VIA IURIS: Novela infozákona by mala zvýšiť verejnú kontrolu

Bratislava 7. februára (TASR) – Rozsiahla novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám (tzv. infozákona) by mala zvýšiť verejnú kontrolu úradov. Domnieva sa to mimovládna organizácia Via Iuris, ktorej predstavitelia sa podieľali na viac rokov trvajúcej príprave zmien v infozákone. Práce na novele v týchto dňoch na Ministerstve spravodlivosti SR finišujú.


Pracovná skupina vytvorila návrh obsahujúci dôležité a potrebné zmeny, vysvetlil právnik Via Iuris Peter Wilfling. Bol jedným z členov ministerskej pracovnej skupiny, v ktorej pracovali okrem rezortných odborníkov i zástupcovia štátnych orgánov, obcí a tretieho sektora. Navrhnuté zmeny môžu podľa Wilflinga odstrániť nejasnosti a nedostatky dnes platného zákona a posilniť verejnú kontrolu.

„V tomto štádiu je to však stále len dobre spracovaný návrh pracovnej skupiny. Vedenie ministerstva spravodlivosti teraz musí rozhodnúť o tom, v akej podobe predloží novelu infozákona do pripomienkového konania,“ upozornil Wilfling. Via Iuris v tlačovej správe pripomenula, že za 16 rokov platnosti infozákona si mnohé úrady našli cestičky, ako ho obchádzať či vykladať jeho ustanovenia takým spôsobom, ktorý im umožnil utajovať informácie o ich činnosti.

Preto je potrebné niektoré ustanovenia zákona vyjasniť a upraviť, mieni organizácia. „Infozákon predstavuje kľúčovú právnu normu umožňujúcu efektívnu verejnú kontrolu úradov a politikov. Veríme preto, že ministerstvo dodrží verejný prísľub a nijak nebude oslabovať existujúce právo verejnosti na informácie,“ uviedol Wilfling. Vo Via Iuris dúfajú, že rezort bude riešiť existujúce nejasnosti a nedostatky, ktoré v súčasnosti umožňujú utajovať informácie pred občanmi a bránia efektívnej verejnej kontrole moci.

Organizácia považuje za potrebné, aby novela infozákona zabezpečila sprístupňovanie rozhodnutí polície a prokuratúry týkajúce sa vyšetrovania korupčných, ekonomických a extrémistických trestných činov. „Súčasné znenie zákona totiž umožňuje takéto rozhodnutia polície a prokuratúry utajovať. Verejnosť tak nemôže kontrolovať, či si polícia a prokuratúra plní svoje povinnosti a naozaj vyšetruje a stíha trestné činy v spomínaných oblastiach,“ ozrejmil Wilfling.

Medzi priority Via Iuris patrí aj riešenie problému utajovania informácií o výkone právomoci verejných činiteľov, napríklad ich mien a priezvisk, ktoré sa podľa Wilflinga deje z dôvodu údajnej ochrany ich osobných údajov. Tiež však aj problém zneužívania zákona o utajovaných skutočnostiach na zamlčiavanie informácií, ktoré by mali byť verejné.

Novela infozákona sa do pripomienkovania dostala už v roku 2015, keď ministerstvo spravodlivosti viedol Tomáš Borec (Smer-SD). Jej príprava trvala viac ako dva roky. Minister vtedy ocenil, že sa podarilo nájsť kompromisné riešenie.

Novela mala umožniť získať občanom legálne viac informácií, verejnosť mala mať napríklad lepší prehľad o zverejnených zmluvách so štátom a zmenách v nich, ako aj o platoch a odmenách štátnych manažérov. Rezort však napokon v legislatívnom procese nepokračoval a novela sa nedostala na rokovanie vlády.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR