Vedci z Univerzity Komenského prispeli k problematike svetelného smogu

Bratislava 6. marca (TASR) - Tím vedcov z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave dosiahol významné výsledky v oblasti vysvetlenia faktorov určujúcich množstvo svetelného znečistenia v životnom prostredí. Nimi vyvinuté metódy umožňujú napríklad vopred vypočítať dôsledky na úroveň svetelného znečistenia, ktoré by priniesli zmeny vo verejnom osvetlení alebo v množstve znečisťujúcich prímesí v atmosfére. TASR o tom informovala Lenka Miller z Oddelenia vzťahov s verejnosťou UK.


"Svetelné znečistenie, teda presvetlenie oblohy a terénu mimo mesta svetlom unikajúcim z miest, nie je len ekonomickým problémom alebo problémom astronómov, ktorým znemožňuje pozorovania. Ukazuje sa, že presvetlenie životného prostredia narušuje životný rytmus, správanie sa a veľkosť populácie mnohých nočných živočíchov," vysvetlil František Kundracik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Obavy podľa neho vzbudzuje aj vplyv modrého svetla na zníženie produkcie melatonínu u ľudí, čo by mohlo viesť k zvýšenému riziku vzniku niektorých ochorení.

To, koľko svetla z mesta sa v atmosfére rozptýli späť smerom k zemi, závisí najmä od momentálneho stavu atmosféry, ako je hmla a opar, prítomnosť prachu a drobných aerosólov alebo oblačnosť. "Zmena priestorového rozloženia a typu svietidiel alebo typu aerosólových častíc v atmosfére môže zásadne ovplyvniť zložitosť výpočtov. Napríklad vyššia koncentrácia častíc vo vzduchu vedie k účinnejšiemu rozptylu svetla v atmosfére, ale súčasne aj k výraznejšiemu oslabeniu jeho intenzity. Vo výsledku je potrebné nájsť vhodný kompromis medzi presnosťou výpočtu a jeho časovou náročnosťou," priblížil Kundracik.

Tím fyzikov dosiahol v oblasti modelovania svetelného znečistenia niekoľko významných výsledkov. "Program SkyGlow vyvinutý na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK a Ústave stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied je momentálne najrýchlejším a pritom dostatočne presným simulátorom svetelného znečistenia za rôznych atmosférických podmienok," popísal Kundracik.

Výskumný tím sa venuje aj meraniam svetelného znečistenia a vyžarovacích charakteristík miest. Vyvinuli prototyp unikátneho celooblohového skenera, ktorý je ľahko prenosný a napájaný z autobatérie, má vysokú citlivosť aj pri meraní nízkych úrovní svetelného znečistenia a kombinuje v sebe aj denný spektrometer pre určenie množstva a typu aerosólov v atmosfére.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR