|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
09. októbra 2009
Vedci zistili vplyv urbanizácie na vegetáciu v mestách
Medzinárodný tím botanikov zistil porovnaním počtu vyhynutých rastlinných druhov v 22 mestách na celom svete akým spôsobom vplýva urbanizácia na znižovanie biodiverzity. Experti z ...
Zdieľať
BRATISLAVA 9. októbra (WEBNOVINY) - Medzinárodný tím botanikov zistil porovnaním počtu vyhynutých rastlinných druhov v 22 mestách na celom svete akým spôsobom vplýva urbanizácia na znižovanie biodiverzity.
Experti z Austrálie, Nového Zélandu, Singapuru, Veľkej Británie a USA si najprv rozdelili spomínaných 22 miest do troch kategórií. Prvou boli sídla, kde sa proces transformácie flóry začal pred viac ako 400 rokmi. Do tejto skupiny patria takmer všetky európske mestá, ale napríklad aj Hongkong. Druhou kategóriou sú mestá, ktorých flóra sa začala meniť až po roku 1600, avšak predtým v nich nikto nespravil žiaden botanický prieskum. V tejto skupine sa nachádzajú napríklad New York, Chicago, novozélandský Auckland alebo Singapur. Posledná kategória zahŕňa mestá, ktoré mali v čase prieskumu veľké plochy pôvodnej vegetácie, ale následne ich zmenila urbanizácia. Takýmito mestami sú Los Angeles, San Diego, Melbourne, Adelaide, Kapské mesto a Durban.
Z výsledkov vyplýva, že mestá z prvej a druhej kategórie zaznamenali najviac vyhynutých druhov. Napríklad v New Yorku a Singapure v súčasnosti rastie len jedna desatina pôvodných druhov. Naproti tomu v kalifornskom San Diegu alebo juhoafrickom Durbane sú to stále viac ako dve tretiny. Na určenie, či nejaký rastlinný druh v meste prežije, sú kľúčovými faktormi rýchlosť akou sa mesto mení a počet rastlín konkrétneho druhu.
Informácie zverejnil spravodajský portál news.bbc.co.uk.
SITA
Experti z Austrálie, Nového Zélandu, Singapuru, Veľkej Británie a USA si najprv rozdelili spomínaných 22 miest do troch kategórií. Prvou boli sídla, kde sa proces transformácie flóry začal pred viac ako 400 rokmi. Do tejto skupiny patria takmer všetky európske mestá, ale napríklad aj Hongkong. Druhou kategóriou sú mestá, ktorých flóra sa začala meniť až po roku 1600, avšak predtým v nich nikto nespravil žiaden botanický prieskum. V tejto skupine sa nachádzajú napríklad New York, Chicago, novozélandský Auckland alebo Singapur. Posledná kategória zahŕňa mestá, ktoré mali v čase prieskumu veľké plochy pôvodnej vegetácie, ale následne ich zmenila urbanizácia. Takýmito mestami sú Los Angeles, San Diego, Melbourne, Adelaide, Kapské mesto a Durban.
Z výsledkov vyplýva, že mestá z prvej a druhej kategórie zaznamenali najviac vyhynutých druhov. Napríklad v New Yorku a Singapure v súčasnosti rastie len jedna desatina pôvodných druhov. Naproti tomu v kalifornskom San Diegu alebo juhoafrickom Durbane sú to stále viac ako dve tretiny. Na určenie, či nejaký rastlinný druh v meste prežije, sú kľúčovými faktormi rýchlosť akou sa mesto mení a počet rastlín konkrétneho druhu.
Informácie zverejnil spravodajský portál news.bbc.co.uk.
SITA