Vedecký prístroj skonštruovaný na Slovensku poletí do vesmír

BRATISLAVA 16. júla (WEBNOVINY) - Vedecký prístroj skonštruovaný na Slovensku - spektrometer kozmických energetických častíc MEP-2, poletí v pondelok z kozmodromu Bajkonur do vesmíru. Je inštalovaný na palube vesmírneho rádioastronomického observatória - satelitu Spectrum-RadioAstron.


Na vysokú orbitu Zeme, ktorá je v najväčšej vzdialenosti od našej planéty porovnateľná so vzdialenosťou Mesiaca, ho v pondelok o 6:31 moskovského času (4:31 nášho času) vynesie nosná raketa ZENIT-3M s prídavným raketovým modulom FREGAT-SB. O projekte informuje internetová stránka Oddelenie kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky (ÚEF) Slovenskej akadémie vied (SAV).

Spektrometer kozmických energetických častíc MEP-2 skonštruovali na Oddelení kozmickej fyziky ÚEF SAV v Košiciach. Kozmický experiment MEP-2 je spoločným projektom ÚEF SAV, Ústavu kozmických výskumov IKI-RAN v Moskve a Demokritovej univerzity DUTH v gréckom Xanthi. Je súčasťou projektu Spectrum-RadioAstron Ruskej kozmickej agentúry a Ruskej akadémie vied. Má za cieľ umiestniť satelit s rádioastronomickým teleskopom o priemere 10 metrov na orbitu Zeme pre potreby rádiointerferenčných pozorovaní na dlhej báze (VLBI) v súčinnosti s pozemnými rádioteleskopmi.

Spomínaný vedecký experiment MEP-2 (Monitor of Energetic Particles) zabezpečí registráciu energetického spektra a časových variácií toku nabitých energetických častíc na palube tohto satelitu. "Spektrometer MEP-2 patrí do ďalšieho vedeckého komplexu Plazma-F, inštalovaného na palube observatória Spektr-R. Satelit Spectrum-RadioAstron disponuje veľkou parabolickou anténou, ktorá pozostáva z 27 segmentov a do konečného tvaru sa automaticky rozloží až na orbite. S impozantným priemerom 10 metrov ide o ďaleko najväčšiu parabolickú anténu, aká kedy bola vynesená do vesmíru. Satelit je určený predovšetkým na rádioastronomický výskum vesmíru pomocou rádiointerferometrie na veľmi dlhej báze VLBI. Metóda VLBI s bázou dlhou až 350 000 kilometrov (apogeum satelitu) poskytne v súčinnosti s pozemnými rádioteleskopmi podstatne vyššiu rozlišovaciu schopnosť pri pozorovaní vzdialených vesmírnych rádiových objektov, než bolo doteraz možné dosiahnuť sieťou pozemných VLBI rádioteleskopov. Zabezpečuje detekciu kozmických energetických častíc, ktoré prichádzajú najmä zo Slnka a reagujúc s magnetickým poľom Zeme vytvárajú tzv. magnetosféru. Štúdium vzťahov medzi Slnkom a Zemou v tejto oblasti naberá stále väčší význam najmä v súvislosti s pilotovanými kozmickými letmi a satelitnými technológiami,” vysvetlil pre agentúru SITA Ján Baláž z Oddelenia kozmickej fyziky Ústav experimentálnej fyziky SAV.

Očakávaná rozlišovacia schopnosť tohto interferometrického systému je až 8 milióntin oblúkovej sekundy. “Rádioteleskop bude spolupracovať s pozemnými rádioteleskopmi a spoločne utvoria tzv. kozmický interferometer, ktorý dokáže zobraziť objekty ďalekého vesmíru s desaťtisíckrát lepším rozlíšením ako dosahuje Hubblov vesmírny teleskop,” uviedol Baláž.