Veľká kniha európskych rozprávok Ľubomíra Feldeka nie je školou iba pre deti

V súčasnosti vychádza aj jej srbská verzia. Ľubomír Feldek sa podľa vlastných slov chcel vyhnúť epigonstvu, aby  v jednotlivých krajinách hľadal rozprávky, preto ich aj sám napísal. Ale, aby boli zároveň aj takými verifikovanými songami, ako ich on sám nazval, do každej vložil jeden svoj krátky preklad. „Napríklad, napísal som rozprávku o tom, ako sa nesmiete obzerať, a ako príklad som uviedol Lorelei..A, do tej rozprávky som dal príklad o lodníkovi, čo sa za ňou obzrel, teda preklad básne  Heinricha Heineho a zle to skončilo“...hovorí Ľubomír Feldek. „Čiže, na takomto princípe sú rozprávky tvorené, vždy ku každej jednej rozprávke je vložený jeden môj preklad“, dodáva autor.

Kniha už upútava deti a dostáva sa do ich pozornosti, a to aj vďaka ilustráciám Miroslava Cipára.

Ale, načo sa sústredil práve autor?...“V každej rozprávke som sa usiloval napísať niečo svoje. Napríklad v rozprávke o Vojvodovi a básnikovi . Je o tom ako vojvoda, ktorý vlastní zbrane, musí byť rozvážny a básnik mu to vysvetľuje básňou Čarodejníkov učeň, že učeň nemôže napodobniť majstra. Je to metafora vojny. Je to vlastne rozprávka, ktorú rozpráva Johann Wolfgang Goethe Weimarskému vojvodovi, priateľovi a ilustrujem ju prekladom básne Čarodejníkov učeň...“, dodáva autor.

Ale v Európe, ako on sám hovorí, je päťdesiat národov, a v tejto knihe len 26 rozprávok, čiže, bude aj druhá..A, pri tej príležitosti dal slovo ilustrátorovi Miroslavovi Cipárovi, aby sa aj on pripravil na ďalšiu.

Zaujímavé ale pre čitateľa je, ako kniha vznikala. „ Ku mne sa dostala literárne kompletná kniha a s vydavateľom sme hľadali konkrétnu formu, veľkosť, spôsob ilustrovania“, upresňuje výtvarník Miroslav Cipár. „Čiže, hľadali sme nevyhnutné veci, jej grafickú podobu, umiestnenie ilustrácií...“ Kniha sa rodila ťažko, lebo vznikli časové nedorozumenia, ako bolo povedané, lebo v potrebnom období bol ilustrátor obsadený, a potom sa to odkladalo, no napokon všetko naberalo dramatickú podobu. „Mám ale pocit, ako pri každej knihe, že mohla byť krajšia“, hovorí sebakriticky majster Miroslav Cipár, náročný na svoj výkon. Kniha ale obsahuje niekoľko desiatok nádherných ilustrácií, ktoré doslova upútavajú detskú pozornosť. Miroslav Cipár je výtvarníkom, ktorý oslovil už nejedno dieťa, ale sústredí sa aj na dospelého respondenta. Nestáva sa mu, že by sa niekedy opakoval? „Ja by som chcel, aby boli ilustrácie vždy iné, chcem sa vyvíjať, aby som sa vyhol predchádzajúcim chybám, trebárs štýlu...“, povedal. Súbežne ale ilustroval tú istú knihu pre srbského vydavateľa, kde museli  byť iné ilustrácie, nové.

„ Ako znalec umenia viem dušu detského čitateľa už rozlíšiť, no je rozhodujúce, čo ja chcem, a vždy verím, že to bude dobré aj pre deti..Chodím na besedy a vidím, na čo reagujú, čo odmietajú, no aj vkus sa vytvára v závislosti od učiteľa, od rodiny“, dodáva ilustrátor.

A, je dosť čitateľov? „Problémom je, že deti nechápu text, čo sa stáva aj dospelému“, vraví. Kde je chyba? Nestačí len milovať knihy?...“Milovať knihy ešte neznamená, že z knihy máte úžitok. Človek by sa mal čítaniu venovať s vôľou nájsť niečo trvalé. Treba vedieť knihu aj odmietnuť, odložiť...Prípadne, niektoré knihy, ktoré sú pre nás stále živé, prečítať niekoľkokrár za sebou“, podotkne ilustrátor Veľkej knihy európskych rozprávok, Miroslav Cipár.

Autor: Jana Jurkovičová