Veľký ohlas mala historizujúca esej Karola Goláňa Rok so štúrovcami

Bratislava 9. júla (TASR) - Osobnosť Ľudovíta Štúra a jeho pokolenia už dve storočia pozitívne rezonuje v našom národnom spoločenstve. Svedčí o tom aj neustále stúpajúci počet literátov - dramatikov, prozaikov i básnikov, ale aj vedeckých pracovníkov - historikov, literárnych historikov, filozofov a pedagógov, ktorí sa k ideovému odkazu Ľudovíta Štúra a k výsledkom úsilia jeho generácie neustále vracajú.


Jedným z nich bol aj univerzitný profesor Karol Goláň (1895 Vsetín - 1961 Bratislava), historik, pedagóg a spisovateľ - autor literatúry faktu. Po pedagogických a filozofických štúdiách v Hradci Králové a Prahe ako učiteľ pôsobil na viacerých miestach západného Slovenska, najdlhšie v Myjave a v Bratislave. Na Myjave vyše troch rokov redigoval Noviny z pod Bradla a k tomuto kraju si zachoval vrelý vzťah aj po odchode do Bratislavy. Ako historika a spisovateľa ho zaujímali najmä dramatické udalosti z našich národných dejín. Na druhej strane mu boli najpresvedčivejšou školou slovenského vlastenectva. Z týchto pohnútok napísal historické eseje Revolučné pokolenie (1926), Za svobodu. Slovenské povstanie 1848-1849 (1932), Rok so štúrovcami (1944) a neskôr i ďalšie. Z pohľadu našej témy nás najviac zaujíma dielo Rok so štúrovcami.

Goláňovu historizujúcu esej Rok so štúrovcami môžeme zaradiť do žánru literatúry faktu. (V čase, keď vyšla, literárni teoretici žáner literatúry faktu ešte nedefinovali.) Vyšla v roku 1944 vo Vydavateľstve a kníhtlačiarni Daniela Pažického v Myjave a jej pracovný podtitul znel: Čítanie o odchode slovenských študentov z Bratislavského lýcea v roku 1844. Obálka i titulný list autora uvádzajú takto: Na sté výročie udalosti napísal Karol Goláň. Ak si uvedomíme rok vydania a čitateľsky sa oboznámime s obsahom knihy, pochopíme aj aktuálnosť jej vydania. Schyľovalo sa k Slovenskému národnému povstaniu a v čase okupácie južného Slovenska fašistickým Maďarskom bolo veľmi náležité pripomenúť „maskovaný a falošný liberalizmus maďarský“ a nástup maďarizácie na Slovensku v polovici 19. storočia.

To bol ideový zámer autora a aj vydavateľa. Autor to pripomenul na viac či menej známych faktoch o udalostiach na evanjelickom lýceu v Bratislave v 40-ych rokoch 19. storočia a koncepčne si to rozvrhol takto: Svetlo od Dunaja (1803-1840), Zápas o katedru bibličtiny (1840-1841), Orientačné úzadie boja o Štúra, Borba o Štúrovo námestníctvo, Študentské intermezzo: odchod z lýcea (1844) a Na zboreniskách ústavu slovenského v Prešporku. Z obsahu knihy sa dozvedáme podstatne viac o úlohe evanjelickej cirkvi a jej hodnostárov v tomto zápase. Zároveň však pochopíme, že to bol aj generačný spor staršej, odchádzajúcej a uhorskou štátnosťou poznamenanej generácie, a nastupujúcej generácie slovenských mladoňov, pričom to boli mládenci z celého Slovenska, zo všetkých jeho stolíc a zo všetkých sociálnych vrstiev.

Na pozadí uvádzaných udalostí autor objasnil aj postoje Ľudovíta Štúra v týchto prelomových rokoch. Štúr nemohol odísť do Levoče, lebo už mal premyslený plán svojho nastávajúceho pôsobenia, ťažisko ktorého sa už nakláňalo do terénu politickej činnosti. Plány, ktoré mal, sa nedali uskutočniť z Levoče. Na to bolo treba žiť v Bratislave, v blízkosti politického centra, ktorý predstavovala Viedeň.

Kniha mala veľký čitateľský ohlas. Svedčí o tom aj jej druhé, mierne doplnené a pravopisne upravené vydanie z roku 1956. Tiež vyšlo v jeho kamennom vydavateľstve a tlačiarni Daniela Pažického v Myjave. Na obálke má reprodukciu známej dobovej fotografie Bratislavského hradu z petržalskej strany Dunaja.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR