Vernisáž výstavy Záboja Bohuslava Kuľhavého v Dome umenia

BRATISLAVA 7. mája (WN/PR) - Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Národné osvetové centrum a autor Vás srdečne pozývajú na

výstavu:

ZÁBOJ BOHUSLAV KUĽHAVÝ
ALTERNATÍVNA POSTMODERNA



Termín vernisáže: 12. mája 2009 o 17.00 hod.
Miesto: Národné osvetové centrum – Dom umenia, Námestie SNP 12, Bratislava
Kurátor výstavy: Ľubomír Podušel
Trvanie výstavy: do 7. júna 2009

Záboj Bohuslav Kuľhavý (nar. 9. februára 1937), pochádza zo Závažnej Poruby (okres Liptovský Mikuláš, Stredné Slovensko). Do slovenského výtvarného umenia vstúpil na začiatku 60. rokov dvadsiateho storočia. Pohyboval sa v okruhu umelcov, ktorí sú znamí pod názvom Skupina Mikuláša Galandu. Študoval súkromne u zakladateľa moderného slovenského umenia Martina Benku (1888 - 1971). V roku 1964 sa presťahoval do Bratislavy, kde naplno začal rozvíjať svoju maliarsku tvorbu.Od raných prác poznačených realizmom (voľných kresieb a grafických listov), prešiel etapou štylizácie, deformácie, abstrahovaných foriem a krátkym obdobím recepcie kubizmu a surrealizmu. Neskôr vytvoril typ tzv. panelovej maľby a prešiel k novej kompozícii obrazu založenej na princípe "sústavy rozdielnych výtvarných polôh“. Uviedol ju do života v prvej polovici 70. tych rokov dvadsiateho storočia na samostatnej výstave obrazov v Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave. Ešte predtým (1963) usporiadal prvú samostatnú výstavu v Slovenskom národnom múzeu v Martine a v roku 1969 výstavu svojich diel v Lasson Gallery of Modern Art v Londýne(spolu s vlastným Manifestom). Záboj Bohuslav Kuľhavý reprezentoval naše umenie na výstave Súčasné slovenské výtvarné umenie v Prahe v roku 1963 a v roku 1968 zasa na Medzinárodnom bienále mladých výtvarníkov Danuvius 1968 v Bratislave.

Jeho maliarska výpoveď je založená na koexistencii viacerých podôb výtvarnej reči (tzv. maliarstvo s prevahou rozumu, maliarstvo s prevahou citu, maliarstvo relatívnej rovnováhy rozumu a citu). Záboj Bohuslav Kuľhavý tak predstavil zvolením rozdielnych foriem na jednom obraze nové chápanie objektivity v umení. Pokúšal sa tak zbaviť doterajšieho vyhraneného individualizmu a subjektivizmu v maliarstve. Jeho „Sústava rozdielnych výtvarných polôh“ tak odrážala mnohotvárnosť maliarskeho poznania skutočnosti (minulej a súčasnej). Odtiaľ bol už iba krok k formulácii Kuľhavého osobitej výtvarnej výpovede založenej na prekrývaní výtvarných symbolov skutočnosti v obraze spôsobom, ktorým sa maliar snažil o súhru rôznych uhlov pohľadu v rôznorodej výtvarnej skutočnosti namaľovanej na princípe polyekránovej zostavy, t.j. kompozícii nie jedného ale viacerých obrazových celkov v kontexte tohto ktorého diela. Takáto kompozícia sa u neho stala živým organizmom postmodernej doby, a tomu zodpovedajúceho maliarskeho vyjadrenia. Kuľhavý ako jeden z prvých presadzoval na Slovensku postmoderné maliarstvo a možno ho považovať za jeho hlavného predstaviteľa u nás. K svojmu postmodernému výtvarnému prejavu dospel sám, postupne a systematicky, rozvíjajúc svoje úsilie v domácom kultúrnom prostredí nezávisle na cudzích vzoroch. To všetko po roku 1980, paralelne s vývinom postmoderného maliarstva vo svete. Svedčí o tom aj ocenenie, ktoré získal za svoju tvorbu v zahraničí, počas svojho pôsobenia v USA v rokoch 1987 - 1988 od Metropollitan Museum of Art v New Yorku. O to osobitnejší sa javí jeho prínos dnes, v čase, keď sa k odkazu postmoderny a jej dosahu na náš život hlásia mnohí, predovšetkým mladší umelci.

Táto výstava predstavuje prierez celoživotnou tvorbou Záboja Bohuslava Kuľhavého, rozvíjajúcu sa - povedané umelcovými vlastnými slovami podľa presvedčenia, že - "sloboda pocitu je výsledkom poznávania svojho duchovného vnútra - prichádza z vnútra a nie zvonku." Podľa neho "skutočný postmodernizmus“ v maliarstve je súhrnom rozdielnych kvalít (polôh, štýlov) ma jednom obraze. Možno povedať, že Záboj Bohuslav Kuľhavý bol prvý, kto tento poznatok (nadobudnutý individuálnym smerovaním) zaviedol do výtvarnej praxe. Formuloval základné kvalitatívne stupne svojej maľby založené na akceptovaní princípu tzv. objemového myslenia, t.j. profesionality, sebareflexie, synesteziálnych efektov, ktoré vyúsťujú v niekoľkých zónach jeho tvorby. Spomedzi nich je najrozšírenejšia tzv. stredná zóna, akýsi medzistupeň predstavuje relaxačná zóna a kvalitatívny vrchol umelcovej tvorby predstavuje majstrovská zóna.

Filozofia postmodernizmu a stav poznania v tejto oblasti boli a sú vecou srdca Záboja Bohuslava Kuľhavého. Podoba jeho maliarstva dokazuje, že možnosť objavovať nie je v umení vyčerpaná, že obraz má a aj v budúcnosti bude mať svoje nezastupiteľné miesto vo výtvarnom umení, že maliarstvo chápe obraz ako prípravu "hlbšieho" aktu, kde vnímaním rôznych štýlových hodnôt naraz sa môžeme naučiť vidieť rovnako "naraz" aj okolitý svet. Hlbší meditatívny ponor by nás mal viesť k lepšiemu poznaniu seba samého a k postupnému odkrývaniu a odstraňovaniu negatív i naopak, k posilňovaniu a odhaľovaniu našich nových možností v umení, a v živote. Poukázali na to aj samostatné výstavy umelcovej tvorby usporiadané v poslednom období v Budapešti, Českých Budějoviciach, Bratislave a Prahe. Prítomná výstava tak približuje verejnosti a zároveň zhodnocuje jeho celoživotný vklad do vývinu slovenského výtvarného umenia v domácom i medzinárodnom kontexte.

Bližšie informácie na: www.nocka.sk