Veľkonočné sviatky vystihujú kresťanstvo. Poznáte ich symboly?

Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení. Tento rok sa veriaci v kostoloch nezídu, dôvodom je zabránenie šíreniu nového koronavírusu.

Veľkonočný týždeň, nazývaný aj tichý, svätý alebo veľký, sa začína Kvetnou nedeľou, ktorá sa tento rok slávila 5. apríla. Tento deň pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Názov sviatku je odvodený od kvetov – palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša nadšene vítal. Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov - bahniatok. V katolíckych kostoloch ich kňazi počas Kvetnej nedele posvätia, čím halúzky podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc. Traduje sa, že bahniatka potom dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od chorôb, zásahu bleskom, pred požiarom či inými pohromami.

Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným štvrtkom údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša Krista. Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. V tento deň sa v katolíckej cirkvi slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi. Sú známe obradom umývania nôh 12 mužom. V gréckokatolíckej cirkvi sa počas svätej liturgie na Zelený štvrtok predpoludním posväcuje myro - olej používaný na vysluhovanie sviatosti birmovania (myropomazania). Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený štvrtok pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). Podľa tradície sa v tento deň majú jesť jedlá zelenej farby, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu.

Veľkonočný týždeň pokračuje Veľkým piatkom – dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň. Veľký piatok uznáva asi 40 štátov ako sviatok pracovného pokoja.

Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. V katolíckej cirkvi sa v Bielu sobotu veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia. Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.

Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka sa vo všetkých kresťanských cirkvách slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Končí sa obdobie 40-dňového pôstu, na sviatočných stoloch v mnohých domácnostiach nechýbajú vajíčka, údená šunka, veľkonočný baranček či koláče.

Veľkonočný pondelok je z hľadiska ľudovej tradície významným dňom veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a oblievačka. Najčastejšie sa ženy i dievčatá šibú korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom jarnej prírody. Ich dotyk vraj omladzuje, prináša silu a krásu. Rovnaký účinok sa prisudzuje aj polievaniu vodou. Šibači a polievači okrem pohostenia dostávajú zdobené vajíčko – kraslicu, v súčasnosti už vyrobené aj z čokolády, alebo mašľu na korbáč.

Veľká noc však nie je len oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale i oslavou príchodu jari. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. Na území Slovenska sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka. S vítaním jari - príchodom Vesny - súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V tomto čase sa napríklad čistili príbytky či zhotovoval sa nový odev.

Charakteristika a pôvod niektorých z najtradičnejších symbolov Veľkej noci

Veľkonočné vajíčko

Keďže vajíčko obsahuje zárodok života, v mnohých kultúrach je symbolom plodnosti, nového života a vzkriesenia. Tento najstarší symbol znamená životnú silu, narodenie, nesmrteľnosť a vďaka škrupine aj pocit bezpečia. Dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola aj skutočnosť, že sa nesmeli jesť v pôstnom období. Farbenie vajíčok je najviac späté so slovanskými krajinami. Kedysi sa kraslice farbili najmä červenou, pretože bola farbou slnka, lásky, tepla a radosti. Nikdy sa nemaľovali na modro, lebo to charakterizovalo smútok.

Už piaty rok po sebe majú na Slovensku najväčšie veľkonočné vajíčko v obci Lemešany pri Prešove. Aj tento rok tam na námestí stojí obrovská kraslica z polystyrénu ozdobená približne 60.000 vrchnákmi z PET fliaš. Vysoká je 510 centimetrov a váži približne 600 kilogramov.

Baranček



Symbol baránka ako nevinnosti a boja so zlom sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. Baránok bol kedysi aj obetným zvieraťom, často ho ľudia prinášali ako nevinnú obetu za svoje hriechy a to sa prenieslo aj do kresťanskej cirkvi. V kresťanstve je jedným zo symbolov Ježiša Krista a upomienkou na jeho obetu.


Zajačik

Zajačik sa objavoval už v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari. Symbolizuje šťastie, plynutie času, plodnosť, ale aj krátkosť života.


Bahniatka

Konáriky s rozkvitnutými ratolesťami vŕby či rakyty sú symbolom života, signalizujú prebúdzajúci sa život na prahu jari. Podľa tradície bahniatka posvätené na Kvetnú nedeľu dokážu rodinu ochrániť pred chorobami a zlom. Tieto rastlinky pripomínajú aj biblický príchod Ježiša do Jeruzalema, kde ho ľudia vítali palmovými ratolesťami.

Kríž

Kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Symbol kríža však nevznikol priamo v súvislosti s kresťanstvom, ale je omnoho starší. Poznali ho už starí Egypťania, Číňania aj Kréťania. V chápaní prepojenia božského a ľudského sveta sa stal symbolom večnosti.


Oheň

Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviece. Svetlo je v mnohých kultúrach znamením života.


Korbáč

Šľahanie zapletenými prútmi patrilo už k magickým tradíciám pohanských národov s cieľom privolania zdravia, plodnosti i sviežosti a na strane druhej vyhnania zlých duchov. V niektorých kultúrach, najmä slovanských sa udržal zvyk šibania korbáčom spojený s polievaním vodou.

Najdlhší veľkonočný korbáč na Slovensku uplietli bratia Kováčovci z Horoviec v okrese Púchov. Za necelé dva týždne zhotovili rekordne dlhý korbáč, ktorý meria 106,20 metra.