Vedecké projekty môžu byť aj strašidelné

BRATISLAVA 9. februára (WEBNOVINY) - Pokrok ľudstva leží v rukách vedcov, ktorí svoje neraz šialené nápady dokážu pretvoriť na aktuálnu skutočnosť. Ich výskum však verejnosti môže pripadať prinajmenšom strašidelný. V tejto kategórii nechýbajú napríklad ani nesmrteľné vírusy, vražedné roboty, či vojaci, ktorí nikdy nemusia spať.

Keď v roku 1918 zachvátila svet pandémia španielskej chrípky, zomrelo podľa internetovej stránky Popsci.com približne 50 miliónov ľudí. V priebehu roka vírus zmutoval, imunitný systém človeka už bol proti nemu schopný bojovať a choroba sa doslova vytratila. V októbri 2005 tím vedený americkým Centrom pre kontrolu a prevenciu chorôb znovu poskladal genóm vírusu z pľúcneho tkaniva obete chrípky z roku 1918, ktorej telo bolo pochované v stále zamrznutej aljašskej pôde. Vedci tvrdia, že takýmto spôsobom môžu lepšie pochopiť mechanizmus pandémie a tak zistiť, ako sa vírus vtáčej chrípky H5N1 dokázal preniesť z operencov na človeka. "Znovuzrodenie 'monštra' je účelná zvedavosť. Dokážeme tak pochopiť, ako sa genetická informácia chrípky môže v priebehu určitého obdobia zmeniť," uviedol Erling Myhre, odborník na infekčné choroby zo švédskej Lund University a bývalý inšpektor Organizácie spojených národov v Iraku.

Tento projekt je z kategórie, ktorú vedci označujú ako dvojsečný výskum. Na jednej strane môže byť pre ľudstvo prínosom, no na strane druhej môže predstavovať veľké nebezpečenstvo. Podľa mnohých je toto riziko pri výskume nebezpečných chorôb nevyhnutnou súčasťou. "Verejnosť musí pochopiť, že na ceste k pripravenosti na pandémie a bioterorizmus, musíme podstúpiť určité nebezpečenstvá," vysvetlil Michael Stebbins, riaditeľ oddelenia pre biologickú politiku Federácie Amerických vedcov. Podľa šéfa Laboratória diagnostiky a prevencie rickettsiových a chlamydiových nákaz Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied Rudolfa Tomana, nie sú obavy vôbec opodstatnené. „Genetické manipulácie, to nemôže uskutočniť ktokoľvek. Musia to byť vysoko erudovaní ľudia. Samozrejme treba vziať do úvahy aj bezpečnostné opatrenia. V súčasnosti je obrovský problém zohnať a previezť cez hranice infekčný organizmus a trochu nám to bráni aj vo výskumoch,“ vyjadril sa pre agentúru SITA Toman. Nie všetci však tento projekt schvaľujú. Niektorých skôr straší.

"Rekonštrukcia vírusu španielskej chrípky z roku 1918 je veľmi zlým príkladom pre iné krajiny. Každý ho teraz zo zverejneného genómu môže reprodukovať," varoval Jens Kuhn, virológ z Harvard University a člen vedeckej skupiny neziskového Centra pre kontrolu a nešírenie zbraní hromadného ničenia. Napriek tomu, že súčasné vakcíny proti vírusu fungovali na myšiach, neexistuje žiadna záruka, že to bude rovnako aj u ľudí. Nikto narodený po roku 1930 nemá už totiž vo svojom imunitnom systéme protilátky proti španielskej chrípke z roku 1918.

Ľudstvo už od svojich počiatkov hľadá cestu, ako zvýšiť svoju produktivitu. Experti skúmajú, či sa to dá aj za cenu bezsenných nocí. Podľa Národného ústavu pre spánok, spí asi 71 percent Američanov cez týždeň menej ako osem hodín. Ich počet sa pritom neustále zvyšuje. "Postupne sa z nás stáva nevyspatá spoločnosť," tvrdí odborník na denný rytmus človeka Russel Foster z University of Oxford. Vedcom sa však podarilo vyvinúť nový druh lieku proti spánku, ktorý môže zvýšiť bdelosť človeka bez nežiaducich vedľajších účinkov. Minulý rok v lete testovala Darpa, výskumný orgán amerického Ministerstva obrany liek s označením CX717 na vojakoch, ktorých vystavila bojovým podmienkam štyri po sebe idúce dni na dvadsať hodín. Na spánok mali pritom čas iba štyri hodiny. Napriek tomu však ostali bdelí.

Istý pennsylvánsky výrobca liekov vyvinul liek, pôvodne určený na liečbu narkolepsie a porúch spánku spôsobených prácou na smeny. Táto droga má však potenciál zmeniť svet. Pilulky síce umožnia ľuďom byť produktívnejší, no nikto nevie, ako na človeka pôsobí dlhodobý nedostatok spánku. "Je to iba začiatok. Môžeme sa stať prvým druhom, ktorý je produktívny 24 hodín denne. O vplyve potláčania spánku však vieme iba málo. Pokusné krysy umierali už po sedemnástich dňoch bez zažmúrenia oka," uviedol David Dinges, odborník na spánok z Pennsylvania State University.

Svojím spôsobom strašidelné sú aj roboty, na druhej strane ovládané človekom, ktorý rozhoduje o živote a smrti iného jedinca na vzdialenosť niekoľkých kilometrov, a to stlačením iba jedného tlačidla. Juhokórejská vláda vyvinula v spolupráci so spoločnosťou Samsung Techwin ozbrojeného robota SGR-A1, ktorý dokáže pomocou infračervených kamier s vysokým rozlíšením sám vystopovať narušiteľov stráženého priestoru z takmer kilometra. Človek, ktorý sa pokúsi neúspešne identifikovať hlasom a tajným kódom, bude mať problém. Operátor, ktorý robota ovláda, môže prostredníctvom neho narušiteľa varovať, vystreliť po ňom gumový projektil, slzný plyn, prípadne ostré náboje.

Južná Kórea zápasí so stále nižšou pôrodnosťou a zároveň zdieľa hranicu s jedným z najobávanejších vojenských diktátorských režimov. Vláda preto dáva na výskum strážnych robotov milióny dolárov. Ich úlohou je pomôcť pohraničnej stráži a v boji proti terorizmu. Robot by sa pritom do služby mal hlásiť už v roku 2008. Americká spoločnosť Foster-Miller, ktorá vyvinula prvého ozbrojeného robota Swords, sa snažila myslieť predovšetkým na bezpečnosť.

"Americká vláda nechcela, aby Swords dokázal aj sám strieľať," uviedol viceprezident firmy Robert Quinn. Spoločnosť Samsung trvá na tom, že urobila podobné opatrenia. Pred tým, ako stlačí tlačidlo určené pre paľbu, musí zadať príslušný kód. Operátor SGR-A1 navyše môže určiť zóny, kde sa strieľať nemôže.

Jeden z najnovších pokusov, ako zastaviť globálne otepľovanie, pripomína skôr prípravu na intergalaktickú vojnu. Vedci chcú do vesmíru vyslať množstvo miniatúrnych vesmírnych lodí, ktoré by mali odkláňať 1,8 percenta slnečného svetla od Zeme. Projekt vypracoval Roger Angel z laboratória Steward Observatory Mirror v Arizone. V súčasnosti, za finančnej pomoci Inštitútu pre pokrokové koncepty Národnej asociácie pre letectvo a vesmír (NASA) pracuje na prototype materiálu pre odkláňanie slnečného žiarenia. Niekoľko gramov vážiace raketky by mali vystreliť na orbitu, pričom by mali kopírovať pohyb Zeme okolo Slnka. Tieň z miliónov týchto zariadení by mal pritom ochladiť celú planétu.

Pre stále sa zvyšujúci obsah kysličníku uhličitého v ovzduší, sa môžu teploty na Zemi zvýšiť na konci storočia až o 1,8 až 4 stupne Celzia. Čiastočným zmiernením slnečného žiarenia môže ľudstvo predísť stále sa zhoršujúcim suchám, záplavám, či vymieraniu druhov. Napriek tomu však globálne otepľovanie spôsobujú najmä skleníkové plyny a nie slnečné žiarenie ako také, ktoré v konečnom dôsledku môže ľudstvu chýbať. "Je možné, že to bude mať na Zem určitý vplyv. Rastliny môžu rásť pomalšie a solárna energia nebude až taká účinná," priznal Angel.

Odborník na klimatické zmeny Richard Alley z University of Pennsylvania si myslí, že ak sa podarí znížiť emisie oxidu uhličitého a zablokovať slnko, "na Zemi určite nebude také podnebie ako predtým. Predstavou Angela je použiť túto metódu v spolupráci s inými konceptmi na potlačenie otepľovania. "Nie je to cesta ako nás vytiahnuť z oxidu uhličitého. Je to skôr poistka pre prípad, že sa naše najhoršie predstavy napokon potvrdia," spresnil vedec.

SITA/AP