|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
28. apríla 2014
Vedci začali pátrať po telesných pozostatkoch Miguela de Cervantesa
V madridskom kláštore sa dnes začalo pátranie po telesných pozostatkoch španielskeho spisovateľa Miguela de Cervantesa (1547-1616), autora jedného z najznámejších diel svetovej literatúry, Dômyselného ...
Zdieľať
Madrid 28. apríla (TASR) - V madridskom kláštore sa dnes začalo pátranie po telesných pozostatkoch španielskeho spisovateľa Miguela de Cervantesa (1547-1616), autora jedného z najznámejších diel svetovej literatúry, Dômyselného rytiera Don Quijote de la Mancha.
Cervantes zomrel 22. apríla 1616 vo veku 68 rokov. Na druhý deň ho pochovali v malej kaplnke kláštora bosých trinitárov, ktorý sa nachádza v historickej "literárnej" štvrti Madridu Barrio de las Letras.
Presné miesto spisovateľovho posledného odpočinku však počas stáročí upadlo do zabudnutia. V snahe o jeho identifikáciu bude potrebné preskúmať plochu s rozmermi približne 200 metrov štvorcových. Kosti totiž mohli byť neskôr exhumované a uložené na iné miesto.
Členovia výskumného tímu dnes začali prvé exploračné práce. V prípade, že bude ich úsilie úspešné, zverejnia svoje zistenia do konca tohto roku.
Trojfázová pátracia operácia by mala stáť okolo 100.000 eur. V rámci prvej etapy bude prebiehať mapovanie terénu a hľadanie kostí za pomoci radaru. V ďalšej fáze sa počíta so začatím výkopových prác.
Kaplnku kláštora trinitárov po Cervantesovej smrti prestavali a zväčšili. Okrem neho sú v objekte pochovaní ešte ďalší štyria ľudia vrátane dieťaťa.
"Vieme, že je tam (Cervantes) pochovaný," tvrdí vedúci historik projektu Fernando Prado. Podľa jeho slov mohli románopiscove pozostatky neskôr presunúť do krypty alebo strešných priestorov, ale určite ich neuložili do bežnej kostnice.
Záverečnou a pravdepodobne najkomplikovanejšou časťou celého projektu bude forenzná identifikácia nálezov, ktoré by mohli byť pomiešané s kosťami iných osôb.
V tomto prípade nebude možné využiť ani obvyklú analýzu DNA, keďže nie je známe, že by mal Cervantes nejakých žijúcich potomkov.
Pri identifikácií telesných pozostatkov bude nutné spoliehať sa na dobové portréty a charakteristiky autora. Významnú úlohu zrejme zohrajú aj dochované opisy zranení, ktoré utrpel v boji proti Osmanom.
Ak sa Cervantesove pozostatky podarí nájsť, budú opäť uložené v priestoroch kláštorného kostola. Hrob následne označia tabuľou pripomínajúcou spisovateľovu pamiatku.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Miguel de Cervantes Foto: questia.com
Cervantes zomrel 22. apríla 1616 vo veku 68 rokov. Na druhý deň ho pochovali v malej kaplnke kláštora bosých trinitárov, ktorý sa nachádza v historickej "literárnej" štvrti Madridu Barrio de las Letras.
Presné miesto spisovateľovho posledného odpočinku však počas stáročí upadlo do zabudnutia. V snahe o jeho identifikáciu bude potrebné preskúmať plochu s rozmermi približne 200 metrov štvorcových. Kosti totiž mohli byť neskôr exhumované a uložené na iné miesto.
Členovia výskumného tímu dnes začali prvé exploračné práce. V prípade, že bude ich úsilie úspešné, zverejnia svoje zistenia do konca tohto roku.
Trojfázová pátracia operácia by mala stáť okolo 100.000 eur. V rámci prvej etapy bude prebiehať mapovanie terénu a hľadanie kostí za pomoci radaru. V ďalšej fáze sa počíta so začatím výkopových prác.
Kaplnku kláštora trinitárov po Cervantesovej smrti prestavali a zväčšili. Okrem neho sú v objekte pochovaní ešte ďalší štyria ľudia vrátane dieťaťa.
"Vieme, že je tam (Cervantes) pochovaný," tvrdí vedúci historik projektu Fernando Prado. Podľa jeho slov mohli románopiscove pozostatky neskôr presunúť do krypty alebo strešných priestorov, ale určite ich neuložili do bežnej kostnice.
Záverečnou a pravdepodobne najkomplikovanejšou časťou celého projektu bude forenzná identifikácia nálezov, ktoré by mohli byť pomiešané s kosťami iných osôb.
V tomto prípade nebude možné využiť ani obvyklú analýzu DNA, keďže nie je známe, že by mal Cervantes nejakých žijúcich potomkov.
Pri identifikácií telesných pozostatkov bude nutné spoliehať sa na dobové portréty a charakteristiky autora. Významnú úlohu zrejme zohrajú aj dochované opisy zranení, ktoré utrpel v boji proti Osmanom.
Ak sa Cervantesove pozostatky podarí nájsť, budú opäť uložené v priestoroch kláštorného kostola. Hrob následne označia tabuľou pripomínajúcou spisovateľovu pamiatku.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR