Veľké Ripňany organizujú všetky oslavy dvojmo, hody trikrát ročne

Veľké Ripňany 17. augusta (TASR) – Obec Veľké Ripňany s 2200 obyvateľmi je druhou najväčšou obcou Topoľčianskeho okresu. Od roku 1976 tvorí územie obce súbor katastrálnych území Veľké Ripňany a Behynce. Podľa slov starostu Jozefa Krištofa žijú Veľkoripňanci aj Behynčania v úplnej symbióze a investície rovnomerne smerujú do obidvoch častí obce.


„Máme dva kultúrne domy, máj staviame dvakrát, rovnako dvakrát oslavujeme Deň detí, Mikuláša, všetko robíme dvojmo. Hody dokonca oslavujeme trikrát, pretože Veľké Ripňany majú hody aj na jar, aj na jeseň. A spolu s časťou Behynce máme šesť cintorínov,“ zhodnotil spolunažívanie dvoch častí obce starosta.

K rozvoju obce vo veľkej miere prispievajú financie z európskych fondov. „Momentálne pracujeme na 16. projekte financovanom z eurofondov. Doteraz sa nám podarilo zo všetkých zahraničných fondov vyčerpať 8,8 milióna eur,“ potvrdil Krištof. K najväčším zrealizovaným projektom patrí dobudovanie miestnej kanalizácie a rozšírenie čistiarne odpadových vôd, na ktoré získali dotáciu 4,4 milióna eur z programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce. Z európskych peňazí sa obci podarilo revitalizovať centrálnu zónu vo Veľkých Ripňanoch aj v Behynciach, vybudovať zberný dvor, zrekonštruovať kultúrny dom, obecný úrad, zrekonštruovať a zatepliť základnú školu s materskou školou. Vyše 700 domácností dostalo záhradné kompostéry.



Dotáciu využila obec aj na výstavbu troch bytoviek so 78 nájomnými bytmi, vznikli tri nové ulice na individuálnu bytovú výstavbu. „O výstavbe ďalších nájomných bytov neuvažujeme, aj keď máme veľa žiadateľov. Skôr chceme ísť cestou individuálnej bytovej výstavby, máme v príprave územné konanie na ďalšie dve ulice. V rámci individuálnej bytovej výstavby Lúka by malo vzniknúť zhruba 50 nových rodinných domov,“ uviedol starosta. V súčasnosti dokončuje obec výstavbu komunitného centra Zastávka a rozširuje kapacitu materskej školy.

Ďalších šesť projektov čaká na realizáciu. V rámci nich chce obec vybudovať detské jasle, denný stacionár, retenčné nádrže a plochy na zadržanie vody v teréne či zrekonštruovať hasičskú zbrojnicu. „Najväčšou pripravovanou investíciou bude výstavba centra integrovanej zdravotnej starostlivosti, kde máme schválenú dotáciu vo výške 795.000 eur a kde sa práve uskutočňuje verejné obstarávanie,“ uviedol Krištof.

Jednotné roľnícke družstvo potrebovalo stavebný materiál, zbúralo synagógu

Bohatou multikultúrnou minulosťou sa môžu pochváliť Veľké Ripňany, s 2200 obyvateľmi druhá najväčšia obec okresu Topoľčany. Dlhoročné bezproblémové spolunažívanie Slovákov, Maďarov, Nemcov, Židov, ale aj katolíkov či evanjelikov ukončila druhá svetová vojna. Po vzniku Slovenského štátu odišla väčšina českých rodín. V rokoch 1941 až 1945 bolo deportovaných a zavraždených 120 židovských obyvateľov, v roku 1945 odišlo vyše sto nemeckých osadníkov. „Odchodom vzdelaných ľudí po druhej svetovej vojne rozvoj kultúry i vzdelanosti v obci veľmi poklesol,“ skonštatoval starosta Jozef Krištof.



Náboženská obec židovská vo Veľkých Ripňanoch vznikla okolo roku 1850. Jej členovia pochádzali z majetných vrstiev obyvateľstva, v obci postavili budovy a inštitúcie. Obec tvorilo zhruba 20 rodín, po anektovaní južného Slovenska maďarskými horthyovcami sa ich počet zvýšil utečencami z Podkarpatskej Rusi.

V roku 1863 sa do obce dosťahovali oldenburskí Nemci, ktorých pozýval cisársky dvor z Viedne, aby sa posilnil vplyv nemeckých katolíkov v Uhorsku. „Až do prvej svetovej vojny boli všetci starostovia nemeckej národnosti. Nemecká oldenburská kolónia tu postavila domy, kaštiele, priniesla veľký rozvoj obce. V medzivojnovom období zaznamenala naša obec veľký rozvoj obchodu a remesiel,“ uviedol Krištof. V roku 1931 si všetci obyvatelia spoločnými silami z vlastných prostriedkov postavili meštiansku školu, do ktorej chodilo vyše 300 detí z celého regiónu.



Po druhej svetovej vojne ako jedna z prvých stavieb padla za obeť synagóga postavená v roku 1908. Zbúraná bola v roku 1953. „Vtedajšie Jednotné roľnícke družstvo potrebovalo stavebný materiál, tak zbúrali synagógu. Malé lícované tehličky sa však na žiadnu hospodársku budovu družstva nepoužili, neboli vhodné ako stavebný materiál,“ poznamenal starosta. Časť z nich sa však podarilo zachrániť a dnes sú súčasťou pamätníka obetiam druhej svetovej vojny, ktorý obec inštalovala v apríli 2017 v areáli základnej školy. Autorom diela je rezbár Peter Švorc z Bojnej, ktorý ho vyrezal z jasenového a lipového dreva. Pod pamätníkom sa nachádzajú tehly, ktoré zostali po zbúranej synagóge. Na tvorbe pamätníka sa podieľali aj miestni školáci. „V základnej škole máme keramickú dielňu s pecou. Všetky tabule s menami obetí na pamätníku vyrábali deti v tejto dielni,“ povedal Krištof.

Ako spomienka na minulosť sa v obci zachoval židovský cintorín. Pred zhruba desiatimi rokmi obec opravila strechu na Ceremoniálnej sieni cintorína „bet olam“, rekonštrukciu by však potreboval aj cintorín. Vedenie obce v súčasnosti rokuje so Židovskou náboženskou obcou o možnosti prevziať nad cintorínom patronát.

Pošta funguje v obci vyše 410 rokov, je najstaršou v kraji

Najstaršia pošta na území Nitrianskeho samosprávneho kraja sa nachádza v obci Veľké Ripňany v okrese Topoľčany. Poštový úrad bol zriadený v roku 1605 ako jedna z 56 staníc na cisárskej poštovej trase Magna Via z Viedne do Sedmohradska. Prvou známou vedúcou poštového úradu bola vdova Helena Divék. „Ako vedúca poštového úradu musela byť znalá písma. V tom období žena, ktorá vedela čítať a písať, bola rarita,“ skonštatoval starosta Jozef Krištof.

Magna Via spájajúca Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Ukrajinu sa používala na prepravu osôb a pošty. Po porážke uhorského kráľa Ľudovíta II. v bitke pri Moháči (1526) sa tureckým vojskám otvorila cesta i na naše územie. Keď na uvoľnený uhorský trón nastúpil Ferdinand I. Habsburský (1526 – 1564), chýbalo mu spojenie medzi Viedňou a mestami v Hornom Uhorsku a Sedmohradsku. Magna Via viedla z Viedne cez Bratislavu na Ukrajinu, do Maďarska a končila sa v rumunskom Sibiu. Bola to najdlhšia poštová cesta vôbec, merala vyše 1000 kilometrov, z toho 496 kilometrov na území dnešného Slovenska.



Počas 17. storočia sa na linke zavádzali poštové vozy a poštové koče. V odovzdávacích staniciach, akou boli aj Veľké Ripňany, boli prepriahacie stanice vybavené stajňami a hostincami s možným prespaním. „Význam pošty Veľké Ripňany si uvedomíme najmä vtedy, keď zistíme, že v roku 1749 bolo na území Slovenska len 30 a v roku 1800 len 64 pôšt. Pošta vo Veľkých Ripňanoch mala vtedy už takmer 200 rokov,“ uviedla Jana Bieliková, riaditeľka Regionálnej rozvojovej agentúry Topoľčiansko.

Najstarší poštový úrad v kraji bude formou informačnej tabule súčasťou náučného chodníka vo Veľkých Ripňanoch, ktorý plánuje obec sprístupniť na jeseň tohto roka.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR