Veľký európsky prieskum: Sme závislí na smartfónoch?

Prieskum mapuje ich rolu v životoch jednotlivcov a dopady na medziľudské vzťahy. Zisťuje, napríklad, koľko hodín denne majú používatelia telefón pri sebe, na aké činnosti ho využívajú a či s ním zaspávajú pod vankúšom.

Téma závislosti na telefónoch je v posledných rokoch často skloňovaná. Najmä staršia generácia ťažko znáša prítomnosť telefónov na stoloch počas rodinných stretnutí či chatovanie, kým sa s niekým rozprávate.

Prieskum pod názvom „Smart(phone) relationships“ (vzťahy prostredníctvom smartfónu) má za cieľ zistiť rozsah používania telefónov a pripomenúť, že nič nenahradí osobný kontakt. „Ako spoločensky zodpovedný výrobca sa snažíme poukazovať nielen na pozitívne, ale aj negatívne stránky používania mobilných telefónov. Aj keď nám komunikačné zariadenia uľahčujú život, nemalo by ich používanie presiahnuť istú mieru. Prieskum Huawei naznačil, že sa v mnohých prípadoch pohybujeme na hrane. Telefón máme neustále pri sebe a na správy odpovedáme v kine, na večeri, počas rozhovorov s blízkymi,“ komentuje Roman Vaňko, marketingový riaditeľ Huawei.

Nemusí ísť však nutne o závislosť spoločnosti na mobilných zariadeniach.  „Treba skôr hovoriť o nepredpokladaných dôsledkoch rozvoja informačných technológií. Telefón je len zariadenie. Na aké účely či ciele, ako často a zmysluplne, s akými výsledkami ho využívame je  výsostne osobná voľba i zodpovednosť,” vysvetľuje sociologička Silvia Porubänová.

Väčšina užívateľov zaspáva so smartfónom

Podľa prieskumu si až 74 % Európanov pred spaním aspoň občas prečíta maily, textové správy alebo kontroluje svet sociálnych sietí. V susednej Českej republike je toto číslo ešte o niečo vyššie (78 %) a najviac sa komunikácii priamo z postele venujú Poliaci (82 %). Najzdržanlivejší sú v tomto prípade Slovinci so 64 percentami.

Po prebudení nasleduje v Európe podobný scenár, a to až v 70 % prípadov. Aj preto má počas noci smartfón v posteli, napríklad pod vankúšom, v priemere 11 % opýtaných. Kým v Dánsku spí s telefónom až 15 %, Rakúšania si doprajú zdravší spánok a len 5 % si berie telefón pod perinu. Vedľa postele však odpočíva smartfón 65 percentám Európanov.

Takmer polovica ľudí kontroluje telefón niekoľkokrát za hodinu

Prieskum tiež potvrdil, že väčšina z nás sa cíti bez smartfónu stratená. Máme k zariadeniu takú silnú naviazanosť, že musíme jeho displej neustále kontrolovať. Niekoľkokrát za hodinu sleduje obrazovku telefónu takmer polovica Európy. Chorváti sú na svoj telefón asi najviac naviazaní, keďže takmer tretina z nich siahne bezdôvodne k telefónu viac než 12-krát za hodinu. Tento zvyk je výrazne menej frekventovaný v susednom Rakúsku (4 %) alebo Maďarsku (4 %).

Najviac esemeskujú Srbi, najmenej telefonujú Rakúšania

V rebríčku najfrekentovanejších činností sa na prvom mieste umiestnilo posielanie správ (86 %), no v tesnom závese pokračuje čoraz populárnejšie fotografovanie smartfónom (85 %). Prvú trojicu uzatvárajú sociálne siete s 81 %.

Klasické telefonické hovory sú stále v obľube u Poliakov (90 %) a Čechov (89 %), avšak v ostatných krajinách výrazne zaostávajú a najmenej telefonujú rakúski užívatelia (38 %).

Podľa Silvie Porubänovej je masívny nárast zasielania správ, zdieľania fotografií či účinkovania na sociálnych sieťach oproti klasickému telefonovaniu prirodzenou reakciou spoločnosti. “Nové komunikačné možnosti vyvolali zmenu frekvencie i foriem komunikácie. Nemyslím si však, že by zážitok osobného alebo hlasového kontaktu bol  nahraditeľný akoukoľvek sprostredkovanou formou. Sme ľudia a ľudským bytostiam je vlastná potreba osobného kontaktu, osobných vzťahov a väzieb. Každý z nás v istých chvíľach s radosťou zabudne na telefón,” domnieva sa renomovaná sociologička.

Prieskum ďalej ilustruje, že až viac než dve tretiny Čechov má pri sebe smartfón viac než 13 hodín denne. Aktívne ho využíva dlhšie než tri hodiny približne 65 percent opýtaných, pričom najaktívnejší sú v Srbsku, Rumunsku, Bulharsku a Turecku.

Prieskum z januára 2018, ktorý spracovala pre Huawei spoločnosť Ipsos, zahŕňa viac než 6-tisíc respondentov z 12 krajín strednej a východnej Európy. Zapojili sa: Dánsko, Rakúsko, Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Grécko a Turecko.