|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
05. februára 2013
VIA IURIS sa zamyslela nad Harabinovými disciplinárkami
Organizácia VIA IURIS si myslí, že Ústavný súd SR možno už nebude schopný prijať žiadne rozhodnutie v disciplinárnych prípadoch Štefana Harabina a návrhy na neho bude musieť zamietnuť z ...
Zdieľať
BRATISLAVA 5. februára (WEBNOVINY) - Organizácia VIA IURIS si myslí, že Ústavný súd SR možno už nebude schopný prijať žiadne rozhodnutie v disciplinárnych prípadoch Štefana Harabina a návrhy na neho bude musieť zamietnuť z procesného dôvodu - pre nedosiahnutie väčšiny siedmich hlasov sudcov, ktorá je potrebná na uznanie viny alebo neviny.
VIA IURIS prišla k takémuto záveru na základe rozboru nedávneho rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu o žalobe Štefana Harabina na štát. Predseda Najvyššieho súdu SR sa vtedy sťažoval pre disciplinárny postih, ktorým ho potrestal ústavný súd za nevpustenie kontroly ministerstva financií na súd.
„Z právneho rozboru tohto rozhodnutia vyplývajú viaceré závažné požiadavky, ktoré bude musieť Ústavný súd SR rešpektovať nielen v tomto, ale aj v ďalších disciplinárnych konaniach voči Štefanovi Harabinovi, ktoré boli začaté na návrh bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej,“ uviedla vo svojom stanovisku VIA IURIS.
Podľa organizácie ESĽP nerozhodol, že disciplinárne stíhanie a potrestanie Harabina bolo neopodstatnené.
Harabinovi znížili plat o 70 percent
„Európsky súd teda nedal Š. Harabinovi za pravdu v tom, že mal právo odmietnuť kontrolu zo strany ministerstva financií a že jeho potrestanie Ústavným súdom SR bolo svojvoľné a diskriminačné,“ napísala VIA IURIS. Podľa jej rozboru by ESĽP nepovažoval za diskriminačné a svojvoľné konanie voči Harabinovi, ak by ústavný súd v novom konaní vyniesol rovnaké meritórne rozhodnutie. Musel by však postupovať správne pri rozhodovaní Harabinových námietkach zaujatosti voči ústavným sudcom.
V disciplinárnom konaní ústavný súd uznal Harabina vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia a potrestal ho znížením jeho ročného platu o 70 percent. Ústavný súd vtedy nevyhovel žiadnej Harabinovej námietke zaujatosti. Ak by totiž chcel ústavný súd rozhodnúť o vine alebo nevine Harabina, muselo za rozhodnutie hlasovať aspoň sedem sudcov, inak by sa návrh musel zamietnuť pre nedosiahnutie potrebnej väčšiny.
Tým, že nebol vylúčený žiaden zo sudcov, Ústavný súd SR zabezpečil, že v prípade hlasovania všetkých trinástich sudcov aj v prípade najtesnejšieho rozdielu dopadne hlasovanie v pomere 7:6 hlasov, či už za rozhodnutie o vine alebo nevine Harabina. Už pri vylúčení jedného sudcu mohlo hlasovanie dopadnúť v pomere hlasov 6:6 a ústavný súd by nemusel prijať rozhodnutie.
V prípade tohto disciplinárneho návrhu rozhodovalo celé plénum.
Podľa ESĽP však ústavný súd nemohol „paušálne“ odmietnuť vylúčenie kohokoľvek zo sudcov iba pre potrebu zabezpečiť, aby bolo vždy možné dosiahnuť potrebnú väčšinu sedem hlasov sudcov na prijatie uznesenia. „Ústavný súd sa mal zaoberať jednotlivými námietkami zaujatosti podanými Štefanom Harabinom voči jednotlivým namietaným sudcom a posudzovať, či pri nich existuje alebo neexistuje dôvod na vylúčenie sudcov, a neakceptovanie námietok zaujatosti mal dostatočne odôvodniť,“ vysvetlila záver ESĽP VIA IURIS.
V prípade tohto disciplinárneho návrhu rozhodovalo celé plénum. Už pred tým však niektoré senáty konali v iných prípadoch, ktoré sa dotýkali Harabina a z nich boli vylúčení sudcovia Ladislav Orosz a Juraj Horváth. Najmä vo vzťahu k nim podľa analýzy VIA IURIS vznikli pochybnosti o ich nestrannosti. Ústavný súd mal presvedčivo odôvodniť, prečo námietky zaujatosti voči nim neboli v aktuálnom prípade rozhodovanom plénom neodôvodnené.
„Rozhodnutie Európskeho súdu však neznamená, že sudcovia Orosz a Horváth, ktorí boli vylúčení v predchádzajúcich senátnych konaniach týkajúcich sa Š. Harabina, musia byť automaticky vylúčení aj v predmetnom disciplinárnom konaní,“ dodala VIA IURIS. Ak Ústavný súd SR uvedie také dôvody, ktoré rozptýlia pochybnosti o ich nezaujatosti, môže to ospravedlniť účasť týchto dvoch sudcov, ktorí boli v minulosti vylúčení.
Z rozhodnutia Európskeho súdu podľa VIA IURIS vyplýva, že záujem na tom, aby súd bol nestranný, musí prevažovať nad obavou, že sa znižuje pravdepodobnosť, že návrh získa sedem hlasov potrebných na prijatie meritórneho rozhodnutia ústavného súdu.
VIA IURIS prišla k takémuto záveru na základe rozboru nedávneho rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu o žalobe Štefana Harabina na štát. Predseda Najvyššieho súdu SR sa vtedy sťažoval pre disciplinárny postih, ktorým ho potrestal ústavný súd za nevpustenie kontroly ministerstva financií na súd.
„Z právneho rozboru tohto rozhodnutia vyplývajú viaceré závažné požiadavky, ktoré bude musieť Ústavný súd SR rešpektovať nielen v tomto, ale aj v ďalších disciplinárnych konaniach voči Štefanovi Harabinovi, ktoré boli začaté na návrh bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej,“ uviedla vo svojom stanovisku VIA IURIS.
Podľa organizácie ESĽP nerozhodol, že disciplinárne stíhanie a potrestanie Harabina bolo neopodstatnené.
Harabinovi znížili plat o 70 percent
„Európsky súd teda nedal Š. Harabinovi za pravdu v tom, že mal právo odmietnuť kontrolu zo strany ministerstva financií a že jeho potrestanie Ústavným súdom SR bolo svojvoľné a diskriminačné,“ napísala VIA IURIS. Podľa jej rozboru by ESĽP nepovažoval za diskriminačné a svojvoľné konanie voči Harabinovi, ak by ústavný súd v novom konaní vyniesol rovnaké meritórne rozhodnutie. Musel by však postupovať správne pri rozhodovaní Harabinových námietkach zaujatosti voči ústavným sudcom.
V disciplinárnom konaní ústavný súd uznal Harabina vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia a potrestal ho znížením jeho ročného platu o 70 percent. Ústavný súd vtedy nevyhovel žiadnej Harabinovej námietke zaujatosti. Ak by totiž chcel ústavný súd rozhodnúť o vine alebo nevine Harabina, muselo za rozhodnutie hlasovať aspoň sedem sudcov, inak by sa návrh musel zamietnuť pre nedosiahnutie potrebnej väčšiny.
Tým, že nebol vylúčený žiaden zo sudcov, Ústavný súd SR zabezpečil, že v prípade hlasovania všetkých trinástich sudcov aj v prípade najtesnejšieho rozdielu dopadne hlasovanie v pomere 7:6 hlasov, či už za rozhodnutie o vine alebo nevine Harabina. Už pri vylúčení jedného sudcu mohlo hlasovanie dopadnúť v pomere hlasov 6:6 a ústavný súd by nemusel prijať rozhodnutie.
V prípade tohto disciplinárneho návrhu rozhodovalo celé plénum.
Podľa ESĽP však ústavný súd nemohol „paušálne“ odmietnuť vylúčenie kohokoľvek zo sudcov iba pre potrebu zabezpečiť, aby bolo vždy možné dosiahnuť potrebnú väčšinu sedem hlasov sudcov na prijatie uznesenia. „Ústavný súd sa mal zaoberať jednotlivými námietkami zaujatosti podanými Štefanom Harabinom voči jednotlivým namietaným sudcom a posudzovať, či pri nich existuje alebo neexistuje dôvod na vylúčenie sudcov, a neakceptovanie námietok zaujatosti mal dostatočne odôvodniť,“ vysvetlila záver ESĽP VIA IURIS.
V prípade tohto disciplinárneho návrhu rozhodovalo celé plénum. Už pred tým však niektoré senáty konali v iných prípadoch, ktoré sa dotýkali Harabina a z nich boli vylúčení sudcovia Ladislav Orosz a Juraj Horváth. Najmä vo vzťahu k nim podľa analýzy VIA IURIS vznikli pochybnosti o ich nestrannosti. Ústavný súd mal presvedčivo odôvodniť, prečo námietky zaujatosti voči nim neboli v aktuálnom prípade rozhodovanom plénom neodôvodnené.
„Rozhodnutie Európskeho súdu však neznamená, že sudcovia Orosz a Horváth, ktorí boli vylúčení v predchádzajúcich senátnych konaniach týkajúcich sa Š. Harabina, musia byť automaticky vylúčení aj v predmetnom disciplinárnom konaní,“ dodala VIA IURIS. Ak Ústavný súd SR uvedie také dôvody, ktoré rozptýlia pochybnosti o ich nezaujatosti, môže to ospravedlniť účasť týchto dvoch sudcov, ktorí boli v minulosti vylúčení.
Z rozhodnutia Európskeho súdu podľa VIA IURIS vyplýva, že záujem na tom, aby súd bol nestranný, musí prevažovať nad obavou, že sa znižuje pravdepodobnosť, že návrh získa sedem hlasov potrebných na prijatie meritórneho rozhodnutia ústavného súdu.