|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
31. júla 2007
Veľkosť hmyzu závisí od množstva kyslíka v atmosfére
Obrovský hmyz s rozpätím krídel 70 centimetrov, ktorý žil na Zemi pred 300 miliónmi rokov, zrejme už nikdy našu planétu obývať nebude. Jeho veľkosť totiž obmedzuje množstvo kyslíka v ...
Zdieľať
BRATISLAVA 31. júla (WEBNOVINY) - Obrovský hmyz s rozpätím krídel 70 centimetrov, ktorý žil na Zemi pred 300 miliónmi rokov, zrejme už nikdy našu planétu obývať nebude. Jeho veľkosť totiž obmedzuje množstvo kyslíka v atmosfére. Nový poznatok zverejnili americkí vedci okolo Alexandra Kaisera z Midwestern University v arizonskom Glendale. Zistili, že rozdiel medzi veľkým hmyzom spred miliónov rokov a ich "trpasličími" potomkami spočíva v koncentrácii kyslíka vo vzduchu, ktorá sa radikálne znížila, a s ňou sa zmenšil aj hmyz. Vedci dokonca vypočítali, že pri dnešnom vzduchu môže dosiahnuť veľkosť maximálne 16 centimetrov.
Hmyz nemá na rozdiel od stavovcov krvný obeh, ktorý by zásoboval jednotlivé bunky tela kyslíkom. Dýcha totiž vzdušnicami, ktoré privádzajú kyslík priamo k jednotlivým bunkám a orgánom. Vzdušnice sú síce ako rozvetvené trubičky oveľa výkonnejšie ako cievy, ale pri pribúdajúcej dĺžke im môže doslova dôjsť vzduch. Pri väčšom hmyze by museli byť väčšie, avšak v hmyzom tele s pevnou vonkajšou kostrou pre ne nezostáva veľa miesta. Maximálna veľkosť hmyzu by sa teda mohla meniť jedine s obsahom kyslíka v atmosfére.
Predstava amerických vedcov zrejme nie je len čisto hypotetická, pretože počas obdobia karbónu a permu bola koncentrácia kyslíka v atmosfére až 35 percent. Dnes sa pritom musíme uspokojiť s 21 percentami. Zem vtedy obýval obrovský hmyz, podobne ako praveká vážka rodu Meganeura, ktorá mala rozpätie krídel až 70 centimetrov. Vedci preto preskúmali röntgenom vzdušnice štyroch dnes žijúcich druhov hmyzu. Dýchacie ústrojenstvo vo fosíliách vyhynutého hmyzu sa však nezachovalo. Zistili však, že čím je hmyz väčší, tým musí mať aj väčšie vzdušnice. Nie vždy je však pre ne voľný priestor. Naopak v oblastiach s dobre okysličeným vzduchom postačia hmyzu na zásobovanie tela kyslíkom užšie vzdušnice.
Vedci na základe zistených údajov prišli k záveru, že v dnešnej dobe nemôže hmyz narásť väčší ako 16 centimetrov. Najväčší chrobák na svete Titanus giganteus pritom meria 17 centimetrov, pričom niektoré zdroje uvádzajú, že môže dosiahnuť dĺžku aj vyše 20 centimetrov.
SITA