VIA IURIS: V SR korupciu stíhajú.Nie však vysoko postavených politikov

Bratislava 26. júla (TASR) – Krajský súd v Prahe odsúdil Davida Ratha, stredočeského hajtmana a bývalého poslanca parlamentu (ČSSD) okrem iného aj za korupciu. Česká republika sa tak pridala k ďalším postkomunistickým krajinám ako napríklad Chorvátsko a Rumunsko, v ktorých boli tiež úspešne odstíhaní vysokopostavení politici. Slovenská prokuratúra je pri pohľade na percento úspešnosti obžalôb v súvislosti s korupciou na tom porovnateľne ako prokuratúra v Chorvátsku a Rumunsku. Nie sú však medzi nimi podľa občianskeho združenia VIA IURIS vysokopostavení politici a štátni funkcionári. TASR informovalo občianske združenie VIA IURIS.


Ako tvrdí občianske združenie, v Chorvátsku bol napríklad za korupciu odsúdený bývalý premiér Sanader, v Rumunsku bývalý premiér Nastase a stíhaný je súčasný premiér Ponta. „Zároveň v Rumunsku vlani odsúdili 24 starostov, sedem sudcov, päť poslancov, dvoch exministrov. Vďaka úspešným a dobre pripraveným kauzám sa Rumunská protikorupčná prokuratúra stala štvrtou najpopulárnejšou inštitúciou v krajine,“ tvrdí VIA IURIS.

Podľa združenia bolo za obdobie od roku 2000 až 2014 na Slovensku v priemere ročne obžalovaných 97 ľudí, za celé obdobie celkom 1454 osôb za korupčné trestné činy a za rovnaké obdobie bolo ročne priemerne odsúdených za uvedené skutky 91 osôb, za celé obdobie celkom 1359 osôb.

„Z uvedeného vyplýva 96,5-percentná úspešnosť pri podávaní obžalôb v korupčných trestných činoch,“ konštatuje VIA IURIS, pričom sa v štatistikách odvoláva na štatistické prehľady trestnej a netrestnej činnosti Generálnej prokuratúry, Úradu špeciálnej prokuratúry.

Chorvátsky USKOK (špecializovaný vyšetrovací úrad) podľa združenia má pri trestných činoch korupcie úspešnosť viac ako 90 percent v pomere obžalovaných k odsúdeným za rok 2010.

„Podobne úspešne pritom vychádza aj ďalšie porovnanie, úspešnosť obžalôb v celej agende Špeciálnej prokuratúry SR, keď v období 2007 – 2014 je percento úspešnosti obžalôb 86 percent,“ tvrdí VIA IURIS.

Podľa združenia teda problém na Slovensku nespočíva v tom, že by slovenská prokuratúra a polícia nedokázali vyšetriť a obžalovať trestné činy tak, že súd v drvivej väčšine prípadov rozhodne o vine a uloží trest. „Zásadný kvalitatívny rozdiel je však v tom, kto, aké osoby tieto štatistiky napokon tvoria. Na rozdiel od Česka, Rumunska a Chorvátska rozhodne medzi nimi nie sú vysokopostavení politici a štátni funkcionári,“ uzatvára VIA IURIS.