|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
05. augusta 2015
Veľa krajín EÚ zrušilo povinnú vojenskú službu, platí len v 6 štátoch
Povinná základná vojenská služba vo väčšine európskych krajín a členských štátov Európskej únie je už minulosťou. V 17 štátoch Európy, z toho v šiestich krajinách EÚ, ...
Zdieľať
Ilustračné foto Foto: TASR/AP
Brusel 5. augusta (TASR) - Povinná základná vojenská služba vo väčšine európskych krajín a členských štátov Európskej únie je už minulosťou. V 17 štátoch Európy, z toho v šiestich krajinách EÚ, je však povolávací rozkaz na výkon brannej služby stále platnou realitou.Šesť európskych krajín nemá žiadne ozbrojené zložky. Ide o takzvané miništáty - Andorru, Lichtenštajnsko, Monako, San Marino a Vatikán. Svätá stolica má ozbrojené zložky iba v podobe Švajčiarskej gardy. K týmto krajinám patrí aj Island, ktorý je bezpečnostne krytý členstvom v NATO.
V roku 2015 platí, že spolu 27 európskych krajín nemá zavedenú povinnú vojenskú službu. Z toho je až 22 členských krajín EÚ: Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko a Taliansko.
Z týchto krajín Litva uvažuje o opätovnom zavedení brannej služby, v reakcii na možné hrozby zo strany Ruskej federácie.
Zvyšných päť krajín z tejto kategórie je z Balkánu a ide o kandidátske krajiny do EÚ: Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Macedónsko a Srbsko.
Vojenská služba v krajinách EÚ, s možnosťou výberu civilnej služby, je povinná na Cypre, v Dánsku, Estónsku, vo Fínsku, v Grécku a Rakúsku.
Na Cypre je povinná vojenská služba v trvaní 24 mesiacov iba pre rodených Cyperčanov gréckeho pôvodu. Pre tých, ktorí získali cyperské občianstvo trvá vojenský odvod 14 mesiacov. Povinnú vojenskú službu nemajú členovia cyperskej tureckej menšiny.
V Dánsku trvá povinná vojenská služba štyri mesiace. V niektorých špecializovaných útvaroch je to však od osem do 12 mesiacov. Krajina však nepotrebuje všetkých mladých mužov od 18 rokov, schopných narukovania, a preto vyzýva na dobrovoľnosť. Platí, že 98 až 99 percent slúžiacich vojakov sú dobrovoľníci.
V Estónsku rukujú mladí muži vo veku 18 rokov na vojenskú službu v trvaní od 8 do 11 mesiacov. Okrem regulárnej národnej armády má Estónsko aj Obrannú ligu, čo je obranná organizácia založená iba z dobrovoľníkov v počte okolo 11.000 členov, ktorá je podriadená Ministerstvu vnútra.
Vo Fínsku trvá výkon povinnej vojenskej služby šesť, deväť alebo 12 mesiacov, v závislosti od toho, či sú branci povolaní slúžiť k pozemnému vojsku, námorníctvu alebo hraničnej stráži. Nevojenská povinná služba trvá deväť mesiacov a civilná služba jeden rok. Občanom Fínska, ktorí odmietnu výkon povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby hrozí pobyt vo väzení v dĺžke 173 dní.
Grécki muži majú povinnú deväťmesačnú vojenskú službu. Tí, ktorí dostali výnimku, sú na zozname rezervistov a môžu byť vyzvaní na vojenské cvičenia v dĺžke jeden až desať dní.
Občania Rakúska v referende z januára 2013 odmietli skončenie povinnej vojenskej služby a profesionalizáciu národnej armády. Každý rok okolo 22.000 mladých Rakúšanov povinne narukuje na šesťmesačný výkon vojenskej služby. Alternatívou je civilná služba v trvaní deväť mesiacov.
Z nečlenských krajín EÚ na starom kontinente má povinné odvody ďalších 11 krajín. Arménsko je rekordérom, lebo povinná vojenská služba tam trvá viac ako 18 mesiacov a je bez možnosti nahradiť ju civilnou službou. Povinná "vojna" je aj v Azerbajdžane, v trvaní maximálne 18 mesiacov. V Bielorusku vysokoškoláci narukujú na 12 mesiacov a mladí muži bez vyššieho vzdelania slúžia v národných ozbrojených silách pol druha roka. Gruzínsko má tiež povinnú vojenskú službu v trvaní do 18 mesiacov, o niečo menej, jeden rok, slúžia mladí odvedenci v Moldavsku.
Nórsko, ktoré nie je členom EÚ, ale silným spojencom NATO, má tiež povinnú vojenskú službu, v trvaní od šesť do 12 mesiacov. Od leta 2016 bude vojenská služba povinná aj pre ženy, čím sa Nórsko po Izraeli stane druhou krajinou v zrovnoprávnení mužov a žien v zbrani.
V Ruskej federácii sa v roku 2008 dĺžka odvodov znížila z 24 na 12 mesiacov. Povinnosť narukovať má každý občan Ruska od 18 rokov, existuje však séria výnimiek, kedy možno požiadať o odklad alebo zrušenie odvodu.
Neutrálne Švajčiarsko trvá na povinných odvodoch pre všetkých zdravých mladých mužov vo veku dospelosti, mladé ženy sa môžu prihlásiť na princípe dobrovoľnosti. Civilná služba, ako náhrada povinnej vojenskej, trvá 340 dní, o polovicu viac ako pobyt v uniforme. V referende zo septembra 2013 sa až 73 percent Švajčiarov vyslovilo proti zrušeniu povinnej vojenskej služby.
Turecko oznámilo, že v budúcnosti plánuje zrušiť povinné odvody, zatiaľ však pre mladých mužov platí ročná povinná služba v národnej armáde, výnimku majú vysokoškoláci, ktorí musia nosiť vojenskú uniformu len šesť mesiacov.
Aj Ukrajina sa mala tento rok vzdať povinnej vojenskej služby. Kríza na východe krajiny a spor s Ruskom však môžu tieto plány ohroziť, keď úrady naopak začali masovo odvádzať mladých brancov a rezervistov, aby národná armáda bola schopná čeliť proruským rebelom. Momentálne je pre mladých Ukrajincov povinná 12-mesačná vojenská služba.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR