Vedeli ste, že dvorný fotograf cisárovnej Sisi sa narodil v Malackách?

Malacky/Bratislava 15. augusta (TASR) – Svetoznámy viedenský fotograf 19. storočia, fotograf cisárskeho dvora a kráľovskej rodiny Ľudovít Angerer sa narodil 15. augusta pred 190 rokmi na Záhorí na území dnešného Slovenska.


Ľudovít Angerer (celým menom Ludwig Maria Mauricius Angerer) sa narodil 15. augusta 1827 v Malackách, vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku ako druhé z piatich detí. Jeho otec Ferdinand pochádzal zo šľachtického rodu a bol lesníkom, zamestnaným u Pálffyovcov. Jeho mama Amália pochádzala zo severomaďarského mesta Tata.

Po tom, ako sa celá rodina presťahovala do rakúskej Viedne, absolvoval v nej aj gymnaziálne štúdium. Následne študoval farmáciu, fyziku a chémiu vo Viedni (niektoré zdroje uvádzajú aj dnešnú Bratislavu a maďarskú Budapešť). Plynule ovládal nemčinu, maďarčinu, latinčinu a slovenčinu. Popri štúdiu sa venoval fotografovaniu. V rokoch 1848 až 1850 pracoval ako lekárnik. Vo veku dvadsaťtri rokov získal titul magistra farmácie a farmaceutickú licenciu. V rokoch 1850 až 1854 bol farmaceutom v rakúskych mestách Gratz a Viedeň.

Počas Krymskej vojny vstúpil 13. marca 1854 do armády, v ktorej pôsobil ako cisársky vojenský posádkový lekárnik. V rámci svojho zaradenia absolvoval cesty po krajinách povodia Dunaja. Z tohto obdobia pochádzajú aj jeho etnografické fotografie, na ktorých zachytil miestne civilné obyvateľstvo, mestá a krajiny okolo Bukurešti, v Moldavsku a Valašsku. Fotil aj ruských a tureckých vojakov, čo ho radí medzi prvých vojnových fotografov na svete. Po návrate do Viedne v roku 1857 jeho fotografie zožali pre ich technickú dokonalosť veľký úspech. Z armády vystúpil 13. apríla 1858 a svoje profesionálne aktivity sústredil len na fotografiu.

Angerer sa stal v roku 1857 (len tri roky po ich patentovaní parížskym fotografom Andrém A.E. Disdérim) viedenským priekopníkom a šíriteľom fotografovania fotografických vizitiek (carte de visite).

S Hugom von Strassernom si vo Viedni v roku 1858 založil aj svoj prvý fotografický ateliér, v roku 1860 sa z neho presťahoval do svojho nového ateliéru. Dekrétom z 25. decembra 1860 bol menovaný za cisárskeho dvorného fotografa, vďaka čomu už nefotil len významné šľachtické osobnosti ako napríklad členov pálffyovského rodu z Malaciek, vrátane posledných kniežat Antona Karola a Mikuláša XIII., umelcov, či vedcov, ale aj cisársku rodinu. Z tohto obdobia je veľmi známou jeho fotografia, na ktorej sú zachytení cisár František Jozef I. s manželkou Alžbetou (Sisi) a deťmi. Od roku 1860 učil brata Viktora fotografovať a vyvolávať fotografie pomocou kolódiového procesu, nazývaného aj mokrým procesom (sklenené negatívy sa pri ňom pripravovali bezprostredne pred expozíciou).



Ako člen výkonného výboru Viedenskej fotografickej spoločnosti (do roku 1864) sa zoznámil s Antonom Friedrichom, manažérom Voigtlanderskej optickej továrne. Vďaka tejto známosti získal jeden z dvoch 8 palcových "petzvalových objektívov", ktoré táto továreň vyrobila a s ktorým realizoval úspešnú sériu veľmi veľkých portrétov.

Ľudovít Angerer si v roku 1867 zriadil nové, väčšie štúdio, osvetlené modrými sklenenými strešnými oknami. V roku 1872 sa k nemu pridal aj jeho brat Viktor. Spoločný fotografický ateliér dostal pomenovanie L & V. ANGERER. Viktor Angerer ho viedol aj po tom, ako sa jeho bratovi zhoršil zdravotný stav a ako od roku 1873 prestal fotiť.

Výrazná osobnosť fotografie 19. storočia Ľudovít Angerer umrel 12. mája 1879 vo Viedni vo veku 51 rokov, na zápal pľúc.

Počas svojho života vystavoval svoje fotky v nemeckom Berlíne (1865), vo Francúzsku v Paríži (1867) a nemeckom Hamburgu (1868). Za svoju prácu bol ocenený medailami v Londýne (1862) v Británii, Berlíne (1865) a Paríži (1867). Je po ňom pomenovaná ulica v rakúskej Viedni a v marci 2016, na počesť svojho slávneho rodáka, schválili poslanci mestského zastupiteľstva mesta Malacky pomenovanie novej ulice v západnej časti mesta, ako ulice Ludwiga Angerera.

Fotografovaniu sa vo Viedni venovali aj dvaja Ľudovítovi mladší bratia Viktor a August. Ľudovítova sestra sa vydala za Johanna Bauera, druhého prezidenta Viedenskej fotografickej spoločnosti. Jediný zo súrodencov Angererovcov, ktorý sa nevenoval a nemal nič spoločné s fotografovaním, bol najstarší brat Ferdinand, ktorý bol riaditeľom Rakúskej centrálnej banky.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR