Veľkú úlohu vo vývine novinárstva mali Slovenskje národňje noviny

Bratislava 3. júna (TASR) - Slovo zmôže neuveriteľne veľa. Nie nadarmo sa hovorí, že slovo je Boh a Boh je slovo. Túto dávnu múdrosť ľudstva, zdôrazňovanú predovšetkým v slovanskom kresťanskom svete, si uvedomil aj Ľudovít Štúr, a preto kodifikáciu spisovnej slovenčiny načasoval tak, aby hneď po nej začali vychádzať noviny v tej podobe našej reči, ako ju kodifikovali. Stálo ho nesmierne veľa síl, trpezlivosti i nervov, dokiaľ získal z vládnych miest vo Viedni povolenie na vydávanie novín. No nepopustil v úsilí. Veľmi dobre totiž vedel, že len noviny, pravidelne vydávané noviny, môžu rozšíriť po celom Slovensku nielen zvesť o vzniku spisovnej slovenčiny, ale dovolia ľuďom na vlastné oči vidieť a prečítať si, ako ona vyzerá v skutočnej publicistickej praxi. V lete 1845 sa konečne dočkal.


Slovenskje národňje novini začali vychádzať 1. augusta 1845 v Bratislave a my dodnes vieme, kde bola ich redakcia. Vychádzali dvakrát do týždňa, a to v utorok a piatok na štyroch stranách, spočiatku mali malý, tzv. kvartový formát, od roku 1846 formát stredného fólia a v roku 1848 prešli na formát veľkého fólia. Boli číslované od 1. čísla po 292. číslo bez ohľadu na ročenie, pričom dátum, pochopiteľne, mali. Bolo to tak preto, lebo Štúr vedel, že sa blížia revolučné roky v celej Európe a iste neobídu ani Rakúsko - Uhorsko a v takých časoch býva s novinami zle. Inými slovami, vedel, že noviny nebudú mať dlhé trvanie. Nakoniec, mali byť predovšetkým politickým prostriedkom na dosiahnutie cieľov, vrátane jazyka, ale aj umeleckej literatúry. Preto raz za týždeň a neskôr raz za dva týždne mali literárnu prílohu Orol tatránski. Zaznamenať ešte treba, že kauciu na vydávanie novín zložil Gašpar Fejérpataky - Belopotocký, čo história niekedy opomína.

Kultovým publicistickým vystúpením Ľudovíta Štúra v SNN je jeho šéfredaktorský úvodník zo samého prvého čísla a z prvej strany Čo chceme s novinami našimi? Z jeho ďalších publicistických vystúpení v SNN, ktoré sa zapísali do histórie, sú to úvodníky Hlas k rodákom, Život domáci a pospolitý, Život národov, Spolčovanie sa, Hlas proti hlasom, Priemyselná škola, Zmenkové zákony, Hraničné mýta, Nárady ku zlepšeniu stavu našej krajiny, Ústrojnosť a organismus reči slovenskej, Kde leží naša bieda? a Neopúšťajme sa. Tu sú odtlačené aj jeho slávne vystúpenia na uhorskom sneme na prelome rokov 1847-1848 Snemovná reč a Nový vek. Sú, pravdaže, vytlačené po slovensky, no Ľudovít Štúr ich na sneme predniesol v maďarčine. A pamätníci neskôr napísali, že v dokonalej.

Slovenskje národňje noviny prestali vychádzať 9. júna 1848. Ľudovít Štúr bol vtedy už v Prahe na Slovanskom zjazde a bolo mu jasné, že revolúcia sa práve začína. Nemilá úloha oznámiť verejnosti zánik SNN pripadla redaktorom Ľudovítovi Dohnánymu a Štúrovmu bratovi Jánovi. Pred nimi tam ako redaktori pôsobili Peter Kellner-Hostinský, Bohuslav Nosák, Móric Jurecký a občas ako študenti tu vypomáhali Viliam Pauliny-Tóth a Ján Kučera. Ženský živel v redakcii predstavovala mladšia a jediná Štúrova sestra Karolína. Zapáčila sa najmä Petrovi Kellnerovi-Hostinskému. Všetci videli, ako sa jej snaží skrývane dvoriť a zbadal to aj Ľudovít Štúr. No tváril sa, že si to nevšíma. Túto privátnu skutočnosť uvádzame len preto, aby sme vyvrátili nezmyselné legendy o tom, ako Štúr vyhováral študentom citové vzplanutia k ženám a dokonca bránil a zakazoval sa im ženiť. Sú to nezmysly.

Slovenskje národňje noviny zohrali vo vývine slovenského novinárstva pilotnú pioniersku úlohu. Boli naším prvým tlačovým národným a politickým orgánom. Na svoju dobu mali vysokú obsahovú i grafickú úroveň. O tejto skutočnosti sa môžeme presvedčiť prakticky aj dnes, pretože ako dokument vyšli vo forme faksimile v štyroch zväzkoch roku 1956 v Slovenskom vydavateľstve politickej literatúry, pričom 4. zväzok bola literárna príloha Orol tatránski.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR