Vedci zrejme objavili nový druh dravého dinosaura, žil pred miliónmi rokov v Arktíde

Poukazuje na to analýza časti skamenenej čeľuste, dlhej len 14 milimetrov, ktorú našli na severnej Aljaške. Podľa vedcov patrila mladému dinosaurovi z čeľade dromeosaurov, do ktorej patrí napríklad aj Velociraptor.

Malé a krehké kosti

Na potvrdenie nového druhu dromeosaura sú však potrebné kompletnejšie kostry, píše spravodajský portál CNN. Dromeosaury žili po celom svete, ale ich kosti sú často malé a krehké a nezachovali sa dobre v skamenenej podobe. To podľa vedcov komplikuje úsilie pochopiť, ako putovali, keď sa šírili po kontinentoch. Spomínanú časť čeľuste so zubom našli na brehu rieky Colville pri Severnom ľadovom oceáne, zhruba 400 kilometrov za polárnym kruhom.

Miesto je súčasťou oblasti Prince Creek Formation, ktoré je najväčším náleziskom fosílií polárnych dinosaurov na svete. „Na týchto miestach je veľmi vzácne nájsť kosti mäsožravých dinosaurov, ale objaviť kosť veľmi mladého jedinca, ktorá sa dá ľahko zlomiť a zničiť a nedostať sa tak do fosílnych záznamov, to je ako nájdenie ihly v kôpke sena,“ vyjadril sa o výnimočnej fosílii vedúci autor štúdie, paleontológ Alessandro Chiarenza z University College London.

Migračná cesta pre mnohé druhy

Niektorí vedci veria, že Arktída slúžila ako migračná cesta pre mnohé druhy dinosaurov pri prechode medzi Áziou a Severnou Amerikou. Existuje však málo dôkazov, ktoré by naznačovali, že tam dinosaury každoročne aj žili, párili sa a hniezdili tam. Spomínaná fosília je podľa všetkého takýmto dôkazom. Ako uvádzajú výskumníci v štúdii publikovanej v žurnále PLOS One, to, že čeľusť patrila dinosauriemu mláďaťu a bola v skorom štádiu vývoja, naznačuje, že sa narodilo neďaleko miesta nálezu. „Mláďa týchto malých dinosaurov pravdepodobne nemigrovalo na veľké vzdialenosti, čo nepriamo naznačuje, že boli pravdepodobne stálymi obyvateľmi starovekej Arktídy,“ povedal paleontológ Tony Fiorillo, ktorý pôsobí na Southern Methodist University v Texase a v Perot Museum of Nature and Science.

Pred 70 miliónmi rokov bola Arktída bohatá na ihličnany, machy a paprade, klímu mala podobnú ako napríklad súčasný Seattle, no zimné teploty klesali na mínus 10 stupňov Celzia, uviedol Chiarenza. Dinosaury sa tiež museli popasovať s až štyrmi mesiacmi zimnej tmy, čo mohlo ovplyvniť rast ich kostí. Aby prežili ťažšie podmienky, mali podľa paleontológa metabolizmus podobný vtákom. Spomínaný dromeosaurus sa zrejme živil malými cicavcami.