnosť.

V Taliansku sa deti na darčeky môžu tešiť 25. decembra, ktorý je pre Talianov hlavným vianočným sviatkom, keď sa koná aj slávnostný obed. Jeho súčasťou sú mäsové kotlety, zapečené cestoviny s kuracím alebo morčacím mäsom či grilované ryby, krevety a chobotnice. Na Štedrý večer nie je, podobne ako v ďalších krajinách, dovolené jesť mäso. Najviac darčekov však deti dostávajú až 6. januára - nosí im ich striga Befana.

V nemecky hovoriacich krajinách je bežná návšteva polnočnej omše. Na štedrovečernú večeru jedia Nemci kapra, hus či klobásky s chlebom a nechýbajú ani vianočné medovníky.

Vo Francúzsku je 24. december bežným pracovným dňom. Oslavy sa začínajú až večer hodmi, počas ktorých sa servíruje sedem rôznych jedál a 13 druhov dezertov symbolicky určených pre 12 apoštolov a Ježiša Krista. Deti si darčeky od Pera Noëla (Otca Vianoc) nájdu pod stromčekom ráno na prvý sviatok vianočný.

V Španielsku je čas adventu pokojným obdobím, keď sú okná na domoch ozdobené sviečkami, ktoré malému Ježiškovi svietia na cestu domov. Deťom nosia darčeky 6. januára Traja králi. V Španielsku si ľudia nestavajú vianočné stromčeky, ale namiesto toho majú v domácnostiach betlehemy.

Na Ukrajine, kde 25. december - Prvý sviatok vianočný - pripadá podľa pravoslávneho kalendára juliánskeho na 7. januára kalendára gregoriánskeho, je súčasťou vianočného menu 12 chodov symbolizujúcich 12 apoštolov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR