Vedci zhrnuli, aké môžu byť príčiny postCOVIDového syndrómu. Čo všetko sú príznaky a aká je ich liečba?

Volá sa long COVID, po slovenský „dlhý“ COVID alebo odbornejšie postCOVIDový syndróm.

V podobných prípadoch pritom nejde o žiadnu novinku. V 90-tych rokoch 19. storočia zúrila vo svete „ruská chrípka“, niekedy označovaná aj ako „ázijská“. Vznikla na území dnešného Uzbekistanu, vtedy ruského cárskeho impéria, no nebola to chrípka.

Predpokladá sa, že išlo takisto o koronavírus, ktorého príznaky opisovali ako typické pre „prechladnutie“. Zanechala za sebou milión obetí, no aj ďalšie nepriame, nakoľko mnoho preživších trpelo rôznymi nervovými poruchami.

Podobne to bolo aj po „španielskej chrípke“ v roku 1918, ktorá zase nemala nič spoločné so Španielskom. Vedci sa domnievajú, že prišla najskôr z Číny, Spojeného kráľovstva alebo zo Spojených štátov.

Jedným z bežných príznakov bola silná letargia, až taká, že v Tanganike (dnešná Tanzánia) spôsobila hladomor. Ľudia tam boli jednoducho príliš slabí na to, aby hoci aj pozbierali úrodu. Podobne príznaky badať aj v rámci postCOVIDového syndrómu.

Závažný problém

Aké presne symptómy dlhý COVID zahŕňa stále jasné nie je, ale je ich skutočne extrémne množstvo. Z prieskumu medzi 3 800 ľuďmi z celého sveta vyplynulo, že príznakov postCOVIDového syndrómu je celkovo 205.

Postihnutý človek ich má zvyčajne niekoľko súčasne, pričom najviac oslabujúcimi bývajú ťažká dušnosť, únava alebo „mozgová hmla“, teda chronický únavový syndróm, ako uvádza magazín The Economist.

Briti odhadujú, že 14 percent ľudí, ktorí mali potvrdení COVID-19, má príznaky pretrvávajúce viac ako tri mesiace. Vo viac ako 90 percent týchto prípadov nejde o ľudí, ktorí museli byť kvôli infekcii vírusom SARS-CoV-2 hospitalizovaní.

Podľa ďalších údajov, počas feburára takmer pol milióna Britov uviedlo, že mali symptómy postCOVIDového syndrómu viac ako šesť mesiacov. Treba podotknúť, že to neboli tí pacienti, ktorí sa nakazili počas druhej vlny pandémie, ale skôr.

Tri typy pacientov

V tom istom čase najmenej 1,1 percenta britskej populácie, vrátane 1,5 percenta dospelých v produktívnom veku, hlásilo príznaky, ktoré sa tiahli po dobu aspoň troch mesiacov alebo dlhšie. A to hovoríme iba o jednej krajine, koľko to muselo byť v globálnom meradle?

Preto je dnes viac než potrebné naplno sa zaoberať možnosťami liečby postCOVIDového syndrómu. Na to však treba najprv zistiť, čo symptómy dlhého COVIDu spôsobuje. Vedci a výskumníci pracujú s viacerými alternatívnymi scenármi.

Pacientov možno rozdeliť do trochu skupín. Prvú predstavujú tí, ktorí sa zadýchajú či vyčerpajú už pri plnení malých fyzických úloh. Do druhej patria takí, ktorých charakterizujú kognitívne ťažkosti, mozgová hmla či problémy s pamäťou.

Tretia skupina zahŕňa ľudí s problémami s autonómnym nervovým systémom, s nervami, ktoré riadia tlkot srdca, dýchanie či trávenie. Najčastejšie týchto pacientov trápia príznaky ako sú búšenie srdca a závraty.

Tri možné vysvetlenia

Lekári sa na základe toho zameriavajú na tri možné biologické vysvetlenia. Jedným z nich je, že dlhý COVID je pretrvávajúca vírusová infekcia, ďalším to, že ide o autoimunitnú poruchu. Môže ísť tiež o dôsledok poškodenia tkaniva spôsobeného zápalom počas akútnej infekcie.

Podľa prvej z hypotéz sa niektorí pacienti vírusu nikdy úplne nezbavia. Nie sú infekční, vírus sa v ich tele už nereplikuje, napriek tomu vyrába nejaký „produkt“, s ktorým sa orgány snažia bojovať. Podobne sa to deje aj u iných vírusov, napríklad osýpok, dengue či eboly.

Dôkazy o tejto hypotéze zatiaľ chýbajú, existujú však určité indície. Vedci totiž hľadali a aj našli vírus SARS-CoV-2 v rôznych druhoch telesných tekutín a tkanív u ľudí, ktorí ochorenie COVID-19 prekonali, a to dokonca po štyroch mesiacoch od vyliečenia sa.

Ak by išlo o autoimunitné ochorenie, znamená to, že koronavírus z tela síce zmizol, ale spôsobil, že sa niečo „pokazilo“ s imunitným systémom, a ten teraz napáda niektoré vlastné tkanivá. Túto myšlienku podporuje čoraz viac dôkazov.

Kto má najčastejšie dlhý COVID?

Niektorí lekári si myslia, že ľudia, ktorí majú predispozície na vznik autoimunitného ochorenia, sú ovplyvňovaní stresom spôsobeným náročnosťou ochorenia COVID-19. Takéto poruchy sa typicky diagnostikujú v strednom veku.

To je v súlade s doterajšími zisteniami o tom, aké vekové skupiny dlhý COVID najčastejšie postihuje. Sú to práve ženy približne vo veku 45 rokov, aj keď v pohlaví je len malý rozdiel. Etnické menšiny sú menej zastúpené, aj keď majú vyššiu mieru akútnej infekcie.

Odborníci majú podozrenie, že je to ale spôsobené aj tým, že belosi majú často lepšiu zdravotnú starostlivosť, a preto sú na svoj zdravotný stav citlivejší, teda náročnejší.

Navzájom sa nevylučujú

Tretia hypotéza, ktorá by vysvetľovala postCOVIDový syndróm, sa týka zápalu. Podľa nej boj tela s akútnym ochorením spôsobuje nenapraviteľné vedľajšie škody, čo sa počas vírusovej infekcie stáva pomerne často.

Zápal v súvislosti s COVIDom je spôsobený cytokínmi, teda molekulami zmierňujúcimi zápal. Teória hovorí, že koronavírus poškodzuje bunky, ktoré lemujú krvné cievy práve vďaka tomuto zápalu, čo môže spôsobiť zmenu prúdenia krvi do mozgu.

Dala by sa tak vysvetliť mozgová hmla. Vedci však upozorňujú, že tri teórie o príčine dlhého COVIDu sa navzájom nevylučujú. Väčšina odborníkov sa skutočne zhoduje na tom, že postCOVIDový syndróm pravdepodobne zahŕňa niekoľko stavov s rôznymi príčinami.

Ak sa ukáže, že príčinou je pretrvávajúca vírusová infekcia, budú sa hľadať vhodné antivírusové lieky, rovnako ako napríklad pri HIV. Moderná medicína tiež už vie liečiť poruchy imunitného systému. Momentálne je však stále jedinou dostupnou liečbou rehabilitácia.

Najčastejšie symptómy dlhého COVIDu

Podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) a ďalších inštitúcií patria medzi najčastejšie sa vyskutujúce symptómy postCOVIDového syndrómu

Únava alebo vyčerpanie
Ťažkosti súvisiace s myslením alebo sústredením (t.j. mozgová hmla)
Bolesť hlavy, závraty
Strata čuchu alebo chuti, problémy so sluchom
Kožná vyrážka
Rýchlo bijúce alebo búšiace srdce
Bolesť na hrudi, ťažkosti s dýchaním alebo dýchavičnosť či kašeľ
Ťažkosti s prehĺtaním či problémy s ústnou dutinou
Hnačka a záchvaty vracania
Bolesť kĺbov alebo svalov
Depresia alebo úzkosť, ťažkosti so spánkom
Horúčka
Iné príznaky, ktoré sa zhoršujú po akejkoľvek fyzickej alebo duševnej činnosti