Verejné vysoké školy sú málo transparentné, tvrdí INEKO

BRATISLAVA 23. júla (WEBNOVINY) - Bariérou efektívneho riadenia slovenských verejných vysokých škôl je nízka transparentnosť.


Konštatuje to Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) v analýze riadenia vysokých škôl.

Riadiace orgány VŠ zverejňujú na svojich webstránkach len minimum informácii o svojich úlohách, činnosti či členoch.

"Nedostatok informácií o riadení znižuje sledovateľnosť orgánov akademickou obcou a spoločnosťou, teda tými, ktorým sa riadiace orgány za svoju činnosť zodpovedajú, a tým oslabuje tlak na kvalitné a zodpovedné riadenie vysokých škôl," uvádza v analýze spolupracovníčka inštitútu INEKO Zuzana Dančíková.

Keďže naše verejné vysoké školy často čelia kritike pre nízku kvalitu, inštitút vo februári tohto roka preskúmal ich internetové stránky.

Zistil, že vedenie škôl skôr neposkytuje informácie o povinnostiach a právach svojich orgánov. Síce informuje o zasadnutiach orgánov, no z diania zasadnutí sa návštevník stránky dozvie len málo.

"Zápisnice i výročné správy sú spravidla skratkovité a poskytujú iba veľmi obmedzené informácie o činnosti a rozhodovaní orgánov," poznamenala Dančíková.


"Tajné" dokumenty

Takmer vôbec nezverejňujú dokumenty, o ktorých rokujú a na ktoré odkazujú v zápisniciach a výročných správach.

Školy tiež nezverejňujú návrhy dokumentov pred ich prerokúvaním, čo bráni širšej diskusii o daných témach.

Podľa INEKO by verejným vysokým školám pomohlo v efektívnom riadení, keby na svojich stránkach včas zverejňovali podrobné a prehľadné informácie o úlohách, činnosti a členoch všetkých riadiacich orgánov.

"Zverejňovanie komplexných informácií napríklad o strategických či finančných rozhodnutiach a ich príčinách uľahčí ich kontrolu zo strany akademickej obce i spoločnosti a povedie ku kvalitnejším rozhodnutiam," uvádza Dančíková v analýze. Ako dodala, slabá kontrola znižuje motiváciu orgánov rozhodovať zodpovedne.


"Explain or comply"

INEKO vidí cestu k efektívnejšiemu riadeniu škôl aj vo vytvorení štíhlejšieho riadiaceho orgánu s obmedzeným počtom členov, ktorý by získal rozhodovacie právomoci akademického senátu.

Senát by sa mohol stať poradným a dozorným orgánom. Právomoci vedeckých rád by sa mohli preniesť na riadiaci orgán, prípadne na akademický senát.

Inštitút tiež odporúča zvážiť zavedenie princípu "explain or comply", ktorý by školám štruktúru riadenia iba odporúčal. "Princíp by školám umožnil ísť vlastnou cestou, ak vysvetlia a dokážu, prečo je ich štruktúra riadenia lepšia," konštatuje Dančíková.

Zavedenie tohto princípu by však bolo problematické v prípadoch, kde by napríklad existujúce orgány museli rozhodnúť o tom, či obmedzia vlastné právomoci v súlade s odporučením alebo budú obhajovať zachovanie status quo.